Predslov k článkom o proroctvách
Pádom Adama do hriechu stratilo spoločenstvo so svojim Stvoriteľom. Hospodin však nenechal ľudstvo bez poznania jeho vôle a zámerov. Prostredníctvo svojich služobníkov oznamoval svoju vôľu a zámery.
Cyklus článkov o proroctvách z priečinka „Proroci a proroctvá“ je venovaný Božím posolstvám – starozákonným i novozákonným –, ktoré prostredníctvom svojich prorokov oznamoval svojmu ľudu i ostatným národom.
Úvod
Čo je proroctvo?
Jednoducho môžeme povedať, že: „Proroctvo je Božia reč k ľuďom, oznámená prostredníctvom Božích prorokov“. Boží proroci sú ľudia, ktorých si Boh vyvolil za služobníkov a prostredníctvom nich oznamoval jednotlivcom i celým národom svoju vôľu a svoje rozhodnutia. 1)
Prečo študovať proroctvá?
Prečo je aj v dnešnej novozákonnej dobe dôležité študovať posolstvá starozákonných prorokov?
Túto dôležitosť vysvetľuje apoštol Pavel v 1. liste Korintským 10, kde vo verši 11 píše, že všetko to, čo sa dialo s Izraelom je v Písme zaznamenané na naše napomenutie. Boh hovoril k Izraelu. To, čím Izrael prešiel a ako reagoval na Božie posolstvo, má slúžiť na naše ponaučenie aj ako výstražný príklad. Biblia, neomylné Božie slovo má byť pre nás aj učebnicou histórie – a história je učiteľkou života.
Doby naplnenia starozákonných proroctiev
Starozákonné proroctvá z hľadiska doby, na ktorú sa vzťahujú, môžeme roztriediť do týchto skupín:
1. Proroctvá týkajúce sa iba starozákonnej doby. Starozákonná doba je už minulosťou a tieto proroctvá sa už naplnili. Takými boli, napríklad, proroctvá o sedemdesiatročnom babylonskom zajatí.
2. Proroctvá tykajúce sa poslednej (budúcej) doby. Tieto proroctvá sú vecou budúcnosti, ich naplnenie je ešte len pred nami. Tieto proroctvá majú dva aspekty, dve stránky. Jeden aspekt toho istého proroctva hovorí o utrpení Božieho ľudu a druhý aspekt hovorí o vyslobodení Božieho ľudu z tohto utrpenia. Takým je, napríklad, proroctvo o dni Hospodinovom, resp. dni Pánovom.
3. Proroctvá vzťahujúce sa na minulú dobu a súčasne aj na čas konca (na čas skonania sveta, na dobu budúcu). Proroctvo (videnie) tejto skupiny má dva významy, súčasne prináša dve posolstvá. Primárne sa týka starozákonnej doby (primárne posolstvo, jeden význam) a súčasne s tým oznamuje aj posolstvo týkajúce sa konca časov, poslednej doby (eschatologické posolstvo, druhý význam). Takým je, napríklad, Danielovo videnie zapísané v 8. kapitole knihy Daniel o Antiochovi IV. Epifanovi. Antiochus je už historickou (minulou) postavou. Bol živým predobrazom budúceho Antikrista. Tiež aj Danielovo proroctvo z 9. kapitoly o 70. týždeň-rokoch vzhľadom na Izrael a mesto Jeruzalem (Daniel 9:24).
4. Proroctvá o Mesiášovi. Časť týchto starozákonných proroctiev sa už naplnila v prvom príchode Pána Ježiša Krista a časť z nich sa naplní v jeho druhom príchode, ktorý je ešte len pred nami.
Prítomná doba, ktorú teraz žijeme, je doba skonania sveta. Táto doba bude zavŕšená príchodom Pána Ježiša Krista v sláve a moci. Jeho príchodom bude dovŕšený súd na touto zemou a bezbožným ľudstvom. Starozákonní proroci oznamovali túto dobu a udalosti v nej, už dávno v minulosti a Svätý Duch dal ich posolstvo zapísať do Biblie. Je našou povinnosťou študovať proroctvá, aby sme rozumeli dobe a udalostiam, v ktorých žijeme, tomu, čo je ešte pred nami a túžobne očakávať príchod Ženích pre svoju Nevestu (Zjavenie 22:17).
Poznámky a zdroje
1) Viac o prorokoch je uvedené v cykle článkov o prorokoch. začína článkom: Proroci – všeobecná charakteristika
