Pre prvé zoznámenie kliknite na linku: Prosím, zoznámme sa! V tomto priečinku sa nachádzajú články o mojom obrátení, znovuzrodení, službe a vierovyznaní.

Začiatkom nového života človeka je obrátenie k Bohu. Zoznámiť sa so svedectvom obrátenia a znovuzrodenia je zoznámenie sa s tou najlepšou teológiou, s akou sa môžeme hneď na začiatku stretnúť.

V tejto pozvánke sa nachádzajú články, v ktorých sa Vám predstavujem

Cesta k Bohu Svedectvo o obrátení a znovuzrodení.

V službe evanjelia študentom Zvestovanie evanjelia študentom na Žilinskej univerzite v Žiline.

Ďalšie roky služby Služba zvestovania evanjelia pokračuje.

Vyznanie osobnej viery

Svedectvo o obrátení a znova zrodení

doc. RNDr. Drahoslav Vajda, CSc.

V roku, v ktorom som sa narodil, už prebiehala druhá svetová vojna. Na Slovensku bolo vtedy pomerne pokojne – až na obdobie konca vojny a hlavne prechodu frontu cez naše územie -, takže som prežil pokojné a šťastné detstvo. Žili sme skromne, ale mali sme dostatok všetkého, čo sme k životu potrebovali. Pokojné a radostné bolo aj obdobie povinnej školskej dochádzky a stredoškolského štúdia.

Narodil som sa, ako asi v tej dobe všetci na Slovensku, do kresťanskej rodiny. Naša rodina pravidelne navštevovala nedeľné bohoslužby a ja samozrejme s nimi. Moja mama bola zbožnou ženou a dbala aj o moju domácu náboženskú výchovu a modlitebný život.

Po zmene štátneho zriadenia v roku 1948 sa zmenilo aj celospoločenské a svetonázorové zmýšľanie. Zmenil sa pohľad na svet a náboženstvo. To sa odrazilo aj v školskej výchove. Predložili nám pohľad na novú lepšiu budúcnosť – a tak sme ju začali budovať. Ja už ako pionier som patril k „mládeži novej, mládeži Gotwaldovej“. To však už nebolo zlučiteľné s kresťanským náboženstvom, v ktorom som dovtedy vyrastal. Pod vplyvom spoločenského tlaku a školskej výchovy moja kresťanská viera postupne zanikala až som presne v deň dovŕšenia osemnástich rokov poslal na farnosť, do ktorej naša rodina patrila, list, v ktorom som ich požiadal, aby ma vyškrtli zo zoznamu členov cirkvi, lebo ja neverím, že Boh existuje.

To sa rodičia samozrejme dozvedeli a bola to pre nich veľká tragédia. Moja mama nevychádzala z plaču a sĺz. Ja som však bol neoblomný a hrdý na to, že som sa zbavil „náboženského tmárstva a povier“. Stal som sa presvedčeným a nekompromisným ateistom. Na stranu svojho, ako som si myslel správneho a vedeckého svetonázoru, som sa snažil dostať aj našich doma. Najviac času pre moje agitácie mala stará mama. Ona si ma vypočula, ale na záver sa na mňa akosi súcitno-útrpne pozrela a vždy iba stručne poznamenala: „Vieš, ale Boh je“. A ja som bol z toho smutný a nešťastný, že akú zaostalú starú mamu ja mám.

Po stredoškolskom štúdiu na pedagogickej škole pre vzdelanie učiteľov základných škôl som v štúdiu pokračoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. Štúdium som ukončil v roku 1964 v odbore experimentálna fyzika a nastúpil som na Žilinskú univerzitu v Žiline (vtedajšiu Vysokú školu dopravnú – VŠD). Tu som ako pedagogicko-vedecký pracovník pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 2006. Prednášal som všeobecnú fyziku pre denné a diaľkové formy inžinierskeho štúdia.

Vo výskumnej práci som sa venoval vyšetrovaniu vlastností polovodičových materiálov v silných elektrických a magnetických poliach a neskôr vyšetrovaniu fázových prechodov vo feroelektrických látkach ultrazvukom.

Tým, že som sa stal vysokoškolským pracovníkom sa vlastne naplnili moje predstavy o celoživotnom povolaní. Vo svojich dvanástich či trinástich rokoch som s určitosťou vedel, čím chcem byť. Moje rozhodnutie bolo, že budem buď učiteľom alebo výskumníkom (alebo-alebo). Na univerzite sa obe predstavy naplnili a spojili v jedno. Pedagogická a výskumná práca bola mojou rovnakou a súčasnou pracovnou náplňou (aj-aj).

Od mojich osemnástich rokov sa môj život niesol v ateistickom presvedčení, v materialistickom svetonázore, že všetko čo okolo seba vidíme, čo existuje, je dielom náhody a samovoľného vývinu. Žiaden Boh neexistuje. Všetko vzniklo samo od seba, ako to veda dokazuje a vysvetľuje. Mojou užšou svetonázorovou platformou bol tzv. metodologický naturalizmus, podľa ktorého, povedané jednoducho, existuje iba to, čo sa dá vysvetliť prírodovednými zákonmi, zákonmi fyziky. Čo sa zákonmi fyziky vysvetliť nedá, to neexistuje – to je len mýtus alebo náboženská povera. Svet je nádherný a dobre by sa tu žilo, keby ho nekazili tí, ktorých som vídaval vychádzať z kostolov. Tých by bolo treba, hoci aj radikálne, prevychovať.

Založil som si rodinu. Usídlili sme sa v Žiline. Narodil sa nám syn, ktorého som samozrejme vychovával ako ateistu a vo viere v evolúciu. Ako rodina sme veľa voľného času trávili v prírode a športovaním.

Čas plynul, roky pribúdali, ale životná radosť a bezstarostnosť sa so mňa postupne vytrácali. Stratil som pokoj duše a mal som strach zo smrti. Okolo seba som videl radostných a šťastných ľudí a to bolo to, čo som ja napriek všetkým materiálnym životným istotám už nemal. Prečo je to so mnou tak? To bola pre mňa dôležitá a pálčivá otázka. Nenachádzal som na ňu odpoveď. Porovnával som sa s niektorými spolupracovníkmi a inými, ktorých som poznal a dospel som k záveru, že to bude asi tým, že oni chodia do kostola a ja nie. Toto som zo začiatku odmietal, ale táto domnienka postupne v mojej mysli prehodila výhybku a to až tak, že som si položil otázku, že čomu ja vlastne verím. A touto otázkou som sa začal zaoberať.

Pretože som sa spoliehal, že veda spoľahlivo dokázala, že svet vznikol samovoľným vývinom, rozhodol som sa, že preskúmam dôkazy, ktoré to mali potvrdzovať. Tak som sa do toho pustil. Výsledok bol pre mňa desivý! Žiaden taký dôkaz som neobjavil. Musel som skonštatovať, že nič také neexistuje a ja žijem vo veľkom omyle.

To bolo pre mňa trpké, bolestivé a strašné poznanie, lebo ak svet nevznikol sám od seba, inej alternatívy som nevidel ako tej, že Boh je a pravdu mala stará mama a nie ja. Je to Boh, ktorý všetko stvoril. Boh existuje, ale ja som od neho veľmi ďaleko. Vzdialenosť medzi mnou a Bohom som vnímal doslova fyzicky ako veľkú a strašnú pre mňa neprekonateľnú priepasť. Ničo ako vzdialenosť medzi mínus nekonečnom a plus nekonečnom. Uvedomil som si, že ak by som teraz zomrel, skončím v pekle. Zrazu sa mi pripomenulo všetko, čo som v detstve a mladosti o Bohu počul. A predo mnou stála ďalšia otázka. Ako sa dostať k Bohu? Toto bol okamih môjho obrátenia k Bohu.

Začalo hľadanie Boha a cesty k nemu. Či vlastne zo začiatku to nebolo hľadanie, ale tápanie. Siahol som po všeličom možnom, ale nič z toho mi neprinášalo pokoj duše. Bolo to dosť dlhé obdobie obáv a neistoty. Boh sa ale nado mnou zmiloval a sám mi vyšiel v ústrety.

Na katedru fyziky sme dostali nového pracovníka, o ktorom išiel chýr, že je nejaký jogín a špiritista, psychotronik a niečo podobné. Rozhodol som sa, že sa s ním bližšie spoznám a od neho dostanem radu na nejaké duchovné praktiky, ktoré keď budem prevádzať, bude to ono. Aj sa tak stalo. Keď som si myslel, že už dozrel čas, tak som sa pred ním rozbalil, aby mi teda povedal, čo to on praktizuje.

Pozorne ma počúval a keď som skončil, stručne mi oznámil, že on také niečo už nerobí. Všetky pomôcky a knihy, ktoré k tomu mal zničil a spálil. To ma prekvapilo a vyhŕklo so mňa: A čo teda si? Odpovedal: Som kresťan! Ja na to: A prečo práve kresťan? Nuž, spočítal som si, povedal, že môj život je krátky na to, aby som preskúmal, ktoré náboženstvo je to pravé a tak som sa obrátil k Bohu, aby mi on ukázal cestu, ktorou mám ísť. A stalo sa. Viem že som zachránený, a že som kresťan.

Bola to krátka reč, ale presvedčivá! Ešte tam u neho v mojej mysli zasvietilo svetlo. Veď to je ono a je to také jednoduché a logické! Poďakoval som sa mu a vrátil som sa k sebe do pracovne. A hneď tam som sa začal prihovárať k Bohu jednoduchými slovami: „Otče, aj mne ukáž moju cestu, ako si ukázal jemu“. A takýmito slovami som sa v ďalšom prihováral k Bohu. Až neskôr som si uvedomil, že od samého začiatku som Boha oslovoval ako nebeského Otca. Zrejme to vo mne ostalo z náboženskej výchovy, ktorej sa mi dostalo v detstve.

Dni išli jeden za druhým. Nech som robil čokoľvek a bol kdekoľvek, moje myšlienky utiekali k tomu, že Boh je a ja som ďaleko od neho. Volal som k Bohu, ale nič mimoriadneho sa neudialo. Čítal som kresťanskú literatúru, evanjelizačné traktáty, počúval a čítal svedectvá. Otváral som aj Bibliu, ktorú som dostal od mamy a na jej pamiatku som si ju uchoval. Snažil som sa, ale nerozumel som jej. Nedokázal som uchopiť zmysel toho, čo som čítal.

Prišiel koniec januára 1992. Školáci dostali polročné prázdniny a tak manželka mala pár dní voľna. Odcestovala k rodičom, lebo tam ju na niečo potrebovali. Syn vtedy už bol v zahraničí na doktorandskom štúdiu. Ja som sa rozhodol víkend stráviť na chate, ktorú sme si pred rokmi postavili v pohorí Veľká Fatra. Aj tu som o ničom inom nerozmýšľal ako o tom, ako byť s Bohom, ako sa k nemu dostať. Už bol večer a rozhodol sa ísť spať. Prezliekol som sa do pyžama, ale ešte som sa na chvíľu posadil na lavicu. Zrazu so mňa doslova vyletel výkrik: „Otče, odpusť mi a zachráň ma!“ Sám som sa tomu podivil. Nič zvláštne sa ale so mnou neudialo okrem toho, že keď som sa postavil, cítil som sa nejaký ľahký, ako by niekto so mňa zložil ťažký batoh. Ale nevenoval som tomu väčšiu pozornosť a neprikladal som tomu dôležitosť – bolo 1. februára 1992, 20 hodín a asi 25 minút večer. Čo sa to so mnou stalo, pochopil som až na druhý deň ráno.

Keď som sa ráno zobudil, prvé, čo som si uvedomil bolo, že som sa nádherne vyspal, čo som nepoznal už veľmi dlho. Bývalo tak, že keď som sa ráno prebudil bol som nevyspatý a viac unavený, ako keď som si večer líhal. A zrazu je toto preč! – vyspal som sa do chuti.

Vyšiel som pred chatu a takmer som nepoznal svet. Všetko žiarilo, jagalo sa. Mal som dojem, že mi stromy svojimi vetvami tlieskajú. To najpodstatnejšie ale bolo, že to prázdno v duši, ktoré som mal a ktoré bolo mojim veľkým trápením, bolo zaplnené. Aj tá nekonečná vzdialenosť medzi Bohom a mnou sa stratila. Vnímal som, že už som s ním. V mojej duši bol rozhostený pokoj, ktorý som tak úpenlivo hľadal. Strach zo smrti zmizol, bol preč, stratil sa.

1. február 1992, 20. hodina a 25. minúta sú dátum a čas môjho znovuzrodenia. Moja identita podľa prirodzenosti od vtedy znie: Nové stvorenie v Kristovi. Pred znova zrodením hriešnik a teraz nové stvorenie v Kristovi. Obe sú to identity podľa Písma.

Identita nové stvorenie v Kristovi je najvyššou identitou, akú ľudské stvorenie môže obdržať. Táto identita znamená, že človek, ktorý sa ňou vyznačuje, patrí Ježišovi Kristovi, patrí Pánovi, patrí Bohu. Nové stvorenie v Kristovi je identita všetkých tých, ktorí večnosť budú tráviť v Božej prítomnosti v novom Jeruzaleme.

Poznámka. Otázka identity je vysvetlená v článkoch: Kresťanstvo – Čo to je?, Starý a nový človek,

Pokračovanie v článkoch: V službe evanjelia študentom, Ďalšie roky služby, Vyznanie osobnej viery

Návratom k Bohu a znova zrodením sa môj život radikálne zmenil. Vedomie Božej prítomnosti bolo nespochybniteľné. Prázdno v duši bolo zaplnené. Svedomie očistené a pokojné. Strach zo smrti sa stratil a nahradila ho radosť z budúcnosti. Vnímal som, že to, čo sa so mnou udialo, je nezmeniteľné, že to je raz a navždy. Boh ma privádzal do situácií cez ktoré som pochopil, že zmena, ktorá v mojom živote nastala, je jeho dielo.

Keď som si teraz otvoril Bibliu užasol som. Ako som predtým nerozumel tomu, čo som čítal, teraz všetko v nej hovorilo ku mne, akoby táto kniha bola napísaná presne pre mňa. Vstával som zavčas rána, aby som si znej prečítal ešte pred odchodom do práce.

Keď som kráčal po ulici, mal som chuť chytiť každého za ruku a povedať mu, aby uveril v Ježiša Krista a Boh mu pomôže a odpustí hriechy. Keď som po uverení uvidel vychádzať ľudí z kostola, doslova som tam na ulici ostal stáť a pýtal som sa sám seba, že kto som. Predtým som o takýchto rozmýšľal, že by bolo najlepšie, keby ani neexistovali a teraz som ako jeden z nich. Svet a všetko dianie som už vnímal inými očami, očami viery v Ježiša Krista, ktorý sa stal mojím Bohom a Pánom.

Vydával som svedectvo o svojom obrátení. Tí, ktorí ma poznali predtým, nechápavo krútili hlavou, čo sa to so mnou stalo. Na počiatku deväťdesiatich rokov bol hlad po duchovne, po nadprirodzenom. Urobil som niekoľko evanjelizačných besied na stredných školách. Miestnosti boli preplnené. V mojich prednáškach na univerzite už zaznievalo posolstvo o stvorení sveta, nie o evolúcii.

Bolo samozrejmosťou, že som sa pripojil k spoločenstvu, ktoré navštevoval kolega, ktorý ma nasmeroval k Bohu. Tam som po krátkej dobe absolvoval vodný krst. Dodnes som vďačný bratom, že tam prebehlo vyučovanie základov biblickej viery – počiatkov učenia o Kristu –, ako o tom píše apoštol Pavol v liste Židom 6:1-2. Tým bol do môjho duchovného života položený dobrý základ. Písal sa rok 1992.

Do zboru prichádzali kazateľa aj zo zahraničia. Ja som to vnímal spôsobom, že tí, ktorí uverili v evanjelium Ježiša Krista, chodia ho zvestovať po celom svete. A tak som rozmýšľal, že do ktorej krajiny sveta by som asi ja mal ísť, presnejšie, že kde ma asi Boh pošle, aby som tam vydával svedectvo. Boh mi však zrozumiteľne dal najavo, že moje pôsobenie bude v prostredí, v ktorom sa nachádzam, teda na univerzite, kde pracujem.

Z iniciatívy jednej horlivej a pre evanjelium zapálenej študentky došlo v univerzitnom študentskom klube k trom besedám spojených v premietaním videofilmov o stvorení. Na tieto besedy pozvali aj mňa. Miestnosť klubu bola všetky tri večery plná a rozhovory trvali dlho do noci. Okrem toho, na týchto večeroch sa objavilo niekoľko študentov, ktorí už boli obrátení k Bohu. Dali sme sa dohromady a dohodli sa, že sa budeme stretávať osobitne a pokračovať v evanjelizačných večeroch pre študentskú obec univerzity. Tak vznikla „Študentská kresťanská skupinka“.

Pretože končil letný semester, pravidelnú činnosť sme začali po prázdninách začiatkom nasledujúceho školského roka. Počas semestrov sme sa stretávali každý pondelok večer na internátoch Veľký diel. Naše stretnutia sa niesli v modlitbách, chválach a v štúdiu Božie slova. 

Počas semestra sme pre študentskú obec univerzity mali pravidelne jeden večer v týždni (utorky) v priestoroch vysokoškolského študentského klubu  (Gama klub, Internáty Veľký diel) verejné evanjelizačné stretnutia („evanjelizačné večery“). Na týchto stretnutiach sme premietali kresťanské videofilmy spojené so zvestovaním evanjelia, Božieho slova a svedectvami o obrátení. Záujem o tieto večery bol značný. Táto služba trvala približne desať rokov a prinášala svoje dobré ovocie. Hlad po nadprirodzenom, ktorý bol na počiatku deväťdesiatich rokov minulého storočia však postupne ustával.

Tých, ktorí uverili a obrátili sa k Bohu sme smerovali do cirkví v mieste ich bydliska, pretože podľa zákona na akademickej pôde nesmú pôsobiť žiadne politické strany a hnutia, ani cirkvi (denominácie) a náboženské spoločnosti okrem vlastných aktivít príslušníkov akademickej obce. Semeno evanjelia bolo zasievané. Niektorí sa obrátili už vtedy v klube, ale o niektorých sme sa dozvedeli až po rokoch, že tieto večerné evanjelizačné stretnutia v nich zanechali stopu pre neskoršie obrátenie.

Pokračovanie v článku: Ďalšie roky služby, Vyznanie osobnej viery

Koniec 20. storočia sa niesol nielen v znamení spoločenských a svetonázorových zmien, ale aj v nástupe nových technológií. Nastala doba internetu. Zriadili sme si web stránky. Zrýchlila sa komunikácia so študentmi. Úlohy, pokyny, učebné texty sa okrem osobného styku na prednáškach a cvičeniach zverejňovali aj na web stránkach.

Okrem týchto výhod internet umožňoval už širšiu komunikáciu. Na svojej stránke som mal verejne prístupný priečinok do ktorého som umiestňoval články o stvorení, evanjeliu a prezentoval aj svoju vieru – komu som uveril a komu verím.

Práve cez internet som zistil, že u nás začal vychádzať nový kresťanský časopis pod názvom „Zmena a rast“  (v skratke ZaR) so sídlom redakcie v Starej Turej. V roku 2006 som do redakcie zaslal článok s témou stvorenie, veda a evolúcia. Článok redakcia prijala na uverejnenie a zároveň ma prizvali do spolupráce. Tam som pôsobil ako redaktor a neskôr ako šéfredaktor. Spolupráca s časopisom ZaR skončila na jar 2008.

Po ukončení spolupráce so ZaR som prežil, že ma Pán Ježiš poveruje novou službou, a to vydávaním časopisu, ale iného než ZaR. Jeho poverenie som prijal, ale som si uvedomil, že vydávanie časopisu nie je práca pre jedného, ale musí to byť kolektív. S týmto som prišiel na modlitbách k Pánovi a s prosbou, aby pridal spolupracovníkov. Ako ukázali ďalšie udalosti, kolektív už bol pripravený.

Ešte pred tým ako došlo k zorganizovaniu kolektívu, oslovil mňa a manželku jeden brat so slovami, že má pre nás slovo od Pána. Podstatou posolstva bolo: „Pán Ježiš si vás pripravuje na službu – oboch (zdôraznil), a ty (povedal mne) v tejto službe využiješ všetko, čo si sa doteraz naučil“. Jeho oznam som prijal bez zapochybovania, že sú to slová od Pána, lebo on o poverení službou vydávať časopis nijako nemohol vedieť. Vedel som to ja, manželka, náš syn a jeden blízky brat, ale držali sme to ešte „pod pokrievkou“. Tento brat, ktorý nám priniesol posolstvo, nemal tušenia o čo ide a ja som mu tiež nič nepovedal. Bolo to pre nás doma ale uistenie, že túto službu pripravil Pán a povoláva nás do nej.

Z tohto posolstva boli pre mňa najviac prekvapivé slová: v tejto službe využiješ všetko, čo si sa doteraz naučil. Ja som si stále myslel, že som svoj život do obrátenie jednoducho premárnil. Až keď sa služba rozbehla, pochopil som čo tieto slová znamenajú.

Porozumel som tiež, že vydávanie časopisu treba zastrešiť. Najjednoduchšou cestou bolo vydávať ho v rámci občianskeho združenia, ktorého hlavnou náplňou by bola tvorba a vydávanie časopisu.

Čo sa týka občianskeho združenia, bolo potrebné mať výbor s predsedom, štatutárom, účtovníkom a revízorom. Čo sa týka časopisu, boli k tomu potrebné najmenej profesie: grafik, jazyková korektúra a samozrejme autori píšuci a posielajúci články. A neskôr sa ukázalo, že tiež aj prekladateľ z angličtiny a človek na prepisovanie zvukových nahrávok. Neskôr sa k nám pridal brat, ktorý vytvoril web stránky združenia, časopisu a blogu a staral sa o ne.

Veľmi potešujúcim a povzbudivým pre mňa bolo, že všetci, na ktorých som sa obrátil s požiadavkou o spoluprácu v rámci združenia a časopisu, dávali jednu rovnakú jednoznačnú odpoveď: Áno! To bolo tiež uistením, že konáme Božie dielo. Rovnako to bolo aj so všetkou administratívou – zaevidovaním združenia na ministerstve vnútra, povolenie vydávania časopisu na ministerstve kultúry a pridelením potrebných charakteristík združenia a služieb súvisiacich s vydávaním časopisu.

Pretože všetci, ktorí sme do tejto služby vstúpili, sme boli protestanti, hoci z rôznych cirkví, padlo rozhodnutie etablovať sa na základe piatich protestantských sola (lat. jedine, iba): Sola Scriptúra (jedine Písmo), Sola Fide (jedine viera), Sola Gratia (jedine milosť), Solus Christus (jedine Kristus), Soli Deo Gloria (jedine Bohu patrí sláva). Z týchto piatich sola vzniklo vyskladaním päť písmenové pomenovanie združenia (Solas)  a pomenovanie časopisu (Solas). Slovo „solas“ samo o sebe nemá osobitný význam (obsah) je to jednoducho len pomenovanie združenia a časopisu.

V júli 2008 sme podali na ministerstvo vnútra SR žiadosť o povolenie činnosti združenia Solas. Činnosť združenia sme koncipovali širšie, nielen na vydávanie časopisu, ale aj na vydávateľskú činnosť a organizovanie besied a osvetovej činnosti. Súhlas k činnosti sme dostali a následne od ministerstva kultúry povolenie vydávať časopis Solas.

Prvé číslo časopisu vyšlo v decembri 2008. Ešte počas tlače a distribúcii tohto čísla sme vnímali, že máme zorganizovať aj konferenciu o stvorení. Tak sa aj stalo. Zorganizovali sme tri konferencie na tému „Stvorenie a veda, Žilina 2009 (2010, 2012)“. A ešte sme za roky služby uskutočnili niekoľko besied (videokonferencií) s rovnakou tematikou (stvorenie a veda) doma na Slovensku a v Českej republike (Třinec, Ostrava).

Naplnili sa aj slová “v tejto službe využiješ všetko, čo si sa doteraz naučil“. Ukázalo sa, že obálka časopisu má byť farebná. Tu som využil svoje znalosti fotografovania. Prvýkrát som fotoaparát chytil do ruky asi  v štrnástich rokoch a prakticky dodnes som ho neodložil. V publikačnej činnosti, v prednáškach na besedách a konferenciách som využil vedomosti zo svojej profesie. Pri organizovaní konferencii som využil skúsenosti z organizovania vedeckých konferencií poriadaných Katedrou fyziky ŽU.

Služba občianskeho združenia Solas bola Pánom požehnaná aj v oblasti financií. Všetky finančné náklady potrebné k činnosti združenia a vydávania časopisu boli pokryté z dobrovoľných darov a príspevkov odberateľov časopisu a sympatizantov združenia.

V tejto službe pôsobím od jej začiatku ako predseda a štatutár združenia, zodpovedný redaktor časopisu Solas, organizátor a prednášateľ na konferenciách v Žiline a autor článkov v časopise Solas.

Žilina, október 2024

Poznámka (7. október 2025):

Vydávanie časopisu bolo ukončené číslom Solas 65 v decembri 2024.  Občianske združenie Solas ukončilo svoju činnosť dobrovoľným rozpustením dňa 22. septembra 2025.

Pokračovanie v článku: Vyznanie osobnej viery

Umiestnené: 8. októbra 2024

V článku „Ďalšie roky služby“ píšem, že čo sa týka príslušnosti k náboženstvu, hlásim sa k protestantskému prúdu kresťanstva. V tomto zmysle som protestant. To je ale len všeobecná náboženská charakteristika málo čo hovoriaca o osobnej viere.

V tomto článku predkladám, aj keď nie vyčerpávajúco, čomu osobne a konkrétne verím. Celkový obraz mojej osobnej viery a učenia je ale možne získať len cez články, ktoré na tejto web stránke uverejňujem. V tomto článku predkladám, takpovediac, základné články mojej viery.

Verím, že nebo a zem a všetka ich náplň, sú stvorené trojjediným Bohom v sedemdňovom stvoriteľskom týždni. On povedal a stalo sa. On rozkázal a postavilo sa. Mojžišovi sa zjavil pod menom Som. V písmach Starého zákona je známy aj pod pomenovaniami Boh Abraháma, Izáka a Jakoba; Boh Izraela a inými. V písmach Nového zákona pod pomenovaním Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista. V kresťanskej literatúre aj ako Boh Biblie (Boh zjavený v Biblii).

Verím, že Boh je živý a existuje večne. Nemá začiatok ani koniec. On je Stvoriteľ neba a zeme. Je svätý, večný, samojestvujúci, všadeprítomný, vševediaci, všemohúci, suverénny, zvrchovaný, spravodlivý, pravdivý, milostivý, zhovievajúci. Prevyšujúci naše zmysly a schopnosti obsiahnuť ho. Je jeden v troch osobách: Boh Otec, Boh Syn a Boh Svätý Duch. Boh Otec, Boh Syn a Boh Svätý Duch sú večne jestvujúci.

Verím, že Boh má úplnú a zvrchovanú vládu a kontrolu nad všetkým stvorením – nad udalosťami v prírode, nad záležitosťami jednotlivých ľudí a celých národov.

Verím, že Biblia, pozostávajúca zo 66 Písem (kníh), z tradície nazývaných Starý a Nový zákon, je jediné pravdivé zapísané Božie slovo. Biblia, Sväté Písmo je Bohom Svätým Duchom inšpirované slovo. Je neomylné, absolútne zvrchované a dostatočné v záležitostiach viery, spasenia a je zdrojom moci pre každodenný praktický život človeka. Skrze Svätého Ducha sú pravdy zapísaného Božieho slova zjavené a dostupné. Svätý Duch uschopňuje človeka privlastniť si pravdy a zasľúbenia Božieho slova. Súčasne prijímam, že Boh nedáva zjavenia, ktoré by neboli v súlade s Bibliou. Verím, že ako v Bohu niet rozporu, tak ani v jeho zapísanom slove niet rozporu a Písmo samo o sebe je dostatočné k vysvetleniu seba samého, lebo je Božím slovom. Verím, že Boh všetko to, čo zasľúbil skrze svojich svätých prorokov aj naplní.

Verím v Ježiša Krista, večného Syna Božieho, ktorý bol vtelený prostredníctvom Svätého Ducha a narodil sa z Márie, panny. Vzal na seba pravú, ale nie padlú ľudskú prirodzenosť. Je jedna osoba vlastniaca dve  prirodzenosti – ľudskú (Syn človeka) a Božiu (Syn Boží). Verím v jeho bezhriešny život, zástupnú výkupnú smrť, telesné vzkriesenie, nanebovstúpenie (sedí po pravici Božej), neustále prihováranie sa za tých, ktorí mu patria a v jeho druhý príchod.

Verím vo večného Svätého Ducha, ktorý usviedča a znovuzrodzuje hriešnika, ktorý sa tým stáva novým stvorením v Kristovi. Uisťuje o spasení, posväcuje, vedie a zmocňuje k službe evanjelia a posvätenému životu tých, ktorí patria Ježišovi Kristovi. Spasený človek je chrámom Svätého Ducha a je ním zapečatený až ku dňu vykúpenia.

Verím, že človeka stvoril Boh a stvoril ho na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril. Stvoril ho ako mužské a ženské pohlavie. Stvoril ho ako čisté, sväté, nepoškvrnené stvorenie (bytosť). Ale dobrovoľné rozhodnutie človeka neposlúchnuť Božie nariadenie spôsobilo oddelenie človeka od svojho Stvoriteľa. Každý človek sa rodí pred Bohom duchovne mŕtvy a raz musí zomrieť aj fyzicky.

Verím, že spasenie je darom Božej milosti založenej výlučne na osobnej viere v Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý zomrel aj za moje hriechy a vstal z mŕtvych aj pre moje ospravedlnenie. Spasení sme z milosti a nie zo skutkov. Verím, že odpustenie hriechov a zmierenie s Bohom je zaistené prostredníctvom Kristovej preliatej krvi a obeti na golgotskom kríži. Verím, že v Božích očiach sú veriacemu z viery v evanjelium Ježiša Krista odpustené všetky hriechy. Je vykúpený, očistený od všetkých hriechov, je ospravedlnený a v Božích očiach sa stal spravodlivým pripočítanou mu Kristovou spravodlivosťou. Pôsobením Svätého Ducha je veriaci v Ježiša Krista znovuzrodený a stáva sa novým stvorením v Kristovi. Znovuzrodením dostáva večný Boží život a stáva sa súčasťou duchovného  tela Ježiša Krista, v ktorom je zapečatený Svätým Duchom. Odpustenie, zmierenie, znovuzrodenie, večný život sú Božím činom a sú pre človeka nezvratiteľné, pretože všetko toto je dielo Božie a nie ľudské.

Verím, že Cirkev je Kristovo duchovné telo a je tvorená všetkými znovuzrodenými a len nimi a zahŕňa všetkých znovuzrodených. Boh v nej prebýva prostredníctvom Svätého Ducha a Cirkev zviditeľňuje Božie kráľovstvo; spravodlivosť, radosť a pokoj v Svätom Duchu. Cirkev je vytváraná Svätým Duchom a bez Svätého Ducha jednoducho neexistuje. Verím, že sú dané rôzne dary milosti, rôzne služby a rôzne pôsobnosti na šírenie evanjelia a budovanie Cirkvi tak, ako zjavuje Písmo a udeľuje Svätý Duch.

Verím, že verejným vyznaním viery v Ježiša Krista znovuzrodeného človeka je krst ponorením vo vode. To je vyznanie, že môj starý človek spolu s Kristom bol ukrižovaný, spolu s ním zomrel, spolu bol pochovaný, spolu vzkriesený a spolu s ním žije. Verím, že Kristus vstanúc z mŕtvych už viacej nezomiera, smrť nad ním viac nepanuje a ako sme zomreli s Kristom, verím, že spolu s ním budeme aj žiť. Všetci znovuzrodení sme živí Bohu a náš život je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus druhýkrát, vtedy sa s ním v sláve zjavia aj všetci jeho znovuzrodení.

Verím, že Kristova smrť na kríži priniesla nielen odpustenie a zmierenie, ale aj posvätenie. Kristus sa za veriaceho svojou smrťou posvätil a tak teraz môžeme žiť život oddelený pre Boha.

Verím v skorý a osobný druhý príchod Ježiša Krista na túto zem. On bude súdiť živých i mŕtvych a pred ním sa skloní každé koleno a každý človek vyzná, že Ježiš Kristus je Pán. Amen.

Predchádzajúce články z pozvánky „Prosím, zoznámme sa!“ Cesta k Bohu, V službe evanjelia študentom, Ďalšie roky služby.

Umiestnené: 9. októbra 2024