Moja predošlá osobná web stránka. Stránka je funkčná, ale zakonzervovaná. Nepridávajú sa na ňu žiadne nové informácie.

Solas – život v Kristu (archív). Web stránka o. z. Solas. Stránka je funkčná, ale zakonzervovaná. Nepridávajú sa na ňu žiadne nové informácie.

Solas – čítanie o živote v Kristu. Archív čísiel časopisu vydaných o. z. Solas. Web stránka je funkčná, ale zakonzervovaná. Nepridávajú sa na ňu žiadne nové informácie.

blog.Solas.sk – blogy o živote v Kristu Web stránka je funkčná, ale zakonzervovaná. Nepridávajú sa na ňu nové informácie.

Za článkami z CMI sa nachádzajú linky na ďalšie príbuzne a súvisiace články.

Linky:

(Po otvorení okna CMI pre preklad článku kliknite na príslušnú ikonku na lište vpravo hore).

Jazyky Babela Pôvod jazykov je v rozpore s evolúciou a zapadá do vyprávania o babylonskej veži v knihe v Genezis.

Kde je Noemova archa? Bližší pohľad na biblické stopy.

„Plochý pozemizmus“ a hľadanie pravdy v zmätenom svete“ O alternatívnych naratívach a konšpiračných teóriách. Jedným z týchto tvrdení je, že Zem je plochá.

Cirkevní otcovia o potope v Genezis Od prvých dní vzniku Cirkvi bola univerzálnosť potopy akceptovaná na základe biblických textov.

Ježišove rodokmene Matúšov a Lukášov rodokmeň vykazujú rozdiely, ktoré sú zrejme aj na prvý pohľad. Existujú dobré dôvody predpokladať, že oba sú platné rodokmene.

Prečo sa trápiť so Starým zákonom Raní kresťanskí kazatelia hľadali v Starom zákone kľúče k významu života, smrti a vzkrieseniu Ježiša Krista. 

Potopa v Genezis a Noemova archa Fakty alebo fikcia?

Celosvetová potopa — podľa Nového zákona V článku sa pozrime na to, čomu Ježiš veril a čo Nový zákon hovorí o okolnostiach okolo Noemovej potopa

Potopa v Genezis – pre deti Čo spôsobilo potopu?

Zakolísanie pri potope   Vyhýbanie sa jasnému odkazu Biblie je katastrofálne.

Povodeň!   Množstvo legiend o celosvetovej Noachovej potope.

Stvorení na Boží obraz Prečo je dôležité o tom vedieť?

Stvorenie: Aktuálny nástroj pre dnešného evanjelistu.

Biblický minimálny a maximálny vek Zeme Určovanie veku Zeme.

Za článkami sú uvedené linky na ďalšie súvisiace články.

Linky:

Sovy   Majstri nočnej oblohy

Tichý ako lietajúca sova  Sovie krídla

Dosť na to, aby ti to vyrazilo dych  Najvyššie lietajôca kačka na svete,

Kolibrík, malý Boží zázrak    Pozoruhodný dizajn tohto malého tvora.

Kolibrík: superhrdina stvorenia     Evolúcia kolibríka je nemožná. 

Impozantný orol harpyja Veľký orol harpyjný, Harpia harpyja, je všeobecne považovaný za najsilnejšieho dravého vtáka na svete.

„Päsť“ kreviet mantis by mohla inšpirovať novú nepriestrelnú vestu Krevety modlivky (alias stomatopod) majú jeden z najsilnejších „úderov“ v prírode.

Dizajn dúhových bodov je výzvou pre inžinierov   Oslnivé farby fiflipínskeho ňufáčika.

Články väčšinou pochádzajú zo služby CMI (Creation Ministries International – Medzinárodná kreačná služba) a sú v angličtine, ale Vaše vyhľadávače Vám ich určite radi a ochotne preložia do slovenčiny alebo češtiny, poprípade do iného jazyka. (Po otvorení okna CMI pre preklad kliknite na príslušnú ikonku na lište vpravo hore).

Za článkami sú uvedené linky na ďalšie súvisiace články.

Linky:

Odpovede na evolučné „dôkazy“    Kresťania sú často bombardovaní údajnými dôkazmi evolúcie. Isteže, stúpenci evolúcie považuje evolúciu za pravdivé učenie, a preto  sa bez pochybností vyučuje v  štátnych školách, ako aj v mnohých cirkevných školách. Médiá, televízia a filmový priemysel vždy, keď je reč o pôvode vesmíru a života, pretláčajú evolúciu ako dokázaný fakt.

Why the Solar System Can’t Be Old · Videos · Creation.com  Video a odkazy na videá a články o veku vesmíru, slnečnej sústavy a našej Zeme

Krk volavky   Zaujímavosti o dlhom krku volavky a jej podobných vtákov (Čo píšu iní

→ Fakty o stvorení).

Vek Zema 

Zázraky vody  

Naznačujú dôkazy z pozorovaní, že vesmír sa rozpína? — 1. časť: Dôvody pre dilatáciu času. 

Naznačujú dôkazy z pozorovaní, že vesmír sa rozpína? – 2. časť:  Argumenty proti expanzii. 

Vitamín B12   Dôkaz o dizajne. 

Optické vlákna v oku búrajú ateistický argument „zlého dizajnu“   Ako vždy, prof. R. Dawkins sa mýli aj tentokrát.

Jemné doladenie „dozadu“ oka je nevyhnutné pre farebné videnie. 

Rýchle fosílie Miliardy dobre zachovaných fosílnych rýb sú v rozpore so všeobecnou evolučnou vierou.

Motor ATP syntázy   Molekulárny motor, ktorý sa otáča rýchlejšie, ako piestové či turbínové motory.  Súvisiaci článok ATP syntáza.

ATP syntáza:  majestátny molekulárny stroj vyrobený umným majstrom.

Špecifikácia neredukovateľnej zložitosti. Zložitosť života sa vymyká naturalistickému vysvetleniu pôvodu. 

Mutácie: Evolučný motor sa stáva koncom evolúcie!    Dnes je zrejmé, že mutácie nie sú jedinečnými biologickými udalosťami  –  sú to čisto fyzické udalosti.  

Rozpad ľudského genómu a pôvod života   Pred pádom do hriechu nebolo žiadne utrpenie, ani smrť.

Zatmenia – dobré, zlé, alebo…?   Zámerní pozorovatelia si bežne plánujú výlety do oblasti predpovedaného zatmenia roky vopred.

Saturnov „nedotknuteľný“ problém     Otázky okolo Saturnovych prstencov.

.

Alfa i Omega Svätý Duch predstavuje Božieho Syna.

Môj Bože, aký si úžasný Zamyslenie

Cestovný lístok Cestovný lístok na cestu do neba.

Rozhodujúca voľba Je jedna voľba, ktorá je rozhodujúca.

Istota Božieho súdu Písmo oznamuje: Najprv smrť, potom súd.

Často kladené otázky

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Otázka 3.1: Existuje prechod od neživej hmoty k živým organizmom?

Otázka 3.2: Aká stará je Zem, aký starý je vesmír? Existuje vedecká metóda na určenie veku Zeme? Aký je Váš názor na metódu C14?

Morálka verzus evolúcia 

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Zdalo sa, že spoločenské zmeny, ktoré v našej krajine a krajinách východnej Európy prebehli koncom 80-tich a začiatkom 90-tich rokov minulého storočia, vyriešia duchovné vákuum, ktoré v spoločnosti a v jednotlivcoch pretrvávalo.

Stvorenie – a o čo vlastne ide?

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Otázka stvorenia má vážny dopad na vieru a na život viery. Preto je veľmi dôležité, ako prijímame a vykladáme knihu Genezis.

Dni stvorenia.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Aký význam má slovo deň v 1. kapitole knihy Genezis?

Horniny a fosílie.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

V súčasnosti je všeobecne prijímaná a zažitá mienka, že procesy, ktoré vytvárali a tvárnili horninové vrstvy a procesy, ktoré sú zodpovedné za fosílny záznam, prebiehali veľmi pomaly, pozvoľne a postupne počas mnohých miliónov rokov.

Fascinujúca komplexnosť lietania v prírode.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

V prírode sa bežne stretávame s príkladmi vnorenej komplexnosti. Vo všetkých živých tvoroch nachádzame príklady neredukovateľnej zložitosti, na ktorú veľmi šikovne poukázal Michael Behe vo svojej knihe „Darwinova čierna skrinka“ („Darwin’s Black Box“).

Termodynamika a informácia v živých organizmoch.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Základnou jednotkou stavby tela živých organizmov (rastliny, zvieratá i ľudia) je bunka. Bunka obsahuje veľmi zložité ústrojenstvo pozostávajúce z takzvaných organel. Na organely sa môžeme pozerať ako na malé bunkové stroje či továrne, ktoré sú zostavené z organických makromolekúl a v bunke vykonávajú všetky potrebné práce a funkcie.

Veda a viera o veciach, ktoré sa nevidia.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Vysvetlenie prírodných javov je vyjadrené vedeckými teóriami. Teórie popisujú prírodné zákony a zákonitosti, kvantifikujú vzťahy medzi príčinami a dôsledkami vo svete, ktorý nás obklopuje.

Geológia a fosílie z biblického pohľadu.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

V naturalistickom evolučnom presvedčení (svetonázore) je Zem približne 4 600 miliónov (4,6 miliárd) rokov stará. Za svoj pôvod údajne vďačí gravitačnej akrécii (zhlukovaniu sa) prachových častíc v plynno-prachovej hmlovine, z ktorej mala vzniknúť celá Slnečná sústava.

Mladé fosílie v prastarých sedimentoch?

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Naša súčasná spoločnosť si osvojila myslenie, že geologické vrstvy pokrývajúce našu planétu a fosílie, ktoré sa v nich nachádzajú, sú milióny až miliardy rokov staré.  Čo však hovoria fakty o geologických vrstvách a fosíliách v nich, ktoré verejnosti všeobecne známe nie sú?

Neuveriteľne čerstvá fosília dinosaura. (Neskamenelá skamenelina.)

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Uniformitarianizmus je presvedčenie a pohľad na svet prírody, podľa ktorého súčasnosť je kľúčom k minulosti. To znamená, že znalosť súčasných dejov a procesov v prírode je prenesená do minulosti.

O čom svedčia diamanty?

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Diamant je prírodný minerál, ktorý poznáme najmä ako drahokam na šperkoch. Možno už menej známe pre niekoho je to, že je to chemický prvok uhlík, ktorý má  veľmi pevnú kryštalickú mriežku. Diamant je najtvrdší zo všetkých známych minerálov.

Som fyzik

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

(Predhovor Profesora Hartnetta k jeho prednáškam, ktoré predniesol na 2. konferencii „Storenie a veda, Žilina 2010“.)

Som fyzikom na Západoaustrálskej univerzite (University of Western Australia) a zostrojujem hodiny – vysoko stabilné zafírové oscilátory. Podieľam sa na vyučovaní kreacionistického svetonázoru a ako zástanca stvorenia sa prirodzene zaujímam aj o kozmológiu.

Viera vo Veľký tresk alebo Biblia.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Osobne verím, že Boh stvoril vesmír tak, ako je to opísané v prvých kapitolách knihy Genezis. Nevidím žiaden dôvod, prečo neveriť, že to bolo za 6 obyčajných dní pred približne 6 či 7 tisíc rokmi. Som presvedčený, že celý vesmír má vek zhruba 6 tisíc rokov, merané hodinami na Zemi.

Demontáž Veľkého tresku.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Kozmológia Veľkého tresku je v súčasnosti vedúcou kozmológiou. V akademickom prostredí i v spoločnosti je prijímaná ako vedecké vysvetlenie pôvodu a histórie vesmíru dokonca až ako fakt. Ukážeme, že „teória“ Veľkého tresku aj naďalej čelí dokonca rastúcemu počtu nevysvetlených vedeckých problémov a je v rozpore s viacerými astronomickými či astrofyzikálnymi pozorovaniami.

Hubblova bublina: Veľký tresk v problémoch.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

V modernej vede a spoločnosti sa kozmologická „teória“ Veľkého tresku prijíma ako pravdivé vysvetlenie pôvodu a vývoja vesmíru, prijíma sa ako fakt. Nie je nám však otvorene povedané, a málokto si to uvedomuje, že astronomické pozorovania sú v rozpore s touto „teóriou“.

Svetlo hviezd, čas a nová fyzika.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

V predchádzajúcich prednáškach sme ukázali, že „teória“ Veľkého tresku vysvetľuje pôvod a vývoj vesmíru pomocou hypotetických neznámych entít (veličín). Keď sa neznáme vysvetľuje neznámym, tak vlastne nemáme žiadne vysvetlenie.

Ľudská DNA a evolúcia.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Čo sa týka evolúcie života od prvej prapôvodnej formy nejakého primitívneho života až po súčasnú živočíšnu a rastlinnú ríšu vrátane človeka zástancovia evolúcie predkladajú už od čias Darwina prirodzený výber ako mechanizmus, ktorý poháňa evolúciu.

Štvoroké ryby.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Mnohé ryby sú vybavené zaujímavými očami – tubulárnymi (rúrkovitými) očami, ktoré sú ako ďalekohľady zamerané na povrch vodnej hladiny.

Späť ku knihe Genezis.

(Téma: Stvorenie a veda. Článok sa nachádza v archíve.)

Kniha Genezis je základnou knihou Biblie a podstatou celej kresťanskej viery a života. Smutnou skutočnosťou je, že mnohí kresťania boli zvedení k domnienke, že na tom vlastne nezáleží, či prijmeme Genezis doslovne alebo nie.

Ak sa obrátime na Bibliu, potom sa môžeme dozvedieť o Bohu oveľa viac, než len to, že existuje. V Biblii Boh zjavil ľudskému pokoleniu všetko, čo o ňom potrebujeme vedieť, a všetko, čo od nás požaduje. Všetky knihy Biblie majú svoj pôvod v Bohu. Pisatelia, ľudia, boli „nesení“ Svätým Duchom takým spôsobom, že napísali presne to, čo Boh plánoval napísať. Slová, ktoré napísali, sú slovami, ktoré Boh chcel, aby boli zapísané. To, že slová pisateľov sú Božími slovami, nijako nevylučuje to, že pisatelia pri písaní použili vlastné nadanie a vlastnú osobnosť. Biblia nie je ľudským slovom, ale Božím slovom. To znamená, že nemusíme sedieť a dumať nad tým, aký je Boh. Nemusíme si nič domýšľať. On nám v Písme ukázal samého seba.

Duch

Boh nám hovorí, že je Duch (Ján 4:24). Na rozdiel od nás nemá telo. Je neviditeľný – nikto ho nikdy nevidel, ani ho nemôže vidieť (1. Timoteovi 6:15–16). Nie je možné vnímať ho zmyslami, odvážiť ho, či ho pomerať. Pravdou je, že niekedy čítame o jeho očiach, jeho ušiach, jeho ústach, a tak ďalej. Avšak to je len spôsob, ako Boh umožnil našim úbohým mysliam pochopiť, že vidí všetky veci, počuje modlitby svojho ľudu a dáva sa poznať. Boha si nemožno predstaviť, vyobraziť ani nijako inak stvárniť a on sám nám zakazuje, aby sme sa pokúšali nejako ho zobraziť (Exodus 20:4).

Pritom si musíme uvedomiť, že Boh je osobný Duch. Inými slovami, nesmieme si o ňom myslieť, že je Niečím, čo nedokážeme opísať. Musíme o ňom zmýšľať ako o Niekom. Má mená. Najznámejším z nich je „Jehova“ alebo „Hospodin“. Toto meno je verziou hebrejského mena „Jahve“, ktoré sa v slovenských bibliách obyčajne prekladá ako „Hospodin“. Boh s ľuďmi komunikuje. Viacerí ľudia sa stali známymi ako Boží „priatelia“ (Exodus 33:11; Jakubov 2:23). Od úplne prvej strany Biblie čítame, že Boh hovorí, a takto to pokračuje až po poslednú stranu. Znova a znova sa učíme, že je možné Boha poznať. Nebolo by to možné, ak by bol Boh iba silou alebo pôsobením, ktoré by sme nedokázali popísať.

Veľmi veľký

Pretože Boh je Duch, nie je v ničom nijako obmedzený a neexistuje žiadna osoba alebo vec, ktorá by sa mu podobala alebo sa k nemu dala prirovnať (Izaiáš 40:18).

Čo sa týka priestoru, je všade (1. Kráľov 8:27; Žalm 139:7–10). „Či azda ja nevyplňujem nebies i zeme?, hovorí Hospodin“ (Jeremiáš 23:24). Boh sa nachádza na všetkých miestach v každom časovom okamihu a neexistuje miesto, kde by nebol prítomný. Nemôžeme rozmýšľať tak, že na nejakom konkrétnom mieste vo vesmíre nájdeme len časť Boha. Nachádza sa tam celý Boh. Je tam prítomný v celej svojej majestátnosti a sláve a v úplnosti svojej existencie. Toto platí o všetkých miestach v každom čase. Ako je to možné? Naše smrteľné mysle to nedokážu pochopiť. Konečný (v čase a priestore obmedzený) človek nedokáže pochopiť nekonečnosť. Ostáva nám len veriť tomu, čo nám Boh o sebe zjavil, čo o sebe prehlásil, a pokloniť sa v zbožnom úžase.

Čo sa týka času, Boh je večný (Izaiáš 40:28; Habakuk 1:12). „Od veku na vek si ty silný Boh!“ (Žalm 90:2). Iba on sám je nesmrteľný; nesmrteľnosť má sám v sebe a zo seba (1. Timoteovi 6:16). Obýva večnosť a jeho rokom niet konca (Izaiáš 57:15; Židom 1:11–12). Aj toto je mimo nášho chápania. Všetko má svoj počiatok v ňom, ale on sám nemá počiatok. On je, vždy bol a vždy bude. To je to, čo vyjadruje starobylý výrok: „svet bez konca“, ktorý sa často používa na niektorých bohoslužbách. V Bohu niet nijakej zmeny: nikdy v ňom neexistovala žiadna zmena ani nikdy nebude, pretože zostáva stále ten istý (Malachiáš 3:6; Jakubov 1:17). Všetky veci sú závislé na ňom, ale jeho vlastná existencia nezávisí od ničoho a nikoho iného než neho samotného. On je prameňom svojej vlastnej existencie. Preto jedným z jeho mien je „Živý Boh“ (Zjavenie 7:2). Toto je aj dôvod, prečo Mojžišovi oznámil svoje meno ako „Som, ktorý som“ (Exodus 3:14).

Čo sa týka poznania, Boh vie a pozná všetko (Žalm 139:2–5; 1. Jánov 3:20). Jeho poznanie je nekonečné, „jeho rozumnosti nieto počtu“ (Žalm 147:5). My sa musíme učiť krok za krokom a naše poznanie je vždy malé. Čo sa týka Boha, pri ňom sa nedá hovoriť o učení sa. On vždy pozná všetko tak, ako to v skutočnosti je. Jeho poznanie a rozumnosť nemá hraníc. Pre nás zostáva tajomstvom, ako to tak môže byť. Pre Boha však nič nie je tajomstvom. Neexistuje nič, čomu by nerozumel v plnosti. Neexistuje nič, o čom by nevedel, čo by zanedbal; nič, v čom by si bol neistý. To samozrejme znamená, že ho nemožno podviesť ani oklamať.

Čo sa týka moci, učiní čokoľvek, čo sa mu zapáči (Žalm 135:6; Daniel 4:34). „Náš Boh činí všetko, čo chce“ (Žalm 115:3). O tom, čo sa mu ľúbi učiniť, rozhoduje vo svojej vlastnej prirodzenosti. Pretože je svätý, nikdy sa nemôže rozhodnúť odchýliť sa od toho, čo je čisté a správne. Pretože je dokonalý v každom ohľade, nikdy sa nemôže rozhodnúť zmeniť sa. Akákoľvek zmena by bola zmenou k lepšiemu alebo k horšiemu. Ak by sa zmenil k lepšiemu, znamenalo by to, že ešte nebol dokonalý. Ak by sa zmenil k horšiemu, stal by sa menej dokonalým. Pravdou je, že Boh sa niekedy rozhodne zmeniť spôsob, akým zaobchádza s ľuďmi, ale to je preto, že zmena nastala na strane ľudí, a nie preto, že by zmena nastala v ňom. Každá jedna vec, ktorú si zaumieni vykonať, sa stane (Izaiáš 46:10). Pretože len on sám je Boh a všetky ostatné bytosti sú jeho stvorením, nie je možné odolať jeho vôli (Rímskym 9:19; Daniel 4:34). Všetko v tomto vesmíre, nech je to akákoľvek drobnosť, slúži jeho zámeru. Každá vec, aj tá najmenšia, naplní účel, ktorý Boh pre ňu určil a naplánoval (Efezským 1:11).

Jedinečný

To, o čom sme doposiaľ hovorili, nám prezrádza, aký je Boh sám v sebe. Avšak nestačí povedať, že Boh je osobný Duch, ktorý je všade, ktorý je večný, vševediaci a všemocný. Aký je tento Boh? Čo za Boha je tento Boh?

Je svätý. „Boh je svetlo, a niet v ňom nijakej tmy“ (1. Jánov 1:5). Jeho charakter je dokonalý. Je čistý a úplne slobodný od zlých a nečestných motívov, myšlienok, slov a činov. Je však veľmi ťažké vysvetliť presne to, čím svätosť je. Nebeské bytosti obklopujúce Boží trón sú úplne slobodné od akejkoľvek nečistoty, a predsa sa nedokážu pozerať na Božiu majestátnosť. Navzájom na seba volajú v neustávajúcom úžase: „Svätý, svätý, svätý Hospodin Zástupov…“ (Izaiáš 6:3). Niet divu, že Boh je opísaný ako „veličenstvený v svätosti“ (Exodus 15:11). Je to svätosť, ktorá ho vyčleňuje a činí jedinečným ako toho, kto je úplne odlišný od všetkých stvorených bytostí, ktoré učinil (Žalm 99:3; Izaiáš 40:25). Ako sa môže človek priblížiť k takémuto Bohu? (Žalm 24:3.) Je „pričistých očí“, než aby hľadel na zlé, a nemôže sa dívať na trápenie (Habakuk 1:13).

Je spravodlivý. „Hospodin je spravodlivý vo všetkých svojich cestách“ (Žalm 145:17) a v tom sa nikdy nemení (Sofoniáš 3:5). Jeho vláda nad tvorstvom je pevne založená na dvoch pilieroch – pilieroch spravodlivosti a súdu (Žalm 97:2). Vždy činí to, čo je správne a spravodlivé. Každý výrok, ktorý vynesie, je oprávnený, a nie je možné vyčítať mu žiaden súd či Boží trest, pretože je neoblomne a neomylne spravodlivý (Genezis 18:25; Žalm 51:4). Aké upokojujúce je to, že práve on a len on sám bude súdiť svet. Posledný súd bude spravodlivý. Na tom súde sa nestane žiadna chyba. Nikto od Boha nedostane ani viac, ani menej, než si zaslúži (Žalm 96:13).

Je milujúci. „Boh je láska“ (1. Jánov 4:8, 16). On je „Hospodin, silný Boh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy“ (Exodus 34:6); Boh „milosti a milosrdenstva“ (Žalm 51:3); „zhovievajúci a veľký čo do milosti“ (Joel 2:13; Jonáš 4:2); ktorý „má záľubu v milosti“ (Micheáš 7:18). Aké je to úchvatné! Svätý Boh, ktorý je nekompromisne spravodlivý, je láska. Jeho spravodlivosť požadovala moje potrestanie a táto požiadavka bola uspokojená, keď nevinný Zástupca zomrel namiesto mňa (1. Petrov 3:18). Jeho láska plánovala moje spasenie, a preto poslal Spasiteľa na smrť (1. Jánov 4:10). Láska a spravodlivosť nie sú protiklady. V Bohu sa nachádza oboje. Ako lásku, tak aj spravodlivosť nachádzame v Božom čine na kríži.

Je dobrý. „Hospodin je dobrý ku všetkým“ (Žalm 145:9). „Ty si dobrý a činíš dobre“ (Žalm 119:68). Človek vo svojej prirodzenosti dáva prednosť tomu, aby na Boha nemyslel, aby si zvolil svoju vlastnú cestu. Človek sa vzpiera myšlienke, že Boh by mal mať vládu nad ľudským životom, a preto si radšej volí uctievanie niečoho, čo si sám vyberie. A predsa je Boh každý deň dobrý k takýmto ľuďom, ktorí sú vskutku jeho nepriateľmi, a činí im dobre. „Hoci aj nenechal seba bez svedectva činiac dobre, dávajúc nám dažde z neba a úrodné časy, naplňujúc nás pokrmom a naše srdcia veselosťou“ (Skutky 14:17). Dozrievanie úrody, obživa pre zvieratá a všetko ostatné dobro v tomto vesmíre pochádza od neho (Žalm 85:13,104:24–31; Jakubov 1:17). Avšak najväčší dôkaz jeho dobroty môžeme vidieť v tom, ako zaobchádza s tými svojimi nepriateľmi, ktorí sa vzdali svojho postoja nenávisti a obrátili sa k nemu s prosbou o odpustenie a milosť. „Lebo ty, Pane, si dobrotivý a hotový odpustiť a máš mnoho milosti pre všetkých, ktorí volajú na teba“ (Žalm 86:5).

Je múdry. „Nech je meno Božie požehnané od veku až na veky, lebo jeho je múdrosť a sila“ (Daniel 2:20). Keď vidíme krásu a harmóniu Božieho stvorenstva a zložitosť dizajnu aj toho najmenšieho tvora, cítime potrebu povedať: „Aké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania“ (Žalm 104:24). Zručnosti a schopnosti, ktoré ľudia uplatňujú a rozvíjajú, samotná existencia poznania a chápania ľudí, to, že všetko, čo sa deje, a spôsob, akým sa to deje, uskutočňuje Božie ciele, plány a jeho preduloženie – to všetko je výsledkom Božej múdrosti (Izaiáš 28:23–29, 31:2; Daniel 2:21). Jeho múdrosť a rozumnosť sú nekonečné a úplne mimo našej moci preskúmať ich a porozumieť im. „Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty! Lebo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil? Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu to bolo odplatené? Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Ameň.“ (Rímskym 11:33–36).

Nepochopiteľný

Vidíme, že to, čo Boh o sebe hovorí, je dostatočne zrozumiteľné. Všetko je však príliš úžasné, než aby to ľudská myseľ mohla pochopiť. Nedokážeme tomu porozumieť, pretože jeho myšlienky a cesty sú tak veľmi vysoko nad našimi (Izaiáš 55:8–9). Dokážeme pochopiť, čo je pravda, ale nedokážeme vysvetliť, ako to tak môže byť. Naše mysle sú príliš ohraničené. Len Boh chápe Boha. Dokáže niektorý človek vysvetliť, ako je to možné, že Boh existuje ako osobná bytosť a nemá telo? Dokážeme pochopiť, ako sa môže v každom čase nachádzať celý Boh všade? Rozumieme naozaj tomu, že Boh nemá počiatok, a že sa nijako nemení? Nie je to tak, že naše mysle sú zmätené, keď sa pokúšame rozmýšľať o tom, že Boh je vševediaci? Ako môže činiť všetko, čo sa mu zaľúbi, bez toho, aby bol sebecký? Ako môže byť súčasne dokonale svätý, spravodlivý, milujúci, dobrý a múdry?

Nie je možné odpovedať na žiadnu z otázok o Bohu, ktorá obsahuje slová „ako je to možné“. Naše smrteľné mysle sú na to prislabé. Avšak otázky obsahujúce slovíčko „ako to je“, môžu byť zodpovedané priamo a jasne, pretože Boh v Písme zjavil odpovede na ne. Sme schopní študovať a sme schopní tvrdiť to, čo povedal Boh. Sme schopní povedať, aká je pravda. Ale nie sme schopní vysvetliť, ako to tak môže byť. Sme premožení tým, čo sa učíme. Čím viacej o tom uvažujeme, tým viac si uvedomujeme, že neexistuje žiadna iná vhodná reakcia na to, čo čítame, okrem jednej – a síce stať sa úctivým uctievačom.

Redakčne skrátená prvá kapitola knihy Stuart Olyott „Traja sú jedno“ (podtitul: Čo Biblia učí o Trojici), vydavateľstvo Ordo salutis, Bratislava 2004. Publikované s láskavým súhlasom vydavateľstva. Publikácia je nedostupná. Článok z archívu.

Elektrické lokomotívy sú povestné svojou rýchlosťou. Dlhé roky držali rýchlostný rekord 331 km/h z roku 1955 francúzske železnice. „TGV-Atlantique” dokázal ísť 18. mája 1990 na špeciálne upravenej trati rýchlosťou 513,3 km/h. Tri písmenká tu symbolizujú rýchlosť: TGV = Train á Grande Vitese, vysoko-rýchlostný vlak. Na takmer 800 kilometrov z hlavného mesta Paríž do prístavného mesta Marseille potrebuje vlak TGV presne tri hodiny.

Za 200 rokov histórie železníc sa veľa zmenilo. Železnice v Európe, Ázii, Amerike, Afrike, Austrálii a na Novom Zélande sa stali chýrnymi svojimi odvážnymi konštrukciami mostov, viaduktov a tunelov. Jedno sa však nezmenilo. Ako pred 200 rokmi, tak aj dnes každý cestujúci musí mať platný cestovný lístok.

Sprievodca vlaku nemá za úlohu prezerať si tvár, oblek alebo batožinu cestujúceho. Zaujíma sa len o cestovný lístok, či je platný, či má cestujúci právo na miesto vo vlaku.

Ak niekto cestuje vlakom a nemá cestovný lístok alebo má neplatný, pri príchode sprievodcu je znepokojený. Ale poctivý  cestujúci, ktorý má pravý, platný cestovný lístok, je pokojný. Preukáže sa ním a nik mu nebude upierať miesto vo vlaku.

Podobne aj na ceste do večnosti musíme mať pravý, platný cestovný lístok, ak chceme dosiahnuť cieľ – nebesá. Tento cestovný lístok musí obstáť pred skúškou jasného svetla Božieho slova. Podľa tohto svetla neplatí nič iné ako „krv Baránka Božieho”. To je to jediné, čo ti môže dať plné právo na Božiu slávu. „, krv Ježiša Krista, jeho Syna, očisťuje nás od každého hriechu” (1. Jánov 1:7).

Mnohí ľudia sa nazdávajú, že ich bezúhonný život je tým cestovným lístkom, ktorý im dáva nárok na miesto v nebi. Iní sa odvolávajú na svoje dobré skutky a na svoje milosrdenstvo preukazované iným. Milý čitateľ, vari sa nechceš aj ty dopustiť takéhoto omylu? Nuž ihneď sa vzdaj dôvery v takýto chybný základ a obráť sa k Pánovi Ježišovi Kristovi. Len On sám je schopný spasiť. Nedôveruj nijakému inému útočisku. Nehľadaj nijakú inú zásluhu. Nikdy neodpočívaj, pokým nie si schopný so zlomeným srdcom, ale s radostným uspokojením povedať: Boh mi už viac nepočíta žiadny hriech. On ma zbavil vín vo svojej milosti. Čo bolo treba, vykonal Kristus. Som večne spasený a žijem v Božej blízkosti.

Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží,

nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.

Efezským 2:8

Z histórie dobre vieme, že niektoré voľby nemali taký závažný význam, aký sa predpokladal, a na druhej strane zasa niektoré hlasovania mali za následok mimoriadne veľké zmeny, niekedy k lepšiemu, niekedy k horšiemu. V histórii však je zaznamenaná jedna voľba, ktorá vyniká nad všetky iné svojou závažnosťou, lebo hoci k nej došlo pred 2000 rokmi, predsa jej následky prenikajú stáročiami a trvajú až do súčasnej doby. Nikdy, ani pred ňou ani po nej, nebolo voľby, ktorá by sa svojím významom dala porovnať s touto voľbou. Uskutočnila sa okolo roku 30 nášho letopočtu. Miestom jej konania bolo mesto Jeruzalem a konala sa v dobe židovských sviatkov Paschy. Vrchný dozor nad ňou mal rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát. Cieľom tejto voľby bolo rozhodnúť, ktorého z dvoch väzňov prepustiť na slobodu. Osoby, medzi ktorými sa rozhodovalo, boli:

1. Ježiš Kristus, Syn Boží, Kráľ Židov a Knieža pokoja, ktorý prechádzal Judskom, Samáriou a Galileou a pritom kázal, vyučoval a uzdravoval.

2. Barabáš, význačný väzeň, o ktorom sa hovorí ako o zbojníkovi, povstalcovi a vrahovi.

Toto bola voľba skutočne nesmierne závažná s ďalekosiahlymi dôsledkami. Pred voličmi stáli iba dve osoby, takže po jednej stránke vec bola veľmi jednoduchá. Ale závažnosť otázky, o ktorú išlo, bola úžasná. V podstate to bola voľba medzi právom a krivdou, dobrom a zlom, pokojom a násilím, poriadkom a zmätkom. Keď nakoniec nastal okamih rozhodnutia, priviedol Pilát Ježiša Krista a dav jednohlasne skríkol: „Ber si tohto a prepusť nám Barabáša!“ Váhavo a nerozhodne sa Pilát ďalej pýtal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorého volajú Kristom?“ A z davu zaznela jednomyseľná odpoveď: „Ukrižuj, ukrižuj ho!“ Osudná voľba! Zbojníkovi, povstalcovi a vrahovi dali v svojej voľbe prednosť pred Ježišom Kristom, o ktorom rímsky miestodržiteľ tri razy vyhlásil, že na ňom nijakej viny nenachádza.

Od oného roku uplynuli stáročia, ale zlé dôsledky tejto voľby, ktorá nemá sebe rovnú, nikdy nikto neodstránil: násilnosti, krádeže, vraždy, vydierania, únosy, nepokoje v jednotlivých krajinách a medzi národmi, to všetko je na dennom poriadku. Zlatý vek mieru, ktorý tak často opisujú básnici, po ktorom ľudstvo toľko túži a ktorý politici sľubujú ako by už bol predo dvermi, nikdy nenastal. Prečo? Lebo trvalý mier a pokoj nemôže nastať v svete, čo zavrhol a ukrižoval Knieža pokoja. Vari je Boh ľahostajný k tejto voľbe, ktorá sa vykonala v ten smutný a slávnostne vážny deň v Jeruzaleme? Nijakým činom! Ten, ktorému ľudia prisúdili kríž a hrob, bol povýšený a oslávený a teraz sedí na pravici Majestátu na výsostiach, pričom očakáva čas, keď mu budú jeho nepriatelia položení pod nohy ako podnožka. Áno, prichádza deň jeho korunovania ako Kráľa nielen nebies, ale aj tejto zeme, lebo Boh sám tak rozhodol, že Pán Ježiš Kristus musí kraľovať. Potom, keď sa to uskutoční, nastane pokoj, blahobyt a bezpečnosť, ale skôr nie! Toto tvrdenie nie je založené na výmysloch alebo fantázii, ale na spoľahlivom Božom slove, slove pravdy – svätom Písme.

Celosvetové panovanie spravodlivosti a mieru nastane vtedy, keď vláda spočinie na pleciach Bohom ustanoveného Kráľa. Teraz sa možno v tvojej mysli vynorí otázka: Prečo sa uskutočnenie tohto nanajvýš príťažlivého výhľadu tak dlho odkladá? Nech nám dajú odpoveď sväté Písma. „Nemešká Pán so zasľúbením, ako to niektorí pokladajú za meškanie, ale je zhovievavý voči vám. Nechce totiž aby niektorí zahynuli, ale aby všetci dospeli k pokániu“ (2. Petrov 3:9). Predtým než sa na zemi bude môcť nastoliť požehnaná vláda Pána Ježiša, prídu na tento bezbožný svet hrozné búrky spravodlivého hnevu Božieho. Jedno beda bude nasledovať za druhým a každé nasledovné bude tvrdšie než všetky predchádzajúce. O súde sa hovorí, že je to Božie podivné a neobyčajné dielo (Izaiáš 28:21), ale keď on bude požadovať účty od sveta, ktorý zavrhol jeho Syna, bude konať rýchlo, no s neodolateľnou mocou. Pred týmito súdmi nebude úniku. Teraz teda Boh čaká, aby aj teba neprikvačili pohromy, ktoré drvivo dopadnú práve na túto zem. Áno, Boh dáva ľuďom príležitosť uznať nespravodlivosť rozsudku sveta nad Pánom Ježišom, a už mnohí sa uchopili výsady tohto jeho milostivého ohľadu. Tí, ktorí tak urobili, vyhlásili zreteľne, že sú teraz na Pánovej strane, a majú blažené uistenie, že nech budú búrky súdov akokoľvek veľké či hrozné, oni nikdy nezahynú, ani na súd neprídu, lebo „nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi“ (Rímskym 8:1).

Milý čitateľ, ty sa nastávajúcich volieb možno zúčastníš alebo nezúčastníš, ale nech bude akokoľvek, pamätaj, že večné blaho tvojej duše závisí od toho, ako odpovieš na otázku, ktorá natoľko zmiatla Pontského Piláta: „Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorého volajú Kristom?“ Pokor sa pred ním ako pred svojím Pánom, vyznaj mu svoje hriechy a spoľahni vierou na neho, lebo práve za všetky tvoje hriechy on prelial svoju drahú krv. Len toto je správna voľba a správna odpoveď na túto otázku.

Neprehliadni a nezanedbaj túto tak životne dôležitú záležitosť! Odkladanie je nebezpečné. Veľké a večné požehnania sú v tvojom dosahu teraz. Už zajtra môže byť neskoro, „lebo nevieš, čo splodí deň“ (Príslovia 27:1). „Boh teda prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie, pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravodlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych.“ (Skutky 17:30-31). „Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho“(Ján 3:18).

Ľudstvo určuje časy – roky, obdobia roku (jar, leto, jeseň, zima), mesiace a dni – na základe periodického (pravidelne sa opakujúceho) pohybu Slnka a Mesiaca na oblohe. Je to presne tak, ako to ustanovil Hospodin, keď stvoril Slnko, Mesiac a hviezdy. Dal ich na určovanie dňa a noci, na znamenia a na určovanie dní a rokov  (1. Mojžišova  1:14). Ľudstvo pre organizovanie svojho života používa aj týždeň. Týždeň sa však neodvíja od žiadneho astronomického javu či pozorovania. Týždeň tvorí sedem dní. Definícia týždňa sa odvíja od vzoru, ktorý Boh ustanovil pri stvorení, ktorý zohľadňuje aj prikázanie zákona (zákona Mojžišovej zmluvy).

Astronomické obdobia

Solárny rok

Solárny rok (nazývaný aj tropický rok) je definovaný ako obdobie, počas ktorého sa Slnko vráti do tej istej polohy na nebeskej oblohe pri pozorovaní z pozície pozorovateľa na Zemi. Je to teda obdobie medzi dvoma jarnými (či jesennými) rovnodennosťami alebo dvoma zimnými (či letnými) slnovratmi. Solárny (slnečný) rok trvá približne 365,24 dní (365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45 sekúnd).

Lunárny mesiac

Je obdobie medzi dvoma rovnakými fázami Mesiaca na nočnej oblohe (ako nov, spln, prvá a posledná štvrť). Trvá približne 29 a pol dňa (29 dní, 12 hodín, 44 minút a 3 sekundy).

Deň

Je doba jednej rotácie Zeme voči Slnku alebo, inak povedané, obdobie medzi dvoma rovnakými postaveniami Slnka na oblohe (napríklad v nadhlavníku na pravé poludnie). Trvá približne 24 hodín.

Čo je kalendár a na čo slúži

Kalendár je systém organizovania dní do týždňov, mesiacov a rokov. Aj kalendár je prostriedok na určovanie období v roku a všeobecne aj pre datovanie a chronológiu dejín ľudstva. Rok sa delí na ročné obdobia, mesiace, týždne a  dni. Ročné obdobia a mesiace zvyčajne majú svoje vlastné pomenovanie.  Roky a týždne sa zvyčajne označujú číslami. Kalendáre, na rozdiel od astronomických období ako lunárny mesiac, slnečný rok, používajú  kalendárny mesiac a kalendárny rok. Počet dní kalendárneho mesiaca aj kalendárneho roka je celé číslo.  Zosúladiť koncepciu kalendárneho mesiaca s lunárnym mesiacom a kalendárneho roka so solárnym rokom predstavuje určitý problém, s ktorým sa systém kalendárov musel nejako vysporiadať.

Druhy kalendárov

Lunárny kalendár

je založený na lunárnom mesiaci. Keďže lunárny mesiac trvá približne 29,5 dňa, kalendárne mesiace v lunárnom kalendári majú striedavo 29 a 30 dní. Rok v lunárnom kalendári (lunárny rok) má 12 mesiacov. Dvanásť lunárnych mesiacov spolu predstavuje 354,36707 dňa (354 dní, 8 hodín, 48 minút a 34 sekúnd). Rok v lunárnom kalendári je preto o 11 až 12 dní kratší ako solárny rok. To má za následok, že ročné obdobia (jar, leto, jeseň, zima) v lunárnom kalendári nespadajú stále do tých istých mesiacov, ale v čase sa menia. Tento cyklus má periódu približne 33 rokov.

Lunisolárny kalendár

Je založený na lunárnom mesiaci a pevnom počte 12 mesiacov v roku, podobne ako lunárny kalendár. To platí o bežnom roku. Aby tento kalendár bol v súlade so solárnym rokom, raz za dva či tri roky (v tzv. v priestupnom roku) sa pridával extra (trinásty) priestupný mesiac. Lunisolárny kalendár je teda kombinácia lunárneho a solárneho kalendára.

Solárny kalendár

Je založený na solárnom (slnečnom) roku. Kalendárne mesiace v tomto kalendári, ktorých je 12, nezodpovedajú lunárnym mesiacom. Sú definované tak, aby súčet ich trvania (v dňoch) zodpovedal trvaniu solárneho roku v dňoch, čo je 365 dní v bežnom roku a 366 v priestupnom roku. Kalendárne mesiace preto majú striedavo 30 a 31 dní, pričom jeden mesiac má 28 dní v bežnom roku a 29 dní v priestupnom roku. Fázy Mesiaca nezodpovedajú fixne určitým dňom v mesiaci, ale sa pohybujú v rámci kalendárneho mesiaca.

Gregoriánsky kalendár

Je založený na solárnom roku. Solárny rok trvá (v priemere) 365,24219 dňa. To nie je celé číslo. Kalendár však vždy musí mať počet dní, ktoré sú celým číslom (365 alebo 366 v priestupnom roku). Aby si gregoriánsky kalendár zachoval povahu solárneho kalendára, musí sa synchronizovať (zosúladiť) so solárnym rokom. Deje sa to tak, že vždy za určité pravidelné obdobie (väčšinou, ale nie vždy raz za štyri roky), čiže v priestupnom roku, sa pridáva do kalendára (v mesiaci február) priestupný deň, pretože gregoriánsky kalendár zaostáva za solárnym rokom každý rok približne o štvrtinu (presnejšie o 0,242) dňa.

                Gregoriánsky kalendár sa v súčasnosti používa vo väčšine krajín sveta. Bol zavedený v októbri roku 1582, nahradiac a modifikujúc juliánsky kalendár. Rok sa v gregoriánskom kalendári delí na 12 mesiacov. Keďže je to solárny kalendár, mesiace nemajú rovnakú dĺžku trvania. Striedajú sa mesiace 31-dňové a 30-dňové, pričom február má 28 dní a v prípade priestupného roku 29 dní. Keďže je to solárny a nie lunárny kalendár, fázy Mesiaca sa neopakujú v ten istý týždeň a deň daného kalendárneho mesiaca.

Juliánsky kalendár

Je rovnako ako gregoriánsky založený na solárnom roku a používa rovnaké kalendárne mesiace ako gregoriánsky kalendár. Na rozdiel od gregoriánskeho sa však snaží synchronizovať sa so solárnym rokom tak, že každé 4 roky (bez výnimky) pridáva priestupný deň. Tým sa však po dlhšom období (storočia) rozchádza so solárnym rokom. Približne raz za 128 rokov predbieha solárny rok o jeden celý deň. Ako plynie čas, rozdiel medzi juliánskym a solárnym rokom narastá. V súčasnosti predstavuje 13 dní.

                Juliánsky kalendár zaviedol rímsky konzul Július Cézar v roku 46 pred Kristom. Juliánsky kalendár nahradil dovtedy používaný rímsky kalendár, ktorý bol lunisolárny. Juliánsky kalendár dodnes používa pravoslávna cirkev na slávenie svojich sviatkov. V súčasnosti je juliánsky kalendár posunutý oproti gregoriánskemu o 13 dní. (Nový rok juliánskeho kalendára je 14. januára podľa gregoriánskeho kalendára.)