knižnica – Spasenie – Drahoslav Vajda – Slovo viery

V tomto priečinku sa nachádzajú linky na články z predchádzajúcich šiestich mesiacov. Aktuálny a predchádzajúci mesiac sa nezapočítavajú. Oznam o článkoch sa priebežne obmieňa.

Júl 2026

Príbeh kráľa Dávida – 1. diel Vysvetlenie, prečo kráľ Dávid zostal doma.

Príbeh kráľa Dávida – 2. diel Vec s Uriášom Hetejským.

Jún 2026

Predslov ku kategórii „Náš Boh“

Môj Bože, aký si úžasný!

Čo je náboženstvo

Kresťanstvo – Čo to je?

Boži e vlastnosti

Máj 2026

Prorok – všeobecná charakteristika

Proroctvá o svetových ríšach – Prológ

Čo je teológia – 1. časť Vysvetlenie pojmu

Čo je teológia – 2. časť Druhy náboženskej autority

Čo je teológia – 3. časť Teologické systémy

Zostávajúce odkazy

Prosím, zoznámme sa! Svedectvo o mojej ceste k Bohu a obrátení.

Svedectvo o obrátení Svedectvo o uverení a obrátení Petra V. Článok a audio.

Linka na svedectvá o obrátení k Bohu uložené v archíve časopisu Solas.

Články na tému: „Stvorenie a veda“ sa nachádzajú v archíve v oddiele „Mimoriadne čísla“.

Začiatok pridávania článkov: máj 2026

O stránke

Drahoslav Vajda — Thu, 02 Jul 2026 21:20:55 +0000

Prostredníctvom článkov tejto stránky sa chcem s návštevníkmi podeliť o poznanie Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista, ktoré som dostal z Božej milosti. To je účelom a poslaním tejto stránky.

O architektúre stránky a pohybe po nej píšem v článku Architektúra stránky. Článok odporučujem novým návštevníkom.

Architektúra stránky

Drahoslav Vajda — Thu, 02 Jul 2026 21:15:07 +0000

Hlavná kategória

Stránka má svoju štruktúru. Súbory, články, obrázky a iné sú zatriedené do hlavných kategórií, ktoré sú umiestnené v záhlaví stránky (header). Hlavné kategórie sú rozčlenené na kategórie. Po umiestnení ukazovateľa myši (bez kliknutia) na názov hlavnej kategórie sa rozbalí menu kategórií. Rozbalené menu sa dá rolovať

Keď po umiestnení ukazovateľa myši na hlavnú kategóriu súčasne aj klikneme ľavým tlačidlom myši, otvorí sa okno, v ktorom sa zobrazí celý obsah príslušnej hlavnej kategórie.

Kategória

Niektoré kategórie sú rozčlenené na podkategórie. To sa pozná podľa znaku „>“. Po umiestnení ukazovateľa myši (bez kliknutia) na názov kategórie so znakom „>“ sa rozbalí menu podkategórii.

Pri všetkých kategóriách sa po kliknutí na názov kategórie ľavým tlačidlom myši otvorí okno s celým obsahom tejto kategórie.

podkategória

Po umiestnení ukazovateľa myši na názov podkategórie a kliknutím ľavým tlačidlom myši, sa otvorí okno s celým obsahom tejto podkategórie.

Hlavná kategória KNIŽNICA

V tomto priečinku sú podľa kategórií a podkategórií umiestnené články.

Hlavná kategória PUBLIKÁCIE

V tomto priečinku sú umiestnené linky na vlastné publikácie a publikácie iných autorov.

Hlavná kategória ARCHÍV

Tu sú archivované vybrané publikované články z časopisu Solas a kompletné čísla Solas. Ďalej sa tu nachádzajú linky na archivované audio záznamy z konferencií „Stvorenie a veda, Žilina 2009, 2010, 2012“. Linky sú funkčné. K záznamom sa treba preklikať a STIAHNUŤ.

Do archívu Solas sa nepridávajú žiadne nové informácie (články, fotografie, nové čísla, záznamy a pod.).

Hlavná kategória PROFIL

Tu sa nachádzajú základné informácie o mne (Drahoslav Vajda). Prostredníctvom nich sa môžete so mnou zoznámiť: Prosím, zoznámme sa! Tu sa nachádzajú linky na vlastné články autora uložené v archíve Solas a mini „blok Spasenie DV“.

Hlavná kategória KONTAKT

Prostredníctvom Kontaktného formulára môžete so mnou komunikovať.

Zápätie (Footer)

Tu sa vpravo nachádza sekcia hesiel. Kliknutím na príslušné heslo sa zobrazia všetky články, ktoré majú toto heslo priradené ako značku.

Prístup k článkom hlavnej kategórie KNIŽNICA a dizajn článku

Je päť spôsobov ako sa dostať ku konkrétnemu článku.

A) a) Kliknutím ľavým tlačidlom myši na názov hlavnej kategórie KNIŽNICA sa otvorí okno s celým obsahom tejto kategórie. Vyhľadávaním v tomto okne si vyberiete článok, ktorý vás zaujme.

b) Na začiatku otvoreného okna s vybranou kategóriou sa nachádza článok „Obsah kategórie…“. Kliknutím na názov sa otvorí okno s obsahom príslušnej kategórie. V ňom sú umiestnené linky na články tejto kategórie zoradené podľa podkategórií a pod podkategórií. Kliknutím na linku vybraného článku sa nové otvorí okno s týmto článkom. Toto platí pre všetky hlavné kategórie.

B) Cez rozbaľovacie menu hlavnej kategórie (tu KNIŽNICA). Kliknutím na hlavnú kategóriu sa rozbalí menu kategórií a podkategórii. Kliknutím na názov kategórie, resp. podkategórie sa nové otvorí okno z obsahom zvolenej kategórie/podkategórie. Kliknutím na obrázok alebo názov článku sa v novom okne otvorí článok s plným textom. Postup platí pre všetky kategórie.

Za textom článku sú ikonky na stiahnutie v PDF, TLAČ a na a sociálne siete.

C) Kliknutím na tlačidlo „Všetky články“. Nachádza sa hore úplne vpravo v rade hlavných kategórií (zelené pole). Tu sú podľa kategórií umiestnené linky na všetky články umiestnené na stránke„Spasenie.sk“.

D) Na spodnom okraji stránky je sekcia hesiel (orámované slová). Kliknutím na zvolené heslo sa zobrazí okno so všetkými článkami zaradenými do tejto témy.

Dizajn otvoreného článku: Pod ilustračným obrázkom s titulkom (ak ho článok má) sa nachádza názov článku (tu Architektúra stránky), stručné zhrnutie alebo téma (Pre nových návštevníkov). Pod tým je riadok s menom autora ako linka (Drahoslav Vajda) / dátum uverejnenia článku (2. júla 2026) / dátum ostávajúcej úpravy (19. júla 2026) / a v zelenom poli linka na kategóriu v ktorej je článok uložený (Novo pridané). Ďalej už nasleduje vlastný text článku.

Návrat na úvodnú stránku: Z ľubovolného okna sa na úvodnú stránku dostanete kliknutím na ikonu stránky (obrázok alebo text) nachádzajúcu sa vľavo hore.

Používanie autorského plurálu v článkoch

V textoch článkov bežne používam autorský plurál ako plurál skromnosti. Najčastejšie, aj ako jeden autor, píšem v 1. osobe množného čísla. Tento formát používam z dôvodu, aby som sa vyhol častému opakovaniu “ ja“, ktoré v mnohých prípadoch môže vyznievať ako nadradenosť voči čitateľovi, ktorou sa určite nevyznačujem. Týmto formátom chcem vyjadriť práve skromnosť a spriaznenosť s čitateľom ako adresátom textu.

Aktuálne je stránka mája 2026 vo výstavbe. Ide o to, že články z predchádzajúcej stránky „dvsv.solva.sk“ sú prenášané na súčasnú stránku „spasenie.sk“ a postupne upravované podľa novej šablóny. Tento proces potrvá nejakú dobu, preto prosím návštevníka stránky o trpezlivosť a zhovievavosť. Informácia o najnovšie upravených článkoch sa nachádza na adrese Novo pridané.

Články neprechádzajú profesnou jazykovou korektúrou. Prosím návštevníkov stránky o prepáčenie pri výskyte pravopisných, gramatických a iných nesprávností. Ďakujem.

Milí návštevníci!

Ak sa Vám na stránkach „Spasenie.sk“ niečo páčilo, prosím, povedzte to ostatným. Čo sa Vám nepáčilo, povedzte to mne a môžete k tomu použiť „kontaktný formulár“, ktorý sa nachádza v hlavnej kategórii KONTAKT. Ďakujem!

A. Obsah kategórie „Náš Boh“

Drahoslav Vajda — Wed, 01 Jul 2026 21:00:36 +0000

Články v tejto kategórii sú zoskupené do piatich celkov (podkategórií): kresťanské náboženstvo; teológia; Boh, v ktorého veríme; Božia Trojica; Božie zmluvy.

Predslov ku kategórii „Náš Boh“

kresťanské náboženstvo

Čo je náboženstvo Vysvetlenie pojmu

Kresťanstvo – Čo to je?

Boh, v ktorého veríme

Môj Bože, aký si úžasný! „Čo píšu iní“. Článok z archívu časopisu Solas.

Božie mená

Božie vlastnosti

Predslov k článkom o Božích vlastnostiach

Boží hnev Hnev je jedna z vlastností nášho Boha.

Božia Trojica

Boh Otec

Boh Syn

Alfa i Omega Svätý Duch predstavuje Božieho Syna. „Čo píšu iní“. Článok z archívu časopisu Solas.

Boh Svätý Duch

Božie zmluvy

Predhovor ku kategórii „Náš Boh“

Drahoslav Vajda — Wed, 01 Jul 2026 20:59:00 +0000

Na počiatku náš Boh stvoril nebesia a zem a všetko čo je v všetko, čo existuje v týchto stvorených sférach bytia. Tento Bo je náš Boh. Dáva sa nám poznať prostredníctvom prírody zeme a celého vesmíru. Nachádzame ho činiaceho v dejinách národov. A predovšetkým sa zjavil vo svojom Synovi, ktorý prišiel sem na zem medzi nás v ľudskom tele v osobe Ježiša Krista z Nazareta. Boh sa nám v Kristovi stal našim nebeským Otcom a my jeho milovanými Božími deťmi. Náš Boh v novozákonných Písmach nesie pomenovanie „Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista“.

Sme Boží ľud sformovaní Svätým Duchom v jedno v Ježišovi Kristovi ako jeho Cirkev, ktorú si vykúpil svojou smrťou v jeho ľudskom tele, aby nás postavil svätých a bezvadných pred Otcom.

Patríme Bohu skrze nášho Pána Ježiša Krista. Nikto nám nemôže dať toľko lásky, pokoja a starostlivosti ako náš Boh, náš nebeský Otec. On nás dokonale pozná a vie čo potrebujeme a čím každodenne prechádzame. Písmo nás vyzýva, aby sme sa vo všetkom utiekali k nemu, k nášmu živému Bohu. Aby sme sa na neho nádejali celým srdcom a nespoliehali sa na nikoho iného a nič iné. Aby sme nezabúdali, že jeden je náš Boh, jeden je náš Otec, jeden je náš vodca.

Máme Pána Ježiša Krista. On sa stal biskupom a pastierom našich duší.

Potrebujeme múdrosť? Prosme si ju od neho. Potrebujeme pomoc? On zariadi, aby sa nám dostala pomoc v pravý čas. Má mnoho spôsobov ako oceniť našu vieru a poslušnosť k nemu.

Články v tejto kategórii a na celej tejto web stránke, chcú pomôcť k hlbšiemu poznaniu nášho Boha. Chcú viesť k zotrvávaniu v spoločenstve s ním, v jeho láske, v jeho pokoji, v jeho radosti a vo všetkom, čo prináleží Božím deťom, ktorými sme sa stali v Kristu Ježišovi.

Môj Bože, aký si úžasný!

Administrator — Wed, 01 Jul 2026 20:58:01 +0000

Boh je. To nie je niečo, čo sa dá dokázať. Ani nie je potrebné dokázať to. Človek má v sebe zabudované vedomie Boha. Je to niečo, čo človek vie vo svojom srdci, niečo, čo pozostalo z čias, keď človek chodil s Bohom a poslúchal jeho zákon. Človek má ešte stále zmysel pre tento zákon, čo je zjavné z jeho zmyslu pre dobro a zlo. A navyše je tu nad nami obloha a vôkol nás tvorstvo, ktoré svedčia o Božej večnej moci a jeho božstve.

Ak sa obrátime na Bibliu, potom sa môžeme dozvedieť o Bohu oveľa viac, než len to, že existuje. V Biblii Boh zjavil ľudskému pokoleniu všetko, čo o ňom potrebujeme vedieť, a všetko, čo od nás požaduje. Všetky knihy Biblie majú svoj pôvod v Bohu. Pisatelia, ľudia, boli „nesení“ Svätým Duchom takým spôsobom, že napísali presne to, čo Boh plánoval napísať. Slová, ktoré napísali, sú slovami, ktoré Boh chcel, aby boli zapísané. To, že slová pisateľov sú Božími slovami, nijako nevylučuje to, že pisatelia pri písaní použili vlastné nadanie a vlastnú osobnosť. Biblia nie je ľudským slovom, ale Božím slovom. To znamená, že nemusíme sedieť a dumať nad tým, aký je Boh. Nemusíme si nič domýšľať. On nám v Písme ukázal samého seba.

Duch

Boh nám hovorí, že je Duch (Ján 4:24). Na rozdiel od nás nemá telo. Je neviditeľný – nikto ho nikdy nevidel, ani ho nemôže vidieť (1. Timoteovi 6:15–16). Nie je možné vnímať ho zmyslami, odvážiť ho, či ho pomerať. Pravdou je, že niekedy čítame o jeho očiach, jeho ušiach, jeho ústach, a tak ďalej. Avšak to je len spôsob, ako Boh umožnil našim úbohým mysliam pochopiť, že vidí všetky veci, počuje modlitby svojho ľudu a dáva sa poznať. Boha si nemožno predstaviť, vyobraziť ani nijako inak stvárniť a on sám nám zakazuje, aby sme sa pokúšali nejako ho zobraziť (Exodus 20:4).

Pritom si musíme uvedomiť, že Boh je osobný Duch. Inými slovami, nesmieme si o ňom myslieť, že je Niečím, čo nedokážeme opísať. Musíme o ňom zmýšľať ako o Niekom. Má mená. Najznámejším z nich je „Jehova“ alebo „Hospodin“. Toto meno je verziou hebrejského mena „Jahve“, ktoré sa v slovenských bibliách obyčajne prekladá ako „Hospodin“. Boh s ľuďmi komunikuje. Viacerí ľudia sa stali známymi ako Boží „priatelia“ (Exodus 33:11; Jakubov 2:23). Od úplne prvej strany Biblie čítame, že Boh hovorí, a takto to pokračuje až po poslednú stranu. Znova a znova sa učíme, že je možné Boha poznať. Nebolo by to možné, ak by bol Boh iba silou alebo pôsobením, ktoré by sme nedokázali popísať.

Veľmi veľký

Pretože Boh je Duch, nie je v ničom nijako obmedzený a neexistuje žiadna osoba alebo vec, ktorá by sa mu podobala alebo sa k nemu dala prirovnať (Izaiáš 40:18).

Čo sa týka priestoru, je všade (1. Kráľov 8:27; Žalm 139:7–10). „Či azda ja nevyplňujem nebies i zeme?, hovorí Hospodin“ (Jeremiáš 23:24). Boh sa nachádza na všetkých miestach v každom časovom okamihu a neexistuje miesto, kde by nebol prítomný. Nemôžeme rozmýšľať tak, že na nejakom konkrétnom mieste vo vesmíre nájdeme len časť Boha. Nachádza sa tam celý Boh. Je tam prítomný v celej svojej majestátnosti a sláve a v úplnosti svojej existencie. Toto platí o všetkých miestach v každom čase. Ako je to možné? Naše smrteľné mysle to nedokážu pochopiť. Konečný (v čase a priestore obmedzený) človek nedokáže pochopiť nekonečnosť. Ostáva nám len veriť tomu, čo nám Boh o sebe zjavil, čo o sebe prehlásil, a pokloniť sa v zbožnom úžase.

Čo sa týka času, Boh je večný (Izaiáš 40:28; Habakuk 1:12). „Od veku na vek si ty silný Boh!“ (Žalm 90:2). Iba on sám je nesmrteľný; nesmrteľnosť má sám v sebe a zo seba (1. Timoteovi 6:16). Obýva večnosť a jeho rokom niet konca (Izaiáš 57:15; Židom 1:11–12). Aj toto je mimo nášho chápania. Všetko má svoj počiatok v ňom, ale on sám nemá počiatok. On je, vždy bol a vždy bude. To je to, čo vyjadruje starobylý výrok: „svet bez konca“, ktorý sa často používa na niektorých bohoslužbách. V Bohu niet nijakej zmeny: nikdy v ňom neexistovala žiadna zmena ani nikdy nebude, pretože zostáva stále ten istý (Malachiáš 3:6; Jakubov 1:17). Všetky veci sú závislé na ňom, ale jeho vlastná existencia nezávisí od ničoho a nikoho iného než neho samotného. On je prameňom svojej vlastnej existencie. Preto jedným z jeho mien je „Živý Boh“ (Zjavenie 7:2). Toto je aj dôvod, prečo Mojžišovi oznámil svoje meno ako „Som, ktorý som“ (Exodus 3:14).

Čo sa týka poznania, Boh vie a pozná všetko (Žalm 139:2–5; 1. Jánov 3:20). Jeho poznanie je nekonečné, „jeho rozumnosti nieto počtu“ (Žalm 147:5). My sa musíme učiť krok za krokom a naše poznanie je vždy malé. Čo sa týka Boha, pri ňom sa nedá hovoriť o učení sa. On vždy pozná všetko tak, ako to v skutočnosti je. Jeho poznanie a rozumnosť nemá hraníc. Pre nás zostáva tajomstvom, ako to tak môže byť. Pre Boha však nič nie je tajomstvom. Neexistuje nič, čomu by nerozumel v plnosti. Neexistuje nič, o čom by nevedel, čo by zanedbal; nič, v čom by si bol neistý. To samozrejme znamená, že ho nemožno podviesť ani oklamať.

Čo sa týka moci, učiní čokoľvek, čo sa mu zapáči (Žalm 135:6; Daniel 4:34). „Náš Boh činí všetko, čo chce“ (Žalm 115:3). O tom, čo sa mu ľúbi učiniť, rozhoduje vo svojej vlastnej prirodzenosti. Pretože je svätý, nikdy sa nemôže rozhodnúť odchýliť sa od toho, čo je čisté a správne. Pretože je dokonalý v každom ohľade, nikdy sa nemôže rozhodnúť zmeniť sa. Akákoľvek zmena by bola zmenou k lepšiemu alebo k horšiemu. Ak by sa zmenil k lepšiemu, znamenalo by to, že ešte nebol dokonalý. Ak by sa zmenil k horšiemu, stal by sa menej dokonalým. Pravdou je, že Boh sa niekedy rozhodne zmeniť spôsob, akým zaobchádza s ľuďmi, ale to je preto, že zmena nastala na strane ľudí, a nie preto, že by zmena nastala v ňom. Každá jedna vec, ktorú si zaumieni vykonať, sa stane (Izaiáš 46:10). Pretože len on sám je Boh a všetky ostatné bytosti sú jeho stvorením, nie je možné odolať jeho vôli (Rímskym 9:19; Daniel 4:34). Všetko v tomto vesmíre, nech je to akákoľvek drobnosť, slúži jeho zámeru. Každá vec, aj tá najmenšia, naplní účel, ktorý Boh pre ňu určil a naplánoval (Efezským 1:11).

Jedinečný

To, o čom sme doposiaľ hovorili, nám prezrádza, aký je Boh sám v sebe. Avšak nestačí povedať, že Boh je osobný Duch, ktorý je všade, ktorý je večný, vševediaci a všemocný. Aký je tento Boh? Čo za Boha je tento Boh?

Je svätý. „Boh je svetlo, a niet v ňom nijakej tmy“ (1. Jánov 1:5). Jeho charakter je dokonalý. Je čistý a úplne slobodný od zlých a nečestných motívov, myšlienok, slov a činov. Je však veľmi ťažké vysvetliť presne to, čím svätosť je. Nebeské bytosti obklopujúce Boží trón sú úplne slobodné od akejkoľvek nečistoty, a predsa sa nedokážu pozerať na Božiu majestátnosť. Navzájom na seba volajú v neustávajúcom úžase: „Svätý, svätý, svätý Hospodin Zástupov…“ (Izaiáš 6:3). Niet divu, že Boh je opísaný ako „veličenstvený v svätosti“ (Exodus 15:11). Je to svätosť, ktorá ho vyčleňuje a činí jedinečným ako toho, kto je úplne odlišný od všetkých stvorených bytostí, ktoré učinil (Žalm 99:3; Izaiáš 40:25). Ako sa môže človek priblížiť k takémuto Bohu? (Žalm 24:3.) Je „pričistých očí“, než aby hľadel na zlé, a nemôže sa dívať na trápenie (Habakuk 1:13).

Je spravodlivý. „Hospodin je spravodlivý vo všetkých svojich cestách“ (Žalm 145:17) a v tom sa nikdy nemení (Sofoniáš 3:5). Jeho vláda nad tvorstvom je pevne založená na dvoch pilieroch – pilieroch spravodlivosti a súdu (Žalm 97:2). Vždy činí to, čo je správne a spravodlivé. Každý výrok, ktorý vynesie, je oprávnený, a nie je možné vyčítať mu žiaden súd či Boží trest, pretože je neoblomne a neomylne spravodlivý (Genezis 18:25; Žalm 51:4). Aké upokojujúce je to, že práve on a len on sám bude súdiť svet. Posledný súd bude spravodlivý. Na tom súde sa nestane žiadna chyba. Nikto od Boha nedostane ani viac, ani menej, než si zaslúži (Žalm 96:13).

Je milujúci. „Boh je láska“ (1. Jánov 4:8, 16). On je „Hospodin, silný Boh ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy“ (Exodus 34:6); Boh „milosti a milosrdenstva“ (Žalm 51:3); „zhovievajúci a veľký čo do milosti“ (Joel 2:13; Jonáš 4:2); ktorý „má záľubu v milosti“ (Micheáš 7:18). Aké je to úchvatné! Svätý Boh, ktorý je nekompromisne spravodlivý, je láska. Jeho spravodlivosť požadovala moje potrestanie a táto požiadavka bola uspokojená, keď nevinný Zástupca zomrel namiesto mňa (1. Petrov 3:18). Jeho láska plánovala moje spasenie, a preto poslal Spasiteľa na smrť (1. Jánov 4:10). Láska a spravodlivosť nie sú protiklady. V Bohu sa nachádza oboje. Ako lásku, tak aj spravodlivosť nachádzame v Božom čine na kríži.

Je dobrý. „Hospodin je dobrý ku všetkým“ (Žalm 145:9). „Ty si dobrý a činíš dobre“ (Žalm 119:68). Človek vo svojej prirodzenosti dáva prednosť tomu, aby na Boha nemyslel, aby si zvolil svoju vlastnú cestu. Človek sa vzpiera myšlienke, že Boh by mal mať vládu nad ľudským životom, a preto si radšej volí uctievanie niečoho, čo si sám vyberie. A predsa je Boh každý deň dobrý k takýmto ľuďom, ktorí sú vskutku jeho nepriateľmi, a činí im dobre. „Hoci aj nenechal seba bez svedectva činiac dobre, dávajúc nám dažde z neba a úrodné časy, naplňujúc nás pokrmom a naše srdcia veselosťou“ (Skutky 14:17). Dozrievanie úrody, obživa pre zvieratá a všetko ostatné dobro v tomto vesmíre pochádza od neho (Žalm 85:13,104:24–31; Jakubov 1:17). Avšak najväčší dôkaz jeho dobroty môžeme vidieť v tom, ako zaobchádza s tými svojimi nepriateľmi, ktorí sa vzdali svojho postoja nenávisti a obrátili sa k nemu s prosbou o odpustenie a milosť. „Lebo ty, Pane, si dobrotivý a hotový odpustiť a máš mnoho milosti pre všetkých, ktorí volajú na teba“ (Žalm 86:5).

Je múdry. „Nech je meno Božie požehnané od veku až na veky, lebo jeho je múdrosť a sila“ (Daniel 2:20). Keď vidíme krásu a harmóniu Božieho stvorenstva a zložitosť dizajnu aj toho najmenšieho tvora, cítime potrebu povedať: „Aké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania“ (Žalm 104:24). Zručnosti a schopnosti, ktoré ľudia uplatňujú a rozvíjajú, samotná existencia poznania a chápania ľudí, to, že všetko, čo sa deje, a spôsob, akým sa to deje, uskutočňuje Božie ciele, plány a jeho preduloženie – to všetko je výsledkom Božej múdrosti (Izaiáš 28:23–29, 31:2; Daniel 2:21). Jeho múdrosť a rozumnosť sú nekonečné a úplne mimo našej moci preskúmať ich a porozumieť im. „Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty! Lebo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho radcom, aby sa bol s ním radil? Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu to bolo odplatené? Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko, Jemu sláva na veky. Ameň.“ (Rímskym 11:33–36).

Nepochopiteľný

Vidíme, že to, čo Boh o sebe hovorí, je dostatočne zrozumiteľné. Všetko je však príliš úžasné, než aby to ľudská myseľ mohla pochopiť. Nedokážeme tomu porozumieť, pretože jeho myšlienky a cesty sú tak veľmi vysoko nad našimi (Izaiáš 55:8–9). Dokážeme pochopiť, čo je pravda, ale nedokážeme vysvetliť, ako to tak môže byť. Naše mysle sú príliš ohraničené. Len Boh chápe Boha. Dokáže niektorý človek vysvetliť, ako je to možné, že Boh existuje ako osobná bytosť a nemá telo? Dokážeme pochopiť, ako sa môže v každom čase nachádzať celý Boh všade? Rozumieme naozaj tomu, že Boh nemá počiatok, a že sa nijako nemení? Nie je to tak, že naše mysle sú zmätené, keď sa pokúšame rozmýšľať o tom, že Boh je vševediaci? Ako môže činiť všetko, čo sa mu zaľúbi, bez toho, aby bol sebecký? Ako môže byť súčasne dokonale svätý, spravodlivý, milujúci, dobrý a múdry?

Nie je možné odpovedať na žiadnu z otázok o Bohu, ktorá obsahuje slová „ako je to možné“. Naše smrteľné mysle sú na to prislabé. Avšak otázky obsahujúce slovíčko „ako to je“, môžu byť zodpovedané priamo a jasne, pretože Boh v Písme zjavil odpovede na ne. Sme schopní študovať a sme schopní tvrdiť to, čo povedal Boh. Sme schopní povedať, aká je pravda. Ale nie sme schopní vysvetliť, ako to tak môže byť. Sme premožení tým, čo sa učíme. Čím viacej o tom uvažujeme, tým viac si uvedomujeme, že neexistuje žiadna iná vhodná reakcia na to, čo čítame, okrem jednej – a síce stať sa úctivým uctievačom.

Redakčne skrátená prvá kapitola knihy Stuart Olyott „Traja sú jedno“ (podtitul: Čo Biblia učí o Trojici), vydavateľstvo Ordo salutis, Bratislava 2004. Publikované s láskavým súhlasom vydavateľstva. Publikácia je nedostupná. Článok z archívu.

Čo je náboženstvo

Drahoslav Vajda — Wed, 01 Jul 2026 20:55:47 +0000

Vysvetlenie pojmov

Náboženstvo je možné definovať rôzne, ale jedna z jednoduchších definícií je: náboženstvo je hľadanie zvrchovaného. Toto zvrchované bežne nesie pomenovanie Boh, boh, božstvo, bohovia.

Ľudia takmer všeobecne uznávajú, že existuje niečo alebo niekto, kto presahuje ich samých a že nejakým spôsobom sú tomuto čomusi alebo komusi podriadení, poprípade zodpovední. Niektorí hovoria o nejakej neurčitej bytosti, niektorí o prírode a iní o neosobnej sile či energii. Uznanie takejto skutočnosti, že ľudstvo je závislé na tomto zvrchovanom, ktoré je nad ním a nezávislé od neho, je počiatočným, východiskovým bodom náboženstva – viery v nadprirodzeno.

Náboženstvo sa v priebehu histórie ľudstva objavovalo v mnohých podobách – od myšlienkových špekulácií a mýtov až po vytváranie a uctievanie rôznych bôžikov v podobe hmotných predmetov (viď Rímskym 1:21-23). Túžbu jednotlivcov alebo spoločenských skupín po hľadaní nadprirodzena by sme nemali považovať za niečo úplne negatívneho. V tomto duchu je dobre známy výrok Augustína z Hippa (354 – 430 n. l.): „Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, dokiaľ nespočinie v tebe“. Túžba po zvrchovanom je Boží dar vnútru človeka, aby ľudia boli otvorení Božiemu zjaveniu.

Človek je náboženský tvor. Našou prirodzenou potrebou je mať niekoho alebo niečo v úcte, obdivovať a uctievať to. Niekoho alebo niečoho sa pridŕžať, skláňať sa pred tým a to nás napĺňa a uspokojuje. Súčasťou toho niečoho je takmer vždy aj naše ego, naše „ja“. Človek dokáže byť sám sebe bohom.

V živote človeka skôr či neskôr príde chvíľa, keď si zrazu uvedomí, že je nenaplnený, že je prázdny. To, čo ho doteraz uspokojovalo, už ho nenapĺňa. Snažíme sa nájsť pokoj a siahame po všeličom možnom v túžbe po dosiahnutí pokoja našej duše, ale pokoja niet, pokoj neprichádza. V našom vnútri, v našej duši je totižto miesto, ktoré patrí iba Bohu a sme nenaplnení a nenachádzame pokoj, pokiaľ je toto miesto prázdne. Augustín to vystihol. Sme nepokojní a prázdni, pokiaľ v našich srdciach neprebýva Boh Ježiš Kristus.

Človek hľadá, snaží sa upnúť k niečomu, čo mu prinesie pokoj. Pre človeka, ktorý je ponechaný sám na seba, vzniká problém aj v tom, že náboženstiev je mnoho a treba sa mu rozhodnúť: Ktoré náboženstvo je správne? Ktoré náboženstvo je to pravé?

Dvoma najčastejšími súčasťami akéhokoľvek náboženstva sú pravidlá (prikázania) a rituály (predpísané aktivity). Niektoré náboženstvá nie sú v podstate nič iné ako zoznamy pravidiel o tom, čo nesmieš a čo musíš, ktoré človek musí splniť, aby mohol byť považovaný za verného prívrženca určitého náboženstva, a tým byť aj v dobrom vzťahu s bohom (božstvom) daného náboženstva. Toto je charakteristika náboženstva, v ktorom človek sám zo seba, svojim úsilím (silou), chce vstúpiť do vzťahu s bohom, ktorého si vlastne vymyslel on sám, a ktorý tým ani nie je pravým Bohom..

Náboženstvo, ako ľudské hľadanie pravého Boha svojou snahou, nedokáže poskytnúť nič ani nikoho skutočne zvrchovaného. Ľudské hľadanie prinajlepšom končí pri nejakom „nižšom božstve“ alebo pri výklade bytia, ktoré nestačí odpovedať na zložitosť ľudskej existencie, pretože nie je ničím iným iba len výtvorom ľudského rozumu. Náboženstvo vedie ku sklamaniu, lebo nedokáže poskytnúť boha, ktorý by bol dostatočne veľký a mocný na riešenie našich problémov. Takýto boh neprináša pokoj ľudskej duši.

Týmto sklamaním však hľadanie nemusí končiť, lebo akonáhle ľudia začínajú pociťovať márnosť, môže to byť úrodnou pôdou, v ktorej sa bude dariť prijímaniu Božieho zjavenia. Už tá skutočnosť, že ľudia niečo hľadajú, môže poskytovať príležitosť poskytnúť im radostnú zvesť evanjelia. Čo hľadajú, môžu nájsť jedine v Ježišovi Kristovi. On nielen prináša spásu, ale tiež zjavuje velebnosť a veľkosť Boha, ktorá je viac než len hľadanie onoho zvrchovaného.

Kresťanské náboženstvo, kresťanstvo

Za ústrednú osobu kresťanstva sa považuje Ježiš Kristus – jeho život, smrť, zmŕtvychvstanie a jeho učenie tak, ako sú zachytené v Novom zákone. Ježiš Kristus z Nazareta je Boží Syn, ktorý prišiel na našu zem v ľudskom tele, aby vzal na seba naše hriechy a odpykal spravodlivý trest za ne. On je pravý Boh a pravý človek.

Avšak, spoločenstiev (cirkví, denominácií), ktoré seba prehlasujú za kresťanské, je viacero. Vec je v tom, že zdrojov a autoritou ich viery je niekoľko – okrem Biblie aj ďalšie iné. Zo všetkých kresťanských náboženstiev preto treba vyčleniť jedno, v ktorom zdrojom je len Boh sám. Toto náboženstvo nesie pomenovanie biblické náboženstvo, biblické kresťanstvo alebo aj biblická viera. K tomuto náboženstvu sa hlásil aj ja, keď hovorím o sebe ako o kresťanovi.

Biblické náboženstvo – v našich článkoch v prevažnej miere označované ako biblická viera – je náboženstvom zjavenia. Je to viera v to, že Boh prišiel a zjavil sám seba ľudstvu. Boh prichádza k človeku ako jedincovi, uschopňuje ho prijať seba zjavenie a znova ho zrodí do spoločenstva so sebou. Keď človek prijme zjavenie Boha v Kristu, dôležitým sa stáva otázka autority, kto a čo je jeho autoritou. Jediným zdrojom autority, jediným zdrojom biblickej viery, biblického náboženstva, je Biblia, Božie zapísané slovo pozostávajúca zo 66 kníh. Prijať Bibliu, pozostávajúcu iba zo 66 kníh, za jedinú autoritu, znamená prijať za autoritu jedine samého Boha.

Iné definície náboženstva

Náboženstvo je systém názorov založených na viere, ktorými si ľudia vysvetľujú to, čo pokladajú za nadprirodzené, posvätné. Do náboženstva patrí aj súbor praktík, ktorými jeho príslušníci na to nadprirodzené a zvrchované reagujú.

Náboženstvo je „viera v boha alebo bohov, ktorí majú byť uctievaní“, čo sa zvyčajne prejavuje v správaní človeka a v rituáloch, ktoré praktizuje. Alebo je ním hociktorý konkrétny „systém viery a uctievania“ atď.

Náboženstvo skutkov a náboženstvo viery

Všeobecne v náboženstvách, aj v niektorých „kresťanských“, človek si vzťah s Bohom snaží vytvoriť a udržiavať sám tým, že sa stane členom príslušnej cirkvi, prináša určitú obetu, plní takú či onakú úlohu, zúčastňuje sa takej či onakej aktivity, konzumuje len také či onaké jedlo (niektoré nie) atď. V týchto sú za vstup do vzťahu s božstvom a udržovanie vzťahu s ním, považované primerané skutky. To sú náboženstvá založené na skutkoch.

Biblické náboženstvo je založené na viere v evanjelium Ježiša Krista. Do vzťahu s Bohom sa v tomto náboženstve vstupuje vierou a pokáním. Všetko ostatné – skutky a aktivity – nasleduje až po uverení a pokání. Nie je založené na pravidlách ani na rituáloch aj keď nie je bez nich. Biblické náboženstvo je o vzťahu s Bohom, o intímnom spoločenstve Boha ako Otca a človeka ako jeho syna.

Vo väčšine náboženstiev sa prijíma presvedčenie, že ľudstvo je oddelené od toho zvrchovaného a potrebuje zmierenie s ním. Nepravé (falošné) náboženstvá sa snažia tento problém vyriešiť dodržiavaním pravidiel a rituálov, čiže skutkami. Biblické náboženstvo rieši tento problém tým, že rozpoznáva, že len Boh môže napraviť stav oddelenia človeka od Boha, a že to už aj urobil a treba tomu iba uveriť.

Biblické náboženstvo vyznáva nasledovné:

Všetci sme zhrešili a nemáme slávy Božej (Rímskym 3:23).
Pokiaľ človek neprijme vierou, že dlh za jeho hriech už je zaplatený, tento človek je pred Bohom mŕtvy a od Boha odlúčený, a ak v tomto stave zomrie, zostáva mŕtvym a večne odlúčeným od Boha aj naďalej (Rímskym 6:23).
Boh prišiel k nám v osobe Ježiša Krista a zomrel namiesto nás – vzal na seba trest, ktorý patril nám.
Vstal z mŕtvych a žije. Sedí po pravici Otca v nebesiach a znova príde sem na zem.
Jeho smrť bola dostatočnou obeťou za naše hriechy (Rímskym 5:8; 1. Korintským 15:3-4; 2. Korintským 5:21).
Každý, kto prijmeme Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána a uverí v jeho smrť ako úplnú a zaplatenú cenu za svoje hriechy, je mu odpustené, je zachránený, vykúpený a zmierený s Bohom (Ján 3:16; Rímskym 10:9-10; Efezským 2:8-9). Boh ho znova zrodil do života a spoločenstva so sebou.

Biblické náboženstvo prirodzene tiež má svoje pravidlá a rituály, ale tieto sa zásadne odlišujú od ostatných. Človek tohto náboženstva nežije v bezzákonnosti Bohu. Po uverení a znova zrodení už patrí Bohu, Ježišovi Kristovi. Je spasený a je v postavení Božieho dieťaťa raz a navždy. Žije v zákone Kristu (1. Korintským 9:22-21), ktorý má zapísaný na svojom srdci. Koná skutky, ktoré pre neho vopred prihotovil Boh (Filipským 2:12-13). Nie sú to skutky s cieľom získať spasenie – spasený raz a navždy už je. Sú to skutky, ktoré koná z lásky k Bohu a blížnym.

Súvisiace články: Cesta k Bohu Svedectvo o mojom obrátení a znovuzrodení.

Kresťanstvo – Čo to je?

Drahoslav Vajda — Wed, 01 Jul 2026 20:54:54 +0000

Mnohí ľudia sa hlásia ku kresťanstvu a o sebe tvrdia, že sú kresťania. Niekto zdôvodňuje toto tvrdenie tým, že chodí do kostola. Iný tým, že patrí do nejakej kresťanskej cirkvi alebo vstúpil do nejakej organizácie či hnutia, ktoré má v názve slovo „kresťanské“ a teda je kresťanom.

Alebo iný hovorí: „Ja som sa narodil v kresťanskej rodine, moji rodičia sú kresťania a tak aj ja som kresťan“. Alebo preto, že ho jeho rodičia dali pokrstiť alebo preto, že prevádza rôzne náboženské alebo modlitebné aktivity je považovaný, alebo sa sám považuje za kresťana. A aj iné ďalšie argumenty počúvame od ľudí, ktorí sa považujú za kresťanov.

Mnohí sú presvedčení, že vďaka vykonávaniu rôznych náboženských činností sú, alebo sa stanú, kresťanmi. Vykonávanie týchto činností však človeka neurobí kresťanom. Ale ak toto teda ešte nie je kresťanstvo, tak čo kresťanstvo potom je?

Ako už samotné slovo kresťan, kresťanstvo, naznačuje, toto pomenovanie súvisí s menom Ježiša Krista. Datuje sa, že toto označenie vzniklo v Antiochii (Sýria). Tam prišli Ježišovi učeníci z Jeruzalema. Títo všade po ceste rozprávali o svojej viere a rovnako tak aj v Antiochii. Kázali hlavne tu žijúcim Grékom. Títo ich počúvali a mnohí z nich uverili a obrátili sa k Ježišovi Kristovi. Založili zbor, pravidelne sa stretávali a vyučovali sa Božiemu slovu. A Božie slovo ovplyvnilo každodenný život týchto veriacich, takže oni inak mysleli, hovorili a jednali. Ich život sa zmenil, stali sa inými a to až tak, že ostatní ľudia si to všimli a divili sa aká zmena to u nich nastala. Ich život niesol znaky niečoho nového, novej kvality.

Pretože títo ľudia všade hovorili o Ježišovi Kristovi, hovorili a konali tak, ako on učil a kázal, napodobňovali ho svojim spôsobom života, ostatní si pre nich vymysleli meno „kristovci“. Meno „kristovci“ pochádza teda od slova „Kristus“. Tak boli spočiatku v Antiochii označovaní ľudia, ktorí verili v Ježiša Krista, hovorili o ňom ako učil a žil a podľa toho ich súčasníci poznali, že aj oni žijú podobne ako Ježiš Kristus.Poznali, že sú to nasledovníci Krista – a nie niekoho a ničoho iného -, čiže sú kristovci.

V Antiochii nasledovníkov Krista, Kristových učeníkov, Kristových nasledovníkov teda označovali pomenovaním „kristovci“. Traduje sa, že odtiaľ pochádza dnešné pomenovanie „kresťan“, „kresťanstvo“. Samotné slovo „kresťan“ a „kresťania“ však nevyjadruje skutočnosť nasledovania Ježiša Krista. Zo samotného totho slovo nevieme „o čo ide“. Takým je len slovo „kristovec“, „kristovci“. Slovo „kresťan“ v slovenčine je technický pojem, ktorý už vyžaduje doplňujúce vysvetlenie, čo toto slovo významom určuje či znamená – pri použití tohto slova treba dodatočne vysvetliť „o čo ide“. Toto je, podľa histórie, jedno z možných vysvetlení slova „kresťan“, „kresťanstvo“.

Iné vysvetlenie sa opiera o akt krstu – o slovo „krst“. Tí, ktorí uverili v evanjelium Ježiša Krista na znamenie svojej viery sa dávajú „pokrstiť“. Pritom ale pod biblickým krstom sa rozumie symbolické ponorenie celého veriaceho pod hladinu vody.

Nech je historicky správne ktorékoľvek vysvetlenie slova „kresťan“, „kresťanstvo“, obe vysvetlenia majú jedno spoločné: Toto pomenovanie súvisí s vierou v Pána Ježiša Krista. Súvisí s vierou v Božieho Syna, Ježiša Krista z Nazareta, ktorý prijal ľudské telo, aby zaplatil za hriech človeka. Keď však používame slovo kresťan a kresťanstvo, bolo by veľmi potrebné jasne vysvetliť (definovať), čo pod týmto slovom rozumieme a čo ním označujeme, lebo pod pláštik „kresťanstva“ sa podsúva veľa „nekresťanského“.

Kresťania sa svojim vonkajším vzhľadom ničím nelíšia od iných ľudí. Nenarástli im krídla a aj dážď prší a slnko svieti na nich rovnako ako na iných ľudí. A predsa! Je tu niečo, podľa čoho ich možno identifikovať.

Je to ich vnútorný postoj. Kresťan uveril, že Boh je a že je živý. Úprimne hľadal a našiel cestu k Bohu a v pokore srdca sa vrátil späť k svojmu Stvoriteľovi. Obracia sa k Bohu ako k svojmu nebeskému Otcovi. Má k nemu postoj rešpektu a úcty. Má s Bohom živý vzťah. Kresťanstvo je výrazom tohoto postoja.

Kresťanstvo je životný štýl. A to je to, podľa čoho je kresťan najlepšie rozpoznateľný. Kresťan uveril v Ježiša Krista a svojim životom sa snaží naplniť jeho slová a žiť tak, ako žil Ježiš. Šesťdesiat šesť kníh Biblie – zapísané Božie slovo – je zdrojom jeho poznania a štandardom pre jeho život. U kresťana je zhoda slov a skutkov. Kresťan miluje Ježiša Krista a túto lásku dokumentuje svojim životom.

Reálny, existujúci, žijúci kresťan má nedostatky, chyby a dopúšťa sa omylov. Ale! Má silu vstať a znovu kráčať. Nečerpá zo svojho, nejde vlastnou silou. Zdrojom jeho sily, lásky, pokoja, radosti je Ježiš Kristus. Kresťan nie je dokonalý, ale je nasmerovaný, otočený k Ježišovi Kristovi. Kráča s očami upretými na tento cieľ. Nie je dokonalý, ale smeruje k dokonalosti. Smeruje k večnému životu a je otočený tvárou tam, kde je Ježiš Kristus. A to je tretia charakteristika kresťana a kresťanstva.

1. Základ kresťanského života

Myslíme si, že takmer pre všetko v našom živote potrebujeme nejaký základ. Naše konanie sa musí o niečo opierať. Pri posudzovaní, pri prijímaní nových názorov, pri jednaní s ľuďmi vždy sa opierame o nejaké normy, vždy vychádzame zo základných predpokladov ktorým dôverujeme, na ktoré sa opierame a na ktoré sa odvolávame, že to tak je. Náš život, náš spoločenský pohyb a vzťah k prirodzenému a nadprirodzenému svetu vychádza práve z toho, čo sme do nášho života prijali ako normu, pravdu, o ktorú sa ďalej opierame, vychádzame z tejto pravdy a dôverujeme jej, že je pravdou bez ohľadu na meniace sa vonkajšie či vnútorné okolnosti. Potrebujeme vychádzať zo správnych predpokladov ako v materiálnom, tak aj v duchovnom živote, lebo len tak naše úvahy a závery z nich urobené budú v zhode s materiálnou či duchovnou skutočnosťou.

Náš pozemský život je niečo ako stavanie budovy. Tak ako pri stavaní budovy najprv potrebuje položiť dobrý a pevný základ, aby sa budova nezrútila, tak je tomu aj s našim duchovným životom, tak je tomu aj v kresťanstve. Čo je dobrý základ pre budovu, dom, to nám povedia inžinieri-stavbári. Čo je základom kresťanského života o tom nám hovorí Biblia. Ľudia všeobecne by mali poznať Bibliu – a menovite predovšetkým všetci tí, ktorí sa prehlasujú za kresťanov.

V Biblii máme na rôznych miestach život kresťana prirovnaný k budovaniu alebo stavaniu budovy. Základy sú prvou a najdôležitejšou časťou budovy. Určujú maximálnu výšku a váhu budovy. Slabý základ – slabá a malá budova. Medzi základom a budovou je úzky vzťah. Tak tomu je aj v duchovnom živote. Človek sa nadchne pre krásne myšlienky kresťanstva, ale ak nepoloží dobrý alebo žiaden základ, jeho duchovná budova sa nakláňa a často aj zrúti. Z nadšenia, zo zápalu ostane často len zrúcanina sľubov, modlitieb, často nesplnených a nedosiahnutých zámerov. A dôvod zlyhania je jeden: je to základ, ktorý nebol položený riadne a nemohol uniesť budovu, ktorá mala byť na ňom postavená.

Čo je Bohom určený základ pre život s nim?

Biblia nám na túto otázku dáva jasnú odpoveď: „..iný základ nemôže nikto položiť mimo toho, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus“. Ježiš Kristus je základ, základný kameň, ktorý pre našu duchovnú stavbu dal sám Boh. Pravý základ kresťanského života je Ježiš Kristus sám – nič iného a nikto iný. Nemôže ním byť žiadny obrad, ceremoniál, filozofia alebo niečo iné, ale len sám Ježiš Kristus. Len on je tou pravou skalou, pravým a skutočným základom a len v ňom a skrze neho je spasenie našich životov. A len na tomto základe budovaný život je životom s Bohom, Božou stavbou.

2. Rozpoznanie falošného základu – značky na bludných cestách

Často prichádzajú za nami ľudia a hovoria nám o potrebe dať si do poriadku náš vzťah s Bohom. To je správna a dobrá pripomienka, užitočné napomenutie. Ide ale o to, čo nám ponúkajú ako správnu cestu, čo nám ponúkajú ako riešenie pre náš život. A pre človeka vyvstáva otázka, ako rozpoznať, či to, čo nám hovoria a ponúkajú, je naozaj tou správnou cestou, ktorá nás naozaj privedie k Bohu. Rozpoznať to môžeme podľa odpovedí na tri nasledovné otázky:

1. Kto je Ježiš Kristus?

Biblická odpoveď: Ježiš Kristus je Boh. Stal sa človekom a zomrel na kríži za hriechy ľudstva. Vstal z mŕtvych a je živý.

2. Čo je Biblia?

Biblická odpoveď: Je to zapísané Božie slovo. Všetko, čo potrebujeme vedieť o Bohu, o Ježišovi Kristovi, o našej ceste k spáse sa môžeme dozvedieť len a len z Biblie pozostávajúcej so šesťdesiatich šiestych kníh – a iba prostredníctvom nej. Niet iného zdroja.

3. Ako môžeme byť spasení?

Biblická odpoveď: Spasenie je z milosti, nie zo skutkov. Je to dar. Spasení sme jedine vierou v Ježiša Krista. Z milosti a jedine vierou. Žiaden ľudský skutok nie je dostatočný k tomu, aby sme sa dostali do neba.

Toto sú tri najdôležitejšie otázky a podľa odpovedí na ne sa už dá zorientovať, či ide o biblické spoločenstvo alebo nie. Okrem tohto ľudia zo siekt a kultov tvrdia, že oni sú tí praví a jedine oni majú pravé poznanie a učenie o ceste spasenia. Všetkých ostatných popierajú, znevažujú a odmietajú.

Falošné učenia, spoločnosti, ktoré ponúkajú falošný základ, nesprávnu cestu, vám aspoň na jednu z týchto otázok dajú inú ako uvedenú odpoveď. Môžu popierať božstvo Pána Ježiša Krista a jeho nadprirodzené narodenie z panny. Môžu vám hovoriť, že spasený môžete byť zo skutkov alebo kombináciou milosti a vlastných skutkov. Možno vám budú popierať Bibliu ako Božie slovo a tvrdiť, že Biblia je len ľudské slovo a jedine ich učenie je to správne a pravdivé – alebo, že len ich preklad Biblie je správny.

Budú vás presviedčať, že jedine oni sú tým pravým spoločenstvom (cirkvou), v ktorom nájdete svoje spasenie. Povedané inými slovami: Budú tvrdiť, že ich cirkev (spoločenstvo) je spásonosné. Budú tvrdiť, že v ich cirkvi sú nazhromaždené poklady milosti, z ktorých pre svoje spasenie budete môcť čerpať, ak sa stanete členom ich cirkvi. Toto sú hlavné značky bludných ciest.

Veríme, že: Jediným, Bohom určeným základom pre spasenie človeka je Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom a zomrel za naše hriechy. Vierou v neho môžeme dosiahnuť odpustenie našich hriechov a byť spasený tak, ako nám o tom dáva výpoveď Biblia, ktorá je zapísaným Božím slovom.

Veríme, že: Jediným, Bohom určeným základom pre spasenie človeka je Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom a zomrel za naše hriechy. Vierou v neho ôžeme dosiahnuť odpustenie našich hriechov a byť spasený tak, ako nám o tom dáva výpoveď Biblia, ktorá je zapísaným Božím slovom.

Božie vlastnosti

Drahoslav Vajda — Wed, 01 Jul 2026 20:20:20 +0000

Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Boh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi

Židom 1:1

Boh, v ktorého veríme a vyznávame, dáva o sebe vedieť skrze stvorený svet, svojich prorokov, ale hlavne sa nám dal poznať skrze svojho Syna, ktorého poslal na svet v ľudskom tele. Dokážeme o ňom vedieť a pochopiť ho, ale len do takej miery, do akej sa nám on sám zjavuje všeobecne v prírode, v dejinách ľudstva alebo v osobe svojho Syna a zapísaného Božieho slova.

Od nás, svojich milovaných detí očakáva, že ho budeme, svojho nebeského Otca, usilovne hľadať a snažiť sa mu porozumieť skrze stvorenstvo, jeho zapísané slovo alebo v osobnej skúsenosti s ním. Náš Boh je živý Boh – vidí, počuje, hovorí a koná. Byť s ním, prežívať život v jeho prítomnosti, je najväčším požehnaním a radosťou pre tých, ktorí sa k nemu utiekajú. Boh chce, aby sme ho hľadali a poznávali. Nech sú pre nás v tomto úsilí povzbudením jeho vlastné slová:

Hospodin pozrel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto medzi nimi rozumný, hľadajúci Boha. (Žalm 14:2 )

Hľadajte Hospodina, dokiaľ ho možno nájsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko! (Izaiáš 55:6 )

Takto hovorí Hospodin: Nech sa nechváli múdry svojou múdrosťou, ani nech sa nechváli udatný muž silný svojou silou, nech sa nechváli bohatý svojím bohatstvom! Ale týmto nech sa chváli ten, kto sa chváli: že rozumie a zná mňa, že ja som Hospodin, ktorý činím milosť, súd a spravodlivosť na zemi, lebo v tých veciach mám záľubu, hovorí Hospodin. (Jeremiáš 9:23-24)

A tak poznajme a žeňme sa poznať Hospodina; jeho východ stojí pevne ako svitanie rána a príde nám ako dážď, ako jarný dážď, ktorý zvlažuje zem. (Ozeáš 6:3)

Žeňme sa poznať Hospodina. Poslúchnime múdre rady prorokov. Milujeme nášho Boha a čím viac ho budeme poznať, tým viac ho budeme milovať. Poznávajme ho aj cez jeho vlastnosti. V článkoch tohto priečinka si ich postupne pripomenieme: láska, hnev, spravodlivosť…