Asýrska ríša

Hlavné mesto Asýrskej ríše

Mesto Ninive založil Nimród (1. Mojžišova 10:11) na ľavom (východnom) brehu rieky Tigris v Mezopotámii. Bolo to veľmi významné mesto Asýrskej ríše a približne od r. 1820 pred Kristom sa stalo jej hlavným mestom.

Predtým bolo hlavným mestom tejto ríše mesto Assúr, podľa ktorého bol nazvaný aj rovnomenný štát (Asýrska ríša). V roku 625 pred Kristom začala moc a vplyv Asýrskej ríše upadať a v roku 612 spolu s inými mestami bolo zničené aj Ninive. K tomu dopomohlo aj rozvodnenie rieky Tigris, ktorej vody podvrátili veľkú časť jeho hradieb. Mesto zdanlivo zmizlo zo zemského povrchu. Až francúzsky konzul M. Botta odkryl v roku 1843 v 18 m vysokom pahorku veľký palác s množstvom komnát a siení, ktorých steny boli obložené sadrovými a alabastrovými doskami s množstvom fresiek a ornamentov. Podarilo sa rozlúštiť aj klinové nápisy na nich.

Podľa archeologických objavov a vykopávok bolo Ninive zrejme obklopené vysokými hradbami v nepravidelnom štvoruholníku: severná strana o dĺžke 2 300 m, západná 4 500 m, južná 1 000 m a východná kruhovite zakrivená o dĺžke 5 200 m – dohromady mali hradby dĺžku 13 000 m (13 km). Hradby boli vysoké 10-15 m a na nich sa v pravidelnej vzdialenosti nachádzali veže vysoké 40-50 m.

Biblické vzťahy medzi Izraelom a Ninivčanmi (Asýrčanmi) sú v Biblii spomenuté na viacerých miestach: 4. Mojžišova 24:22-24; Žalm 83:9; Jonáš – kapitoly 1 a 3-4 (porovnaj s Matúš 12:41 a Lukáš 11:30); Izaiáš 37:33 a 37. Z prorokov to boli hlavne Nahum a Sofoniáš, ktorí prorokovali skazu tohto mesta (Nahum 1:1 a 8-9, 3:18-19; Sofoniáš 2:13-15). Biblické zmienky o obyvateľoch Ninive sú zapísané v Nahum 3:1-4; Ezechiel 23:12. Ozdoba stien miestností je popísaná v Ezechiel 23:14-15.Vykopávky a rozlúštenie nápisov na stenách palácov významne pomohli k upevneniu historických údajov o Asýrskej a Babylonskej ríši. Nápisy na stenách popisujú činy kráľov. Najviac vychvaľúci je popis Senacheribových výprav a jeho víťazstiev. Z tohto popisu sa dozvedáme aj o judských kráľoch. Tieto archeologické objavy tiež potvrdzujú historickú pravdivosť biblického záznamu.