Kniha Daniel 2. kapitola

Úvod

Nevieme, kedy z hľadiska času dôjde k druhému príchodu Pána Ježiša Krista a nevieme ani, kedy z hľadiska času nastanú udalosti predchádzajúce a predznamenávajúce jeho príchod a skonanie tohto starého sveta. Keď však tieto udalosti nastanú, budú dobre rozpoznateľné. Predovšetkým im budú dobre rozumieť ľudia patriaci Kristovi (rozumní budú rozumieť): „… A bezbožní budú páchať bezbožnosť, a nebudú rozumieť niktorí bezbožní, ale rozumní budú rozumieť“ (Daniel 12:10). V tomto diely sa venujeme proroctvám proroka Daniela zapísaným v 2. kapitole knihy Daniel.

Prorok Daniel a jeho proroctvá o svetových ríšach

Príbeh proroka Daniela

Význam jeho mena je: „Boh je môj sudca“. V zajatí Daniel dostal meno Baltazár, čo je babylonské meno, ktorého význam je: „Baal (boh) ochraňuj kráľa“.

       Daniel je jeden zo štyroch veľkých prorokov Izraela (Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel).^A) Bol kráľovského či šľachtického pôvodu. V treťom roku kraľovania Jehojakima bol Daniel a jeho traja priatelia (Chananiáš, Mišael a Azariáš.) v prvej vlne zajatcov odvedený kráľom Nabuchodonozorom do babylonského zajatia (Daniel 1:1,6). Podľa nášho datovania k tomu došlo v roku 605 pred Kr.

       Daniel a jeho priatelia boli vybraní a pripravovaní pre službu kráľovi. Náčelník dvoranínov im dal iné, babylonské mená a nazval Daniela Baltazárom, Chananiáša Sadrachom, Mišaela Mézachom a Azariáša Abednégom (verš 1:7). Vzhľadom na ich múdrosť sa im v Babylone dostalo vysokého vládneho postavenia.

       Daniel býval na kráľovom dvore a bol v tom postavení až do prvého roku panovania kráľa Cýra (Daniel 1:21) –  až do roku 539 pred Kr., v ktorom si Babylonskú ríšu podmanil Peržan Kýros (Kýr, v preklade prof. Roháčka Cýr).

       Danielove videnia a proroctvá, počínajúce vzťahom na jeho dobu, sú kľúčom k porozumeniu minulých, prítomných i budúcich udalostí v biblickom pohľade. V tomto a nasledujúcich dieloch ústrednou témou sú Danielove videnia o svetových ríšach v ich vzťahu k druhému príchodu Krista a skonaniu sveta (zániku všetkých zemských ríš). V Knihe Daniel sú zaznamenané proroctvá o svetových ríšach a ich vládcoch.

       V Danielových proroctvách sú predložené biblické dejiny sveta počínajúc jeho dobou (Babylonskou ríšou). Daniel v tom čase veľmi detailné hovoril o celosvetových ríšach a ich vládcoch. Písmo v celých dejinách sveta hovorí len o piatich celosvetových zemských ríšach (kráľovstvách). Štyri už boli a piata ešte len príde. Danielove proroctvá týkajúce sa predchádzajúcej doby sa do bodky naplnili a sme si istí, že tak sa naplnia aj proroctvá o budúcej piatej a poslednej celosvetovej zemskej  ríši.

       Danielove, ale aj proroctvá iných Božích prorokov poukazujú na to, že Boh je zvrchovaný a riadi celé dejiny ľudstva, dejiny všetkých národov. Ich proroctvá mohli byť pravdivé a naplniť sa len preto, že zjavenie o nich dostali od Boha. Veríme a prijímame, že to, čo Boh zjavuje sa do bodky aj naplní.

       Starozákonné proroctvá sa týkajú aj nás dnes, lebo pred nami sú udalosti, ktoré sú ohlasované už cez starozákonných prorokov a sú zapísané v Písmach a preto môžeme s istotou vedieť a hovoriť, že to, čo sa v nich oznamuje sa aj stane. Pred nami je celosvetová ríša, ktorú ohlasoval predovšetkým Daniel. Je dôležité dobre porozumieme biblickým dejinám predpovedaných Božími prorokmi, lebo tým lepšie porozumieme prítomnej dobe a tým udalostiam, ktoré majú ešte len prísť. Dôležitosť spočíva v tom, že prichádzajúca ríša ponesie charakteristiky a vlastnosti ríš, ktoré boli, ale už sú minulosťou. V tejto 2. kapitole je obrazne a sumárne predstavených všetkých päť ríš a jednotlivo sú opísané v ďalších Danielových a iných proroctvách.

       V tomto diely sa venujeme videniu, ktoré Daniel dostal v súvislosti s výkladom Nabuchodonozorovho sna (Daniel 2. kapitola). Udialo sa to v druhom roku kraľovania Nabuchodonozora^B) v dobe, keď svetovou vládnucou ríšou bola práve Babylonská ríša. Presnejšie, bola to Novobabylonská ríša, ktorá vznikla v rokoch 626 a zanikla v roku 539 pred Kr.

Danielovo videnie z 2. kapitoly

Ty, kráľu, si videl a hľa, nejaký veľký obraz, a ten veľkolepý obraz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na pohľad strašný… (Daniel 2:31-36).

Nabuchodonozorov sen

V druhom roku kraľovania Nabuchodonozora sa babylonskému kráľovi sníval sen, ktorý mu nevedeli oznámiť a vyložiť jeho učenci a veštci. Sen kráľovi oznámil a vyložil Daniel, ktorému sen a jeho výklad zjavil Boh nebies (2:27-30). Preto o Nabuchodonozorovom sne môžeme hovoriť aj ako o Danielovom videní.

Nabuchodonozor videl vo svojom sne obraz, ľudskú postavu:

„31 Ty, kráľu, si videl a hľa, nejaký veľký obraz, a ten veľkolepý obraz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na pohľad strašný.

32  Hlava obrazu bola z výborného zlata, jeho prsia a jeho ramená boli zo striebra, jeho brucho a jeho bedrá z medi,

33  jeho hnáty zo železa a jeho nohy čiastočne zo železa a čiastočne z hliny.“

34  A hľadel si dotiaľ, až sa odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil obraz do nôh, ktoré boli zo železa a z hliny, a rozbil ich na prach.

35  Vtedy bolo razom rozdrvené železo, hlina, meď, striebro i zlato, a bolo to ako plevy z humna letného času, a odniesol to vietor tak, že sa tomu nenašlo nikde miesta, a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa veľkým vrchom a naplnil celú zem.

Postava bola zložená z rôzneho materiálu. Jej hlava bola zo zlata, ramená a hruď zo striebra, brucho a bedrá z medi, dolné končatiny: hnáty zo železa a nohy zo železa a hliny (2:31- 43). Postava je zostavená z piatych materiálov: zlato, striebro, meď, železo a hlina. Jednotlivé časti postavy predstavujú kráľovstvá celosvetového rozsahu či celosvetové ríše, ako to uvádzajú nasledujúce verše.

Tieto kráľovstva, podľa Danielovho výkladu, prichádzali jedno po druhom:

„37  Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretože ti Boh nebies dal to kráľovstvo i tú moc i silu i slávu,

38  a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou.

39  A po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľovstvo, ako medené, ktoré bude panovať na celej zemi.

40  A štvrté kráľovstvo bude tvrdé ako železo, lebo železo drví a krúši všetko, a teda ako železo, ktoré poláme to všetko, tak aj ono rozdrví a poláme“.

O  štvrtom kráľovstve (z verša 40) Daniel v ďalších veršoch upresňuje:

„41  A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo zmiešané s hlinou obyčajného blata.

42  A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké.

43  A to, že si videl železo zmiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou“.

Nasledujúce kráľovstvo ukončilo vládu predchádzajúceho, pohltilo ho. Jednotlivé kráľovstvá sa celosvetovými vládcami stávali postupne jedno po druhom. Až došlo k tomu, že Nabuchodonozor vo svojom videní videl, že sa odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil obraz do nôh, ktoré boli zo železa a z hliny, a razom boli na prach rozdrvené železo, hlina, meď, striebro i zlato a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa veľkým vrchom a naplnil celú zem (verše 34-35).

Kameň, ktorý uderil obraz, sa stal veľkým vrchom a naplnil celú zem a čo to znamená, vysvetľujú ďalšie verše:

„44 A za dní tých kráľov ustanoví Boh nebies kráľovstvo, ktoré nebude skazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky.

45  Lebo si videl, že sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach železo, meď, hlinu, striebro i zlato…“

Účelom videnia, ktoré kráľ dostal vo sne a Danielovho výkladu tohto sna, bolo Božie oznámenie Nabuchodonozorovi budúcich udalostí: „…Veľký Boh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný“ (verš 45).

Svetové ríše v Danielovom proroctve

Proroctvo  opisuje päť celosvetových ríš (kráľovstiev), ktoré sú predstavené obrazne cez zlato, striebro, meď, železo a hlinu a ako jednotlivé časti ľudského tela (verše 32-33).

Ide o nasledovné ríše:

   Prvá: Hlava zo zlata je Babylonská ríša (verše 32, 37-38).

  Druhá: Ramená a hruď zo striebra je Perzsko-Médskaríša (tiež len: Perzská ríša, verše 32, 39).

   Tretia: Brucho a bedrá z medi je Grécko-Macedónska ríša (tiež len: Grécka ríša, verše 32, 39).

   Štvrtá: Hnáty zo železa je Rímska ríša (verše 33, 40).  Hnátmi sa tu rozumejú horné    časti dolných končatín s dlhými kosťami, teda časti ľudského tela od bedrového kĺbu po členok.

   Piata: Nohy zo železa a hliny (verše 33). Nohy sú spodná časť dolných končatín (priehlavok a prsty). Nohy predstavujú  celosvetovú ríšu, ktorá na scéne svetových dejín ešte nebola. Je vecou budúcnosti. Je zobrazená ako nohy (priehlavok a prsty), čo dáva predstavu, že to bude ríša zložená z desiatich štátov, čiže bude to spolok, únia.

       Nohy svojou štruktúrou a materiálom sú rozdielne od hnátov. Sú to dve rôzne kráľovstvá, či ríše. Nohám je vo veršoch 41- 43 venovaná zvláštna pozornosť a hovorí sa o nich ako zvláštnom kráľovstve, ktoré je pospájané, je úniou viacerých kráľovstiev. Prsty (jednotlivé kráľovstvá) sú zo železa a sú pospájané hlinou. Hlina predstavuje väzbu, zmluvné vzťahy. Symbolizuje to, čo bude jednotlivé kráľovstvá spájať v jeden celok. Vo verši 43 sa o tomto kráľovstve hovorí v množnom čísle, teda ako o jednom, ale zloženom kráľovstve. Bude to kráľovstvo z čiastky silné a z čiastky krehké (verš 42).

       Na rozdiel od nôh, hnáty postavy sú utvorené len z jedného materiálu, ktorým je železo. O železe je povedané, že krúši (láme, ničí, hubí) všetko, a rovnako tak bude robiť aj kráľovstvo, ktoré je predstavené hnátmi (verš 40). Aj predchádzajúce tri kráľovstvá sú predstavené len z jedného druhu materiálu. Rímskej ríši sa podrobnejšie venujeme nižšie.

Detaily videnia

V proroctvách je dôležitý každý detail, každé slovo. V tomto videní dôležitými sú nasledovné detaily, ktoré nesmieme prehliadnuť:

   a) Podľa Písma, v celej doterajšej histórii sveta existovali len štyri celosvetové zemské ríše: Babylonská, Perzská, Grécka a Rímska. Boli a už nie sú, ale podľa proroctiev, v budúcnosti bude existovať ešte jedna zemská celosvetová ríša. Táto ríša bude odstránená druhým príchodom Pána Ježiša Krista a po nej na zemi bude existovať už len nebeské kráľovstvo, ktoré nikdy nezanikne. Toto je oznámené cez kameň, ktorý nebol v rukách človeka.  

   b) Všetky štyri ríše na scénu svetových dejín prichádzali postupne – jedna po druhej. Jedna zanikla a hneď po nej nastúpila ďalšia. Nasledujúca ríša vojenskou silou odstránila predchádzajúcu ríšu. Nikdy nebolo tak, žeby na svete vedľa seba existovalo viacero celosvetových ríš súčasne – hoci len dve. Celosvetovou môže byť vždy len jedna a existovať na svete len ako jediná vládnuca.  

   c) Nebeské kráľovstvo – tisícročná vláda Pána Ježiša Krista a jeho svätých, ako tomu rozumieme aj z ďalších proroctiev – v proroctve Daniela nastúpilo tak, že kameň udrel obraz do nôh (do spodnej časti dolných končatín, nie do hnátov) a rozbil ich (nohy) na prach (Daniel 2:34). To znamená, že kráľovstvo predstavené nohami musí v budúcnosti existovať. Po tom, čo bude zničené kráľovstvo predstavené nohami, ihneď nastúpilo nebeské kráľovstvo.

   d) Súčasne s tým, ako bude zničené (na prach rozbité) kráľovstvo predstavené nohami, budú razom s ním, súčasne, zničené aj všetky ostatné kráľovstvá predstavené ako železo, hlina, meď, striebro a zlato a už nikdy viac sa im nenašlo nikde miesta (verš 35). Teda, všetky zemské kráľovstvá budú zničené a zaniknú odrazu, hoci na scéne svetových dejín sa objavovali, účinkovali a zanikali postupne, nie odrazu, ako to uvádza Danielovo proroctvo.Toto si vyžaduje zvláštnu pozornosť, lebo na prvý pohľad sa to javí ako protirečenie, ale len na prvý pohľad.

   e) Skutočnosť z bodu d) je zosilnená a rozvedená vo verši 44: „A za dní tých kráľov ustanoví Boh nebies kráľovstvo, ktoré nebude skazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky.“  Aj v tomto verši sa výrazom: za dní tých kráľov hovorí, že králi (kráľovstvá) budú v nejakom zmysle existovať súčasne, hoci historicky doterajšie celosvetové kráľovstvá prichádzali postupne, jedno po druhom. V ďalšom texte týmito detailom venujeme pozornosť.

Zánik zemských kráľovstiev

Zemské kráľovstvá, ktoré boli a už nie sú

Obraz, ktorý kráľ videl vo svojom sne, bol veľký, na pohľad veľkolepý, nádherný, jagavý, jeho jas náramný (náramnej slávy) a súčasne aj strašný – budil úžas a strach (verš 31). Na vrchole svojej moci a slávy všetky tieto ríše budili obdiv svojím bohatstvom, leskom, mocou a rešpekt a strach celosvetovou nekompromisnou nadvládou.

   Všetky štyri boli zemské ríše. Históriu všetkých štyroch dobre poznáme. Vieme kedy vznikli a kedy zanikli. Poznáme ich vládcov aj ich sídelné mestá. A poznáme aj ich charakteristické črty, vlastnosti a spôsoby. Boli takými, akými sú cez proroctvá obrazne predstavené v Písme. Zemské ríše historicky nastupovali jedna po druhej tak, že nasledujúca ríša si predchádzajúcu podmanila vojenskou silou a mocou. Všetky doteraz známe a vyššie vymenované štyri svetové ríše sa na scéne ľudských dejín objavili, existovali a zanikli, no ale nebeské kráľovstvo na zemi ešte nevládne! V tejto sérii článkov sa budeme venovať aj tejto otázke. Budeme skúmať Písmo a hľadať aj vysvetlenie prečo to tak ešte nie je.

Zánik zemských kráľovstiev v Danielovom proroctve

Podľa veršov 37 až 40 menované štyri kráľovstvá prichádzali jedno po druhom. Predchádzajúce zaniklo a až po jeho zániku ne svete začalo vládnuť ďalšie. Podľa veršov 44 a 45 všetky štyri kráľovstvá zaniknú odrazu a zaniknú až vtedy, keď po nich zániku ihneď na zemi nastúpi nebeské kráľovstvo. Porozumieť tejto skutočnosti je pre porozumenie Danielovým proroctvám a budúcim udalostiam kľúčová. Rozumieme tomu tak, že každá z týchto štyroch menovaných ríš má dve „zložky“, existuje v dvoch „formách“.

       Jedna forma (zložka) každej ríše je jej viditeľná existencia ako štátnej inštitúcie na čele s konkrétnym vládcom. V tejto forme každá z týchto ríš nejakú dobu na scéne ľudských dejín existovala a zanikla.

       Druhá forma (zložka) je duchovná (nehmotná). To je to duchovné, čo každá z ríš priniesla ľudstvu a čo natrvalo sformovalo ľudstvo v niektorej duchovnej oblasti, ako napríklad právo, veda a ďalšie. Môžeme povedať aj, že je to ten duchovný prínos každej ríše, ktorý formoval ľudstvo počas jej celosvetovej vlády, a ktorý sa stal jeho trvalým dedičstvom. V plynúcom čase sa duchovné dedičstvo hromadilo a natrvalo zostalo vo vedomí a živote ľudstva – natrvalo zostalo duchovným majetkom ľudstva. Môžeme povedať aj tak, že druhá forma každej zo štyroch už zaniknutých ríš, bude súčasťou poslednej, piatej budúcej celosvetovej ríši predstavenej nohami. Všetky druhé formy budú súčasťou piateho kráľovstva, a preto  zaniknú spoločne, odrazu so zánikom piateho kráľovstva, a po ich zániku započne na zemi vládnuť nebeské kráľovstvo. Bude to vtedy, keď kameň udrie do postavy z Nabuchodozarovho sna. Kameň zničí všetky materiály odrazu:

„A za dní tých kráľov ustaví Boh nebies kráľovstvo, ktoré nebude skazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky. Lebo si videl, že sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach železo, meď, hlinu, striebro i zlato. Veľký Boh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný“ (verše 44-45).

Druhá forma (zložka) ako duchovné dedičstvo každej z doterajších štyroch celosvetových ríš je to, čo zanikne až príchodom Pána Ježiša Krista a nástupom jeho tisícročného kráľovstva. Viac o tomto napíšeme v samostatnom diely.   

Stručná história Babylonskej, Perzskej a Gréckej ríše

Babylonská ríša

Presnejšie: Novobabylonská ríša

Novobabylonská ríša (626 – 539 pred Kr.), známa aj pod menom Chaldejská ríša, predstavovala posledné obdobie starovekej Babylonie a jej najväčší mocenský aj kultúrny rozkvet.

       Babylonská ríša (tiež: Babylonia) má dlhú históriu. Jej počiatky siahajú až k stavbe Babylonskej veže. V 7. storočí pred Kr. bola asýrskou provinciou. Babylonskí vládcovia sa pokúšali získať samostatnosť. Vodcom v úsilí za babylonskú nezávislosť bol Nebopolasar. To sa mu aj podarilo a v roku 626 pred Kr. bol korunovaný za Babylonského kráľa. Sprvu neveľké novobabylonské územie rýchlo rozšíril. Po smrti Nebopolasara za babylonského kráľa bol korunovaný jeho syn Nabuchodonozor.  

       Jehojakim, ktorý bol kráľom v Judsku od roku 608, sa stal Nabuchodonozorovým poddaným. Poklady z jeruzalemského chrámu a prvá vlna zajatcov, medzi ktorých patrili Daniel a jeho priatelia, boli odvlečené do Babylona (Daniel 1:1-2) Nabuchodonozorom. Došlo k tomu v roku 605 pred Kr.

       Nabuchodonozor, ktorý zdedil silné politicky zabezpečené kráľovstvo, venoval počas svojej vlády veľa úsilia výstavbe mesta Babylon. V  kráse a vznešenosti bol Babylon najveľkolepejším mestom staroveku. Nabuchodonozor zomrel v roku 562 pred Kr. Babylonská ríša zanikla v roku 539. Porazil ju Peržan Kýros Veľký a Babylonská ríša sa stala súčasťou Perzskej ríše.

Perzská ríša

Presnejšie: Staroperzská ríša (Achajmenovská ríša)

Zakladateľom Perzskej ríše, od rok 539 pred Kr. považovanej za svetovú veľmoc, je Kýros (Kýros II. Veľký), ktorý zjednotil perzské kmene a v roku 550 pred Kr. zvrhol nadvládu Médov. Kýros sa stal kráľom oboch národov. Kráľom bol v rokoch 559 – 530 pred Kr. Kraľoval až do svojej smrti. Podrobil si Médske kráľovstvo, Novobabylonskú ríšu a iné krajiny a pripojil ich k Perzii. 

       Kýros dovolil podmaneným národom v ríši zachovať si svoje náboženstvo a kultúrne zvyky. V prvom roku svojej vlády v Babylone (asi v roku 538) vydal edikt na návrat Židov do ich vlasti. Týmto ediktom (kráľovským výnosom, dekrétom) sa skončilo 70-ročné zajatie (vyhnanstvo) Židov. Perzská ríša trvala od roku 550 do roku 330 pred Kr. Bola porazená gréckym kráľom Alexandrom Veľkým v rokoch 334–330 pred Kr.

Grécka ríša

Perzskej ríše sa v roku 330 definitívne zmocnil Alexander Veľký. Alexander Veľký náhle zomrel v Babylone v roku 323. Jeho smrťou sa Grécka ríša v nasledujúcich dvadsiatich rokoch rozpadla na štyri menšie následnícke ríše, označované aj ako diadochie, v ktorých sa satrapmi (vládcami, neskôr kráľmi, diadochmi) stali Alexandrovi velitelia vojska a druhovia. Tak vznikli ríše:

   1. Seleukova ríša Sýrsko-Babylonská („kráľ severu“, Daniel 11:6-7, 11);

   2. Ptolemajova ríša v Egypte („kráľ juhu“, Daniel 11:5 9 11);

   3. Kassandrova ríša, čo bola pôvodná starogrécka krajina Macedónsko-Grécka;

   4. Lysimachova ríša, územie Trácie. V súčasnosti Trácia je časťou južného Bulharska, severovýchodného Grécka a európskej časti Turecka.

Tieto ríše postupne ovládli Rimania, ktorí sa tým dostali k svetovláde. Diadochie boli štyri samostatné ríše, ale stále to bola grécka vláda nad svetom. Grécka nadvláda nad svetom skončila v roku 31 pred Kr. porážkou poslednej, Ptolemaiovej diadochie. Porazil ju rímsky vojvodca Gaius Julius Octavianus (v roku 27 pred Kr. vyhlásený za cisára s menom Augustus). Tým sa celosvetovým vládcom stala Rímska ríša.

Rímska ríša

Z Danielovho videnia najzaujímavejšia je táto štvrtá celosvetová ríša

Stručný prehľad histórie ríše

   Kráľovstvo (753 – 510 pred Kr.): Podľa legendy Rím založili bratia Romulus a Remus v roku 753 pred Kr. V tomto období Rím bol mestským štátom ovládaný kráľmi.

   Republika (510 – 27 pred Kr.): Po vyhnaní posledného kráľa vznikla republika, v ktorej moc držali volení úradníci (konzuli) a senát.

   Cisárstvo (oficiálne od roku 27 pred Kr. – 476, resp. 1453 po Kr.). Vzniklo po období občianskych vojen a porážke poslednej diadochie (gréckeho Egypta v roku 31 pred Kr.). V roku 27 pred Kr. bol Gaius Julius Octavianus vyhlásený za prvého cisára pod menom Augustus.^C)

Rímska ríša v Danielovom proroctve

Viac pozornosti venujeme štvrtej ríši, predstavenej dolnými končatinami – hnátmi a nohami, ktorá na prvý pohľad zdá sa byť ako jedno kráľovstvo. V skutočnosti sa tu hovorí o dvoch rozdielnych ríšach. Hnáty (horné časti dolných končatín) sú monolitom, sú z jedného  materiálu, sú zo železa – to je jedna ríša. Nohy (spodné časti dolných končatín) sú akousi zmesou železa a hliny a to je druhá, ale iná ríša.  

       Ríša predstavená hnátmi zo železa (Rímska ríša), sa stala celosvetovou ríšou hneď po ríši predstavenej bedrami a bruchom z medi (Grécka ríša). Rímska ríša predstavená hnátmi, ako aj predchádzajúce tri, sú už minulosťou, zatiaľ čo ríša predstavená nohami zo železa pospájaného hlinou, ešte len príde.   

       Nohy sú spodná časť dolných končatín a predstavujú desať kráľovstiev dohromady spojených v jedno kráľovstvo, v jednu úniu, v jeden celok (priehlavok a desať prstov; nohy, ako železo a hlina). Takéto kráľovstvo, na rozdiel od predchádzajúcich štyroch, na zemi ešte nebolo a neexistuje ani dnes. Daniel videl, že do tohto kráľovstva udrie kameň, ktorý nebude v rukách človeka. Rozumieme tomu tak, že toto kráľovstvo na zemi vznikne v budúcnosti a nebude zničené tak, ako predchádzajúce kráľovstvá, ktoré boli zničené ľudskou vojenskou silou, ale bude zničené nadprirodzenou silou. Táto skutočnosť je oznámená a objasnená v ďalších proroctvách.

       Rímska ríša (hnáty) vládla svetu na zemi v čase prvého Kristovho príchodu. S prvým Kristovým príchodom prišlo na zem aj nebeské kráľovstvo, avšak ešte nie vo viditeľnej moci a sláve, nie vo viditeľnej podobe. Toto kráľovstvo na zemi existuje len v srdciach Božích detí (Matúš 12:28; Lukáš 17:21; Rímskym 14:17). Aj v súčasnej dobe ešte všetky zemské kráľovstvá patria Satanovi (Lukš 4:5-7).^E)

       Podľa Danielovho výkladu videnia kameň uderí do nôh, uderí do ríše, ktorá bude existovať na zemi v budúcnosti a bude existovať až dovtedy, kým nebude nahradená nebeským kráľovstvom. Ako píšeme aj vyššie, rozumieme tomu tak, že štvrté kráľovstvo je v Danielových proroctvách chápané (zjavené) v dvojakom zmysle, a to: jednak ako zemská Rímska ríša, ktorá bola a už nie je (hnáty) a jednak ako duchovná ríša – ktorá v súčasnosti existuje vo svojej duchovnej forme, teda neviditeľne -, ale ešte nevstúpila viditeľne na scénu ľudských dejín (nohy). Táto ríša (nohy) ešte nie je zviditeľnená, ešte sa len formuje, pripravuje a viditeľnou zemskou ríšou sa stane v budúcnosti – zdá sa, že už nie príliš vzdialenej. Aj o tejto budúcej ríši podrobnejšie a viac  píšeme v ďalších dieloch. 

Rímska ríša v zemskom pohľade

Rímska ríša predstavená hnátmi

Ríša, ktorá bola a už zanikla

Rímska ríša vládla na zemi najdlhšie zo všetkých predchádzajúcich ríš. Počiatok Ríma, ako štátneho útvaru (zoskupenia), siaha do 8. storočia pred Kr., keď na Apeninskom polostrove na území dnešného mesta Rím vznikol mestský štát. Za počiatok celosvetovej vlády Rímskej ríše sa však považuje až rok 31 pred Kr. V tomto roku  rímsky vojvodca Gaius Julius Octavianus porazil ptolemaiovský grécky Egypt, poslednú zo štyroch nástupníckych ríš Alexandra Veľkého. Egypt sa stal rímskou provinciou.^C) Tým padol aj posledný zvyšok gréckej Alexandrovej ríše a Rím sa stal neobmedzenou celosvetovou ríšou. Oficiálne až vyhlásením senátu Gaiusa Juliusa Octavianusa za prvého rímskeho cisára v roku 27 pred Kr.^D)

           Rímska ríša (rímske cisárstvo) si udržala jednotu až do roku 395 po Kr., keď sa rozpadla na dve časti, na dve ríše: na Západorímsku, ktorej ústredím bol Rím, a Východorímsku s hlavným mestom Konštantínopol (slovenský názov Carihrad, dnešný Istanbul). Traduje sa, že rímsky cisár Konštantín (vládol v rokoch 306-337 po Kr.) zaviedol v Rímskej ríši kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Podľa historikov k tomu došlo až za cisára Theodosiusa I. v roku 380 po Kr.

       Vnútorná slabosť spojená s barbarskými vpádmi germánskych kmeňov prichádzajúcimi z východu, spôsobila zánik Západorímskej ríše. K tomu došlo v roku 476 po Kr. Tento rok sa tradične považuje aj za koniec staroveku.  

       Východorímska ríša, ako Byzancia, prežila ďalších tisíc rokov. Konštantínopol padol do rúk osmanským Turkom až v roku 1 453 po Kr. Traduje sa, že Byzantská ríša (Byzancia), ktorá existovala v období rokov 395 až 1 453 po Kr., sama seba považovala za neprerušeného pokračovateľa Rímskej ríše.

       Všetky spomínané štyri svetové ríše dnes sú už minulosťou. Vnikli tak, ako bolo o nich predpovedané, prežili nádherný vzostup v lesku a sláve a zanikli. Zanikla aj Rímska ríša, ktorá bola jednotnou celosvetovou ríšou v rokoch 31 pred Kr. až do roku 395 po Kr., kedy sa rozpadla na dve samostatné ríše. Rímska ríša fakticky zanikla až zánikom Byzantskej ríše v roku 1 453 po Kr.

       Na čo však nesmieme zabudnúť a na čo upozorňujeme je, že kráľovstvo predstavené spodnou časťou dolných končatín (nohami) je organicky spojené s ich hornou časťou (hnátmi). Okrem tohto, dôležité je aj to, že hlavný, nosný materiál nôh je ten istý akým je aj materiál hnátov, a tým je železo, ktoré krúši, ničí, láme všetko (verš 40). A takým bude aj kráľovstvo  predstavené nohami, ktoré rozdrví a zničí všetko. 

Nohy a kameň v Danielovom proroctve

Danielov výklad videnia o nohách a kameni má eschatologický význam. Týka sa budúcich vecí v súvislosti s druhým príchodom Krista a skonaním sveta.

       Ríša zo železa a hliny bude čiastočne silná a čiastočná krehká (verš 41- 42): „A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké“ (verš 42). Nohy vo videní predstavujú ríšu, ktorá vznikne na spôsob spojenectva, t. j. cez uzavreté zmluvy (zmluvné spojenectvo; verš 43). Všetky doterajšie štyri zemské ríše (Babylonská, Perzská, Grécka a Rímska) vznikli tak, že si podmanili okolité národy vojensky a zriadili nad nimi svoju vládu. Na spôsob spojenectva by v budúcnosti mala vzniknúť Antikristova ríša: „A uzavrie pevnú zmluvu s mnohými za jeden týždeň…“ (Daniel 9:27). Aj Antikrist povedie vojny, ale budúca celosvetová ríša pod jeho vedením vznikne cez zmluvné spojenectvá. Bude pozostávať z celkov („kráľovstiev“), ktorých spojenectvo „bude na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou“ (verš 43).

       Všetko nasvedčuje tomu, že k zániku ríše predstavenej nohami zo železa a hliny (verš 34), a tým aj k zániku všetkých doterajších štyroch zemských ríš súčasne (verš 35), v zmysle Danielovho výkladu videnia sna, nedošlo rozdelením Rímskej ríše v roku 395 po Kr. Nedošlo k tomu ani zánikom jej západnej časti v roku 476, ani zániku východnej časti v roku 1 453. Dôvod je zrejmý. Podľa Daniela 2:35 zaniknú všetky štyri ríše odrazu, spoločne (vtedy bolo razom rozdrvené železo, hlina, meď, striebro i zlato – verš 35). Z histórie však vieme, že tieto štyri zemské ríše vznikali jedna po druhej, a tak postupne aj zanikali. Aj toto poukazuje na to, že dolné končatiny predstavujú dve rozdielne ríše. 

       Ich spoločný zánik v Danielovom proroctve bude znamenať zánik celosvetového poriadku (systému) vlád zemských kráľovstiev. Dnes žijeme v západnej civilizácii v štátoch, v ktorých sa vláda (moc) realizuje prostredníctvom parlamentnej demokracie, vlád a prezidentov. To ale neznamená, že tomuto svetu nevládnu (i keď skryte) vládcovia pod duchovnou nadvládou Satana. Podľa Danielovho videnia okamžite po zániku týchto štyroch kráľovstiev na zemi vzniká nebeské kráľovstvo: „A za dní tých kráľov ustanoví Boh nebies kráľovstvo, ktoré nebude skazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky“ (Daniel 2:44); „a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa veľkým vrchom a naplnil celú zem“ (verš 35), k čomu ale ešte stále nedošlo.  

Záver

Záverom tohto dielu môžeme povedať, že v Danielovom videní dolné končatiny predstavujú dve rozdielne ríše Jednou je jednotná viditeľná  Rímska ríša, ktorá zanikla v roku 395 po Kr. (alebo ako Východorímska ríša až v roku 1 453). Druhou je v prítomnosti pretrvávajúca neviditeľná duchovná forma ríše, ktorá sa na scéne svetových dejín viditeľne ešte len objaví v budúcnosti. Bude to posledná, piata zemská celosvetová ríša. V nej  budú svojim duchovným dedičstvo obsiahnuté predchádzajúce štyri celosvetové ríše.

       Príde čas, keď Boh ustanoví kráľovstvo, ktoré nebude skazené až naveky. V starozákonných proroctvách toto kráľovstvo je primárne zasľúbené Izraelu. Preto aj učeníci, rozumejúc tomu, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš a syn Dávidov, ktorý sa má posadiť na Dávidov trón (Lukáš 1:32), sa pýtajú Pána Ježiša, kedy obnoví Izraelu kráľovstvo (Skutky 1:6). V novozákonných písmach je Božie, nebeské kráľovstvo  spájané s učeníkmi, s uverivšími zo Židov i pohanov, teda s Božím ľudom, ktorý neskôr po Letniciach Písmo nazýva Cirkev zo Židov i pohanov, a ktorý bude spolu s Kristom kraľovať na zemi v jeho tisícročnom kráľovstve.  

       Podľa novozákonného zjavenia zmarí Kristus pri svojom druhom príchode sem na zem všetky existujúce kráľovstvá v oboch ich formách a nastolí svoje tisícročné kráľovstvo (Zjavenie 5:10, 20:4). Spolu s ním v tomto kráľovstve bude vládnuť aj jeho ľud (Zjavenie 1:6, 5:10, 20:4). V Danielovom videní v 2. kapitole ide práve o toto tisícročné kráľovstvo Krista na starej zemi (predstavené ako kameň, ktorý nebol v rukách človeka) a jeho pokračovanie vo večnosti v novom nebi, na novej zemi a v novom Jeruzaleme.

Poznámky a zdroje

A) Rozdelenie prorokov na „veľkých“ a m „malých“ nie je podľa ich dôležitosti (významu), ale podľa rozsahu ich kníh.

B) Nabuchodonozor kraľoval v rokoch 605 až 562 pred Kr.

C) V rôznych zdrojoch sa táto udalosť datuje do rokov 31 – 27 pred Kr. V roku 31 rímsky vojvodca menom Gaius Julius Octavius (neskôr známy ako cisár Augustus) zaútočil na ptolemajovský Egypt a zvíťazil. Tým skončila celosvetová vláda grécka a svetu v skutočnosti začal vládnuť Rím. O štyri roky neskôr, v roku 27 pred Kr., rímsky senát vymenoval Octaviana za prvého občana Ríma, udelil mu čestný titul Augustus, čím sa oficiálne začalo obdobie Rímskeho cisárstva. Augustus sa  stal prvým z radu mnohých  rímskych cisárov, ktorí vládli na západe až do roku 476 pred Kr. a na východe až do roku 1 453, keď Konštantinopol dobyli osmanskí Turci.

D) Keď hovoríme o celosvetových ríšach, na celosvetovú ríšu sa musíme vždy dívať ako na systém. Teda na charakter, spôsoby, ekonomiku, vytvorené vzťahy, zavedenú morálku, ideológiu a ustanovené štátne náboženstvo a pod.. Podstata zmeny celosvetovej vlády spočíva predovšetkým v zmene systému.

Uverejnené: 22. februára 2026

Upravené a doplnené: 13. apríla a 4. mája 2026

Prechod na Prológ

Prechod na Proroctvá o svetových ríšach – 2. diel  

Prechod na Najnovšie články na stránke

Prechod na úvodnú stránku – Úvod  

Kniha Daniel 7. kapitola

V prvom roku Balsazára, babylonského kráľa, videl Daniel sen a videnia svojej hlavy na svojej posteli. Vtedy napísal sen a povedal z neho hlavné veci.

Daniel 7:1

Úvod

V prvom roku kraľovania Balsazára, babylonského kráľa (čo bolo asi v roku 550 pred Kr.), mal Daniel videnie v sne a v siedmej kapitole sú z neho zapísané hlavné veci (Daniel 7:1). Vystupujú v ňom štyri veľké zvieratá (7:2-3), ktoré predstavujú štyri veľké a silné kráľovstvá a ich kráľov (7:17). Danielovo videnie Nabuchodonozorovho sna a jeho výklad v 2. kapitole sa týka štyroch svetových ríš, ktoré na javisku svetových dejín už boli a už zanikli. Danielovo videnie sna zapísané v tejto siedmej kapitole sa týka kráľovstiev a udalostí, ktoré sú ešte len pred nami. O to pozornejšie ho musíme skúmať, lebo kráľovstvá a udalosti, o ktorých je reč v tejto kapitole, zdá sa, že nie sú vecou príliš vzdialenej budúcnosti – zdá sa, že už stoja pred dverami a čoskoro nám na ne aj zaklopú.

       Danielovo videnie z tejto kapitoly je náročné na pochopenie a výklad. Kráľovstvá, udalosti a osobnosti v ňom sú oznamované obrazne (metaforicky) cez zvieratá a ich krídla, hlavy, zuby, nohy a rohy. Uchopiť videnie a jeho význam je však veľmi dôležité pre porozumenie charakteru prichádzajúcej poslednej zemskej celosvetovej ríše, udalostí súvisiacich so skonaním sveta a ich relatívneho datovania. Predovšetkým chceme porozumieť, koho a čo predstavuje štvrté hrozné a strašné zviera s desiatimi rohmi, veľmi odlišné od predchádzajúcich troch. Toto je predmetom nášho štúdia Písma a výkladu v tomto článku.

Videnie štyroch zvierat a jeho výklad

1  V prvom roku Balsazára, babylonského kráľa, videl Daniel sen a videnia svojej hlavy na svojej posteli. Vtedy napísal sen a povedal z neho hlavné veci.

2  Daniel hovoril a riekol: Videl som vo svojom videní v noci a hľa, štyri nebeské vetry sa vyrútili na Veľké more.

3 A štyri veľké zvieratá vystupovali z mora, rozdielne jedno od druhého.

4  Prvé bolo ako lev a malo krídla orla. Hľadel som, až mu boli krídla vytrhané, a bolo pozdvihnuté od zeme a postavené na dve nohy ako človek, a bolo mu dané srdce človeka.

5  A hľa, iné, druhé zviera sa zjavilo, podobné medveďovi, a bolo postavené po jednej strane, a malo tri rebrá vo svojej tlame, medzi svojimi zubami, a takto mu povedali: Vstaň a nažer sa hojne mäsa!

6  Potom som videl a hľa, zase iné zviera čo do podoby ako leopard, ktoré malo štyri vtáčie krídla na svojom chrbte, a štyri hlavy malo zviera, a bolo mu dané panstvo.

7  Potom som videl v nočných videniach a hľa, i štvrté zviera vystúpilo, strašné a hrozné a veľmi silné, ktoré malo veľké železné zuby; žralo a krúšilo a ostatok šliapalo svojimi nohami a to bolo rozdielne od všetkých zvierat, ktoré sa boli zjavili pred ním, a malo desať rohov.

Tieto štyri zvieratá, ktoré Daniel videl vystupovať z mora  – z mora národov  –, sú štyri kráľovstvá, ktoré sa objavia v budúcnosti (7:2-3, 7:17). To, že na Veľké more (more národov) sa vyrútili štyri nebeské vetry a štyri veľké zvieratá, rozdielne jedno od druhého, vystúpili z neho znamená, že zhora prišiel pokyn a štyri rozdielne, ale už sformované kráľovstvá vstúpili na javisko dejín národov sveta. Vystupovali jedno po druhom (verš 3), ale tak, že na svete existovali a pôsobili súčasne, existovali a pôsobili v rovnakej dobe. Je to isté, lebo podľa verša 12 budú existovať súčasne, jedno vedľa druhého, ale celosvetovou ríšou sa stane iba jedno z nich.

       Celosvetové ríše v 2. kapitole prichádzali jedna za druhou v zmysle, že nasledujúca odstránila predchádzajúca vojenskou silou a na svete existovala a pôsobila vždy iba jedna celosvetová ríša. V tejto kapitole predstavené kráľovstva na scénu svetových dejín vstúpia takmer odrazu a akoby svojou vnútornou silou, ktorá im bude daná a je predstavená štyrmi nebeskými vetrami. V prítomnej dobe by sme mohli povedať, že vnútornou silou týchto kráľovstiev bude ich silná ekonomika (verše 2-3).    

       Daniel mal videnie o budúcej celosvetovej ríši; videnie o vstupe malého rohu do dejín ľudstva, jeho pôsobení a zániku. Jeho videnie je prvé rozsiahlejšie svedectvo o poslednej zemskej ríši, ktorá je stredobodom Danielovho sna zapísaného v tejto kapitole.

Tradičný výklad štyroch zvierat

Podľa tradičného výkladu štyroch zvierat z Danielovej siedmej kapitoly, predloženého napríklad v publikácii Joachima Langhammera „Čo bode s týmto svetom“ (v slovenskom preklade vydanej vydavateľstvom MSEJK Bratislava v roku 1997), sa tvrdí, že ide o tie isté štyri svetové ríše, o ktorých je reč v 2. kapitole knihy Daniel. Mali by to byť tie isté ríše, ktoré sú v druhej kapitole obrazne predstavené cez postavu a v siedmej kapitole ako štyri zvieratá, len sú predstavené z dvoch rozličných uhlov pohľadu. V druhej kapitole sú ríše, podľa tohto výkladu, predstavené v ich vonkajšom vzhľade, v ich pozemskej nádhere. Napríklad, hlava zo zlata prestavuje práve vládnucu nádhernú a prekvitajúcu Babylonskú ríšu. V siedmej kapitole sa cez obraz štyroch zvierat ukazuje ich skutočná tvár, skutočná vnútorná podstata a charakter týchto navonok nádherných a mocných impérií (str. 60-66).  

       Dnes už s týmto výkladom nemôžeme súhlasiť, pretože interpretácia štyroch zvierat podľa Písma nezodpovedá predstave, že ide o tie isté ríše predstavené ľudskou postavou. Podľa neho by teda malo ísť o ríše, ktoré už zanikli, zatiaľ čo v siedmej kapitole sa hovorí o ríšach, ktoré sa ešte len objavia v budúcnosti. Okrem toho, kráľovstvá v 2. kapitole prichádzali jedno po druhom, zatiaľ čo kráľovstvá v 7. kapitole sa na scéne dejín objavia akoby odrazu, z mora vystupovali súčasne (verš 3) –  štyri nebeské vetry sa na Veľké more vyrútili odrazu (verš 2).

       Môžeme súhlasiť s tým, že prichádzajúce kráľovstvá (zvieratá) budú mať vlastnosti a charakter predchádzajúcich, už zaniknutých ríš (postava). Prepojenie s minulosťou vidíme priamo u štvrtého zvieraťa – píšeme o tom nižšie. Takže, tento tradičný výklad odkladáme do mora zabudnutia.

Čo vieme povedať o budúcich štyroch kráľovstvách

Hoci prvé tri zvieratá sú pomenované menom zvierat známych z prírody, vo videní sú predstavené ako nejaké ohavy či obludy – v prírode sa v skutočnosti takéto zvieratá nevyskytujú:  

       Prvé zviera, lev, malo krídla orla (verš 4). Toto by poukazovalo na kráľovstvo silné na zemi aj vo vzduchu. Lev predstavuje silu na zemi a orol je v európskom priestore predátor medzi vtákmi. Sprvu sa toto kráľovstvo možno bude správať kruto, bezcitne ako zviera, ale neskôr bude ako človek – nebude mať krídla, bude stáť ako stojí človek a bude mať ľudské srdce.

       Druhé zviera bolo podobné medveďovi a bolo mu povedané: Nažer sa mäsa! (verš 5) Toto kráľovstvo zrejme bude nenásytné. Medveď je všežravej a kráľovstvu bude dané, čo si práve zažiada. V tlame malo tri rebrá, čo by poukazovalo, že sa mu umožnilo zmocniť sa troch menších kráľovstiev. Bolo to kráľovstvo nachádzajúce sa niekde bokom od teritória, na ktorom bude pôsobiť ústredná mocnosť predstavená štvrtým zvieraťom.

       Tretie zviera bolo čo do podoby ako leopard. Na svojom chrbte malo štyri vtáčie krídla a malo štyri hlavy (verš 6). Nuž, toto dosť pripomína zaniknutú Grécku ríšu Alexandra Veľkého a jej štyri diadochie, nástupnícke kráľovstvá. Otázne sú však jeho štyri vtáčie krídla, ktoré by mohli poukazovať na rýchlosť vzniku a rozľahlosť územia tohto kráľovstva.

       Štvrté zviera: Bolo to zviera strašné, hrozné a veľmi silné. Malo veľké železné zuby. Žralo a krúšilo (lámalo, hubilo) a ostatok šliapalo svojimi nohami. Malo desať rohov (verš 7). Z verša 19 sa ešte dozvedáme, že pazúry malo z medi. Meďou bola v 2. kapitole predstavená Grécka ríša. Zviera predstavuje kráľovstvo a jeho rohy kráľov. Jedno kráľovstvo a desať kráľov, teda nejaký druh únie. Desať rohov (kráľov) zodpovedá desiatim prstom na nohách postavy z videnia v druhej kapitole.    

       Daniel pozoroval rohy štvrtého zvieraťa: „…  a hľa, iný roh malý vystúpil medzi tými desiatimi, a tri z prvých rohov boli vyvrátené pred ním od koreňa. Na tom malom rohu boli oči ako oči človeka a ústa, ktoré vraveli veľké veci“ (verš 8). Malý roh štvrtého zvieraťa hovoril veľké reči. Boli to reči rúhania proti Bohu (verše 8, 11, 20 a 25).  Na hlave tohto zvieraťa bolo najprv desať rohov a medzi nimi neskôr vyrástol malý roh a tri z prvých rohov bol vyvrátené pred ním od koreňa.

       Štvrté zviera predstavuje kráľovstvo, akého tu ešte nebolo. Na jeho čelo bude kráľ (vládca), ktorý sa postaví priamo proti Bohu a jeho kráľovstvu. Bude sa rúhať Bohu a ničiť, deptať celý svet. Aj je predstavený zvieraťom, ktoré je už na pohľad iné od predchádzajúcich troch. Je hrozné a veľmi silné. Toto zviera nie je pomenované menom zvieraťa, ktoré by bolo známe z prírody. Toto kráľovstvo sa zrejme ani nedá pripodobniť k žiadnemu v prírode existujúcemu zvieraťu. Bude to kráľovstvo, ktoré bude spojenectvom, úniou desiatich rohov, desiatich kráľovstiev. Bude to jedno kráľovstvo a pritom to bude združenie desiatich kráľovstiev, ako na to poukazuje aj desať prstov na nohách postavy z druhej kapitoly.

       Na čelo tohto kráľovstva sa postaví sprvu nenápadný malý kráľ, nevýrazná a málo významná osobnosť, v Danielovom videní predstavený ako malý roh. Postupne však zosilnie, zmocnie až bol na pohľad väčší ako jeho druhovia (verš 20) a bude vládnuť nad celou zemou, nad celým svetom.

       Naša utkvelá predstava silného štátu a mocného vládcu je približne nasledovná: štát s rozsiahlym územím, v ktorom sa vláda a bezpečnosť zabezpečuje vojenskom silou a represáliami voči vnútornej opozícii. Na jeho čele stojí samoľúbi neľútostiví  vládca. Zdá sa, že takým bude aj kráľovstvo predstavené štvrtým zvieraťom s desiatimi rohmi a malým rohom ako jeho kráľom (vládcom). Z popisu zvieraťa a malého rohu sa dozvedáme, že to bude silné a kruté kráľovstvo, ktoré zdeptá a zničí celú zem a jeho kráľom bude bezohľadný a bezbožný vládca. Aj malý roh bude viesť vojny, ale z ďalších  proroctiev sa dozvedáme, že malý roh bude úlisný a ľstivý vládca, ktorý si moc a vládu zabezpečí uzavretím spojeneckých zmlúv. Získať vládu a vládnuť nad celým svetom je možné nie len vojenskou silou, ale aj iným spôsobom.

       Vládnuť je možné aj tak, že príslušný vládca získa kontrolu nad svetom spôsobom, že získa kontrolu nad zdrojmi energie, prírodným bohatstvom, surovinami, technológiami, produkciou potravín, pitnou vodou a predovšetkým nad bankovníctvom. Bude mať kontrolu nad obchodom, bude mať kontrolu nad predajom a nákupom, čiže bude môcť rozhodovať o tom, kto bude alebo nebude môcť predávať alebo nakupovať –  a to budú môcť iba tí, ktorí sa mu bezvýhradne podriadia. To sa dá jednoducho dosiahnuť tak, že sa zrušia fyzické peniaze a finančná hotovosť občanov bude na ich osobných účtoch, ktoré sa budú dať jednoducho a rýchle zablokovať. Keď sa zablokuje účet, jeho majiteľ nebude môcť ani predávať ani nakupovať. Ostanú mu len dve možnosti: alebo sa absolútne a vo všetkom podriadi vládnucemu systému a jeho ideológii, alebo zahynie. Inej možnosti nebude. To sú indície, na ktoré poukazujú už súčasné tendencie v digitalizácii a informatike vo verejnom sektore a predovšetkým v bankovníctve. Stačí zrušiť platbu v hotovosti a ako jedinú možnosť pripustiť len platbu prevodom z účtu a tým občan bude úplne v rukách vládneho systému. Prežijú len tí, ktorí sa stotožnia s vládnou celosvetovou ideológiou malého rohu.

Daniel dostal výklad videnia

Danielov duch sa zhrozil a videnia ho predesili. Pretože nerozumel tomuto všetkému, požiadal jedného z tých, ktorí tam v jeho videní stáli, o  jeho výklad (verše 15-16). Dostalo sa mu vysvetlenia, že: „Tie veľké zvieratá, ktoré sú štyri, sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme. Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyšších, a držať budú kráľovstvo až na veky a až na veky vekov“ (verše 17-18). Aj toto videnie je o štyroch zemských kráľovstvách. Od týchto štyroch kráľovstvo na zemi priamo prevezmú svätí Najvyšších. Opisuje sa tu budúca doba ohlásená v 2. kapitole Nabuchodonozorovho sna spodnou časťou dolných končatín (nohami) postavy na obraze. K tomuto dôjde v budúcnosti.  

       Danielovi to však nepostačovalo. Chcel vedieť ešte viac o tom, čo videl. To, čo videl a na čo sa pýtal, je uvedené vo veršoch 19-22:

19 Vtedy som chcel vedieť istotu o tom štvrtom zvierati, ktoré bolo rozdielne od nich od všetkých, strašné náramne, ktoré malo zuby zo železa a pazúry z medi, ktoré žralo a krúšilo a ostatok šliapalo svojimi nohami,

20  ako aj o desiatich rohoch, ktoré boli na jeho hlave, a o tom inom, ktorý bol vystúpil, a padli pred ním tri, o tom rohu, ktorý to mal oči a ústa, ktoré vraveli veľké veci, a bol na pohľad väčší ako jeho druhovia.

21 A hľadiac videl som, že ten roh viedol vojnu so svätými a premáhal ich,

22 až prišiel Starodávny dňov, a daný bol súd svätým Najvyšších, a prišiel čas, a kráľovstvo prevzali svätí.

Podrobnejší výklad videnia

Danielovi bolo opäť a podrobnejšie vysvetlené to, čo ho zaujímalo.

23 Takto povedal: Štvrtým zvieraťom bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev a požerie celú zem a pomláti ju a rozdrví ju.

24 A desať rohov znamená, že z toho kráľovstva povstane desať kráľov, a po nich povstane iný, ktorý bude rozdielny od predošlých a poníži troch kráľov.

25 Bude vravieť slová proti Najvyššiemu a unaví svätých Najvyšších a bude pomýšľať na to, že premení časy a zákon. A budú vydaní do jeho ruky až do času a čias a do polovice času.

26 Ale potom zasadne súd, a odnímu jeho panstvo, aby ho vyplienili a zahubili až do konca.

27 A kráľovstvo, panstvo a veličenstvo kráľovstiev pod všetkými nebesami bude dané ľudu svätých Najvyšších; jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a všetky panstvá budú jemu slúžiť a poslúchať ho.

Videnie trónov a súdu

Daniel v tomto videní okrem štyroch zvierat videl viac. Videl postavenie trónov a zasadanie súdu. Tróny boli postavené zrejme pre súdny tribunál – čiže ide o etablovanie, ustanovenie súdneho tribunálu. Ďalej videl: Starodávneho dní; súd, ktorý zasadol;  knihy, ktoré sa boli otvorili (verše 9 a 10):

9 Hľadel som, až boli postavené tróny, a posadil sa Starodávny dňov; jeho rúcho bolo biele ako sneh, a vlasy jeho hlavy ako čistá vlna; jeho trón plamene ohňa; jeho kolá horiaci oheň.

10 Ohnivá rieka tiekla a vychádzala spred neho; tisíc tisícov mu slúžilo, a desaťkrát tisíc desaťtisícov stálo pred ním; zasadol súd, a boli otvorené knihy.

Trónov bolo viac a predsedajúcim tribunálu bol zrejme Starodávny dňov, teda Boh. K tomuto trónu sa na nebeských oblakoch priblížil niekto ako Syn človeka a dali mu priblížiť sa k Starodávnemu dňov (verš 13). Z novozákonného zjavenia vieme, že Syn človeka je Ježiš Kristus^A).

Prvé zasadnutie súdneho tribunálu

Súdny tribunál zasadal dvakrát. Prvé zasadnutie je opísané vo veršoch 13 a 14:

13  Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel až ku Starodávnemu dňov, a dali mu priblížiť sa pred neho.

14  A bolo jemu dané panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené.

Tieto dva verše nezapadajú do kontextu tejto kapitoly, ktorej hlavnou témou je vláda budúcej celosvetovej ríši všeobecne chápanej a interpretovanej ako Antikristova ríša. Teda ide o dobu, v ktorej celosvetovú vládu bude mať v rukách Antikrist. Ak by až počas jeho vlády mal Syn človeka, čo je jedno z pomenovaní Pána Ježiša Krista, k nebeskému ešte len trónu prichádzať, vytvárame v Písme protirečenie a pre seba výkladový problém. Vec je v tom, že počas vlády Antikrista Syn človeka nebude k nebeskému trónu ešte len prichádzať, pretože on tam od roku 33 n.l. už nepretržite sedí. A v dobe, keď k trónu prichádzal, Antikrist na scéne dejín sveta ešte nepôsobil. Teda: v dobe Antikristovej vlády na nebeskom tróne sa už dlhú dobu bude nachádzať. Z toho usudzujeme, že tieto dva verše opisujú situáciu, ku ktorej došlo v prvý deň jeho vzkriesenia z mŕtvych. A súd, ktorý vtedy zasadal nebol súd nad Antikristom, ale nad Satanom. A súdnym rozhodnutím tohto súdneho tribunálu boli kráľovstvá odobrané Satanovi a dané Synovi človeka, Pánovi Ježišovi Kristovi.

       Teda, na prvom zasadnutí súdny tribunál vyniesol rozsudok, podľa ktorého Synovi človeka bolo dané „panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúžil mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené (verš 14). Týmto súdnym rozhodnutím boli kráľovstvá na nebi aj na zemi dané Ježišovi Kristovi z Nazareta. Je to tak, Pán Ježiš to svojim učeníkom oznámil pred svojim odchodom do nebies, desať dní pred Letnicami (Matúš 28:18; Skutky 1:3-5).

       Vo veršoch 13 a 14 sa opisuje udalosť, ktorá je už minulosťou. Došlo k nej v prvý deň po vzkriesení Ježiša Krista, ako o tom píšeme v článku „Daná mi je každá moc“^A). Tento verdikt nesúvisí s malým rohom. V tejto dobe malý roh ešte nebol na scéne dejín sveta.

Druhé zasadnutie súdneho tribunálu

Príde čas, v ktorom sa naplní Danielovo proroctvo z tejto kapitoly o malom rohu. Z verša 7:25 ako aj z novozákonného zjavenia vieme, že malý roh, alebo šelma, je Antikrist, ktorý vládu nad svetom dostane na tri a pol roka od draka, od Satana (Zjavenie 13:4-5). Bude to krutý vládca. Bude sa rúhať Bohu (Daniel 7:8, 11, 25). Dá sa mu moc nad svätými a bude ich premáha (verš 25) a dostane moc aj nad celým svetom (verš 25). Potom ale v nebesiach zasadne súd:

21  A hľadiac videl som, že ten roh viedol vojnu so svätými a premáhal ich,

22  až prišiel Starodávny dňov, a daný bol súd svätým Najvyšších, a prišiel čas, a kráľovstvo prevzali svätí.

Výraz vo verši 22: daný bol súd svätým Najvyšších neznamená, žeby svätí sedeli na súde (na súdnych stoliciach) v nebi, ale hovorí o tom, že svätí Boží budú vládcami, ktorým bude daná právomoc súdiť. V Danielovych časoch súdili králi a vládcovia, nie iní. V tomto verši sa hovorí o odovzdaní moci Božím svätým, ktorých Baránok učinil nášmu Bohu kráľmi a kňazmi a budú kraľovať na zemi (Zjavenie 5:10). O súdnom rozhodnutí odobrania panstva malému rohu a jeho odovzdaniu svätým sa opakovane hovorí a upresňuje vo veršoch 26 a 27:

„26  Ale potom zasadne súd, a odnímu jeho panstvo, aby ho vyplienili a zahubili až do konca“. Súd svojím rozhodnutím odníme malému rohu panovanie nad svetom a tiež aj rozhodne o jeho záhube. Záhubu malého rohu Daniel uvádza aj vo verši 9, podľa ktorého malý roh bude nakoniec uvrhnutý do ohňa, čiže do ohnivého jazera (Zjavenie 19:20).

Antikristovi, malému rohu bude odobraná vláda na zemi a bude odovzdaná svätým najvyšších:

„27  A kráľovstvo, panstvo a veličenstvo kráľovstiev pod všetkými nebesami bude dané ľudu svätých Najvyšších; jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a všetky panstvá budú jemu slúžiť a poslúchať ho“.

Svätí Boží dostanú vládu nad kráľovstvami pod všetkými nebesami. Budú vládnuť na zemi, to je prvá časť tohto verša. V tejto časti sú svätí Boží v množnom čísle, ale ostávajúca časť verša je v jednotnom čísle.  Teda v druhej časti sa hovorí o jednotlivcovi. Ten jednotlivec je Syn človeka z veršov 13 a 14 a to, že jemu bolo dané panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené (verš 14). Syn človeka, Pán Ježiš Kristus bude vládnuť na nebi aj na zemi a my, jeho ľud, budeme vládnuť spolu s nim, ale iba na zemi.

       Týmto končí Danielovo videnie zo siedmej kapitoly. Pre Daniela to bol veľmi ťažký sen, videnie ho veľmi vydesilo, ako píše vo verši 28. A o čo horšia a ťažšia bude táto doba pre tých, ktorí budú na zemi, keď ona nastane. Ale, ako píše apoštol Pavel: „Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boIi prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás“ (Rímskym 8:18). Pavel horlivo slúžil „upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho“ (Skutky 14:22).

Pôsobenie a aktivity malého rohu – zhrnutie

Satan je už odsúdený, všetka moc na nebi a zemi je de jure (podľa zákona) daná Synovi človeka, ale právoplatnosť tohto rozhodnutia je ešte stále odložená – súdne rozhodnutie ešte nevstúpilo do platnosti. Kráľovstvá sveta preto ešte de facto (v skutočnosti) patria Satanovi. Satan (drak) komu chce, tomu ich ešte môže odovzdať (Lukáš 4:6). Z Písma vieme, že ich dá šelme, ktorou je Antikrist (Zjavenie 13:4). Zatiaľ ich ešte nikomu nedal a ani Pán Ježiš ešte neprevzal vládu nad nimi. Toto je realita našej prítomnej doby.  

       Satan v časoch konca a v dobe, ktorú bude ešte mať k dispozícii, dá vládu a moc nad kráľovstvami sveta Antikristovi, malému rohu z veršov Daniel 7:8 a 23. Antikrist sa postaví proti Bohu. Bude sa mu rúhať a prenasledovať svätých Božích. Do vzbury zvedie mnohých, ale nie všetkých, lebo nebudú rozumieť niktorí bezbožní, ale rozumní budú rozumieť (Daniel 12:10). Bude to proti Bohu najväčšia vzbura ľudstva všetkých čias. Aj svätí Boží (spasené Božie deti) budú vydaní do jeho ruky (7:21, 25). A dokonca bude pomýšľať na to, že premení časy a zákon, čo by znamenalo, že pomení nielen svetový poriadok, ale bude chcieť zmeniť aj duchovný zákon. To ale podľa všetkého už nestihne. Tieto Antikristove aktivity budú trvať tri a pol roka („až do času a čias a do polovice času“ – verš 25, pričom „čas“ znamená rok, „časy“ dva roky a „pol času“ pol roka).

       Príde čas, že malému rohu bude odobrané panstvo a bude dané svätým Najvyšších. Malý roh bude odsúdený, porazený a uvrhnutý do ohňa (verše 9 a 26). Tým, ako uvádza Písmo, zaniknú všetky zemské kráľovstvá a na zemi nastúpi tisícročné nebeské kráľovstvo Krista.

Poznámky a zdroje

A) Podrobnejšie o tom píšeme v článku na adrese Daná mi je každá moc

Uverejnené: 22. februára 2026

Prechod na Prológ

Prechod na tretí diel 

Prechod na Najnovšie články na stránke

Prechod na úvodnú stránku – Úvod

Kniha Daniel 9. kapitola

V prvom roku Dária, syna Ahasverovho, zo semena Médov,

ktorý bol učinený kráľom nad kráľovstvom Chaldejov…

Daniel 9:1

Daniel sa stále nachádza v babylonskom zajatí. Prvý rok povereného kraľovania Méda Dária^A) spadá do obdobia rokov 539-538 pred Kr. Daniel z Jeremiášových kníh porozumel, že  spustošenia Jeruzalema sa vyplnia, za sedemdesiat rokov a zajatie Izraela v Babylone sa blíži ku koncu (verš 1-2). Daniel v modlitbe a pokore vyznával hriechy svoje a svojho ľudu (verše 3-14) a prosil Hospodina o odpustenie (15-19).

       V roku 539 pred Kr. Peržan Kýros Veľký porazil Babylonskú ríšu. V prvom roku svojej vlády (539-538) vydal dekrét, ktorým umožnil návrat zajatých Židov do ich vlasti a postavenie chrám Bohu Izraela. Prvá vlna presídlencov sa navrátila pod vedením Zerubábela a kňaza Józuu. Ich návrat sa datuje do roku 537 pred Kr.

       A keď prišli, v siedmom mesiaci tohto roka sa zhromaždili do Jeruzaleme a postavili oltár Hospodinovi, Bohu Izraela a obetovali (Ezdráš 3:3). Chrám začali stavať v druhom roku po svojom príchode k domu Božiemu (3:8). Návratom tejto vlny sa ukončila sedemdesiatročná doba babylonského zajatia (605-537 pred Kr.).^B) Chrám bol v roku 516 posvätený, ale nebol úplne dokončený. Aj hradby Jeruzalema zostali rozbúrané až do príchodu Nehemiáša.

       A ešte kým Daniel hovoril, modlil sa a vyznával svoj hriech a hriech svojho ľudu Izraela a predkladal svoju pokornú prosbu pred Hospodina, svojho Boha, za svätý vrch svojho Boha (verš 20), priletel Gabriel (verše 19-23) s posolstvom:

24  Sedemdesiat týždňov je vymerané vzhľadom na tvoj ľud a na mesto tvojej svätosti, uzavrieť prestúpenie a zapečatiť hriech, pokryť neprávosť a priviesť spravodlivosť vekov, zapečatiť videnie i proroctvo proroka a pomazať svätyňu svätých.

25  A vedz a rozumej, že odkedy vyjde slovo navrátiť Izraela a vystaviť Jeruzalem až po pomazaného vojvodu, bude sedem týždňov, a šesťdesiatdva týždňov, a zase bude vystavená ulica i priekopa, a to sa bude diať v úzkosti časov.

26  A po šesťdesiatich a dvoch týždňoch bude vyťatý pomazaný, a niet mu. – A mesto i svätyňu skazí ľud vojvodu, ktorý príde a jeho koniec bude ako záplava a vojna až do konca, určené pustošenia.

27  A uzavrie pevnú zmluvu s mnohými za jeden týždeň a v polovici toho týždňa urobí to, že prestane bitná obeť aj obetný dar obilný, a na krídle ohavností ponesie sa pustošiteľ, a to až sa úplná záhuba a to, čo je určené, vyleje na pustošiteľa.

Daniel porozumel, že babylonské zajatie končí. Gabriel Danielovi však prišiel oznámiť, čo je vymerané vzhľadom na izraelský ľud a na mesto Jeruzalem. Odkryl mu budúcnosť, ktorá je pred Izraelom.

Verš 24 V Gabrielovom posolstve Hospodin oznamuje svoj zámer konania s Izraelom a mestom Jeruzalem, ale bude sa to týkať aj národov sveta. V posolstve sú oznámené jednotlivé udalosti, ktoré sa podľa jednotlivých období, čoby etáp, v tomto sedemdesiat „týždňovom“  období udejú – či vlastne, ktoré sa ako ciele dosiahnu. Sú nimi: uzavrieť prestúpenie, zapečatiť hriech, pokryť neprávosť, priviesť spravodlivosť vekov, zapečatiť videnie i proroctvo proroka a pomazať svätyňu svätých.

Uzavrieť prestúpenie

Slovom uzavrieť sa prikazuje alebo ohlasuje niečo ukončiť, nepokračovať v tom ďalej. V kontexte dejín Izraela „uzavretím prestúpenia“ rozumieme ukončenie neposlušnosti voči Bohu. Voľne môžeme povedať, že dôjde k ukončeniu výchovného káznenia, cieľom ktorého bolo priviesť ľud Izraela k poslušnosti a náprave vzťahu k svojmu Bohu, čo sa aj dosiahne. Vzťah ľudu k Bohu sa napraví.   

Zapečatiť hriech

Slovo zapečatiť znamená ukončiť, skoncovať, uzavrieť alebo aj odstrániť. Prorokom je často povedané, aby zapečatili videnie, čo znamená, aby ho nešírili, či neoznamovali. V takomto zmysle výrazu „zapečatiť hriech“ rozumieme, že v tejto dobe bude otázka hriechu definitívne vyriešená ako v Izraeli, tak aj v národoch sveta.

Pokryť neprávosť

Slovo neprávosť povedané iným slovom znamená krivda alebo vina. Rozumie sa ním nesprávne myslenie vedúce k nesprávnemu konaniu. Tiež „zídenie zo správnej životnej cesty“ a to úmyselne, a tak  tento človek postupuje „nesprávnou cestou“, čím koná neprávosť. Pre Izrael to môže byť vecou, že vypadol zo zmluvy s Bohom, že zrušil, nedodržal, či priam vedome zavrhol zmluvu s Bohom. Nejde o poblúdenie, o čin z nevedomosti, ale o čin, ktorý vyviera z nesprávneho zmýšľania, o skutok, ktorý sa udeje s plným vedomým v rozpore s Božou vôľou. Sem sa radí aj modlárstvo, krutosť, nepoctivosť a im podobné skutky. Izrael sa navráti späť k Bohu.

Priviesť spravodlivosť vekov

Inými slovami: Priviesť večnú spravodlivosť. Rozumie sa tým nastolenie stavu trvalej spravodlivosti do ktorej Boh viedol svoj ľud od samého počiatku. Stav, v ktorom  ľud bude trvale žiť v, alebo podľa, Božej spravodlivosti.

Zapečatiť videnie i proroctvo

Rozumieme tým, že sa naplnia všetky starozákonné i novozákonné proroctvá. Ukončí sa prorocká služba, lebo viac proroctiev nebude potrebné. Izrael povie: „Môj Boh“ a už navždy bude žiť so svojím Bohom a Boh bude s ním prebývať v Jeruzaleme.

Pomazať svätyňu svätých

V tejto veci ide zrejme o svätyňu, chrám v Jeruzaleme počas tisícročného kráľovstva Krista, ako to nachádzame v Ezechielovom a Zachariášovom proroctve. 

Datovanie sedemdesiatich týždňov

Verše 25–26

(z verš 26 len prvá veta) 

Datovanie tohto obdobia

Týždňom v týchto veršoch sa rozumie doba siedmych rokov, v teologickej literatúre pomenovaná ako týždeň-rok, alebo aj Danielov týždeň-rok, či Danielov týždeň – tu teda: jeden týždeň = sedem rokov.  V článkoch používame všetky tri pomenovania. Sedemdesiat týždňov je teda doba 70×7 rokov, čo je 490 rokov.

       Danielových 70 týždňov (490 rokov) je rozdelené na dve obdobia (a. 7+62=69 týždňov a b. 1 týždeň):

a) Prvé obdobie  Sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov, čo je spolu 69 týždňov a 483 rokov (7×7=49 a 62×7=434; 49+434=483);

b) Druhé obdobie  Jeden týždeň, čo je 7 rokov (1×7=7). 

Pritom v tomto posolstve „Danielov“ 1 rok má 360 dní a 12 mesiacov. Každý mesiac mal 30 dní.^C) Doba 69 Danielových týždňov (483 „Danielových“ rokov) prepočítaná na dni je 173 880 dní (prvé obdobie).

Doba jedného „Danielovho“ týždňa (7 „Danielových“ rokov) prepočítaná na dni je 2 520 dní (7×360´= 2520; druhé obdobie).

       Dnes udalosti datujeme v systéme „náš letopočet“ (v skratke: n.l. alebo Kr.) a používame gregoriánsky kalendár, v ktorom bežný rok má 365 dní (február má 28 dní) a priestupný rok má 366 dní (február má 29 dní). Potom 173 880 dní prepočítaných na roky gregoriánskeho kalendára (1 rok o 365 dňoch) dostávame 476 rokov a 4 mesiace a 20 dní. Keď od tohoto odpočítame ešte 4 mesiace a 20 dní, o čo je táto doba v gregoriánskom kalendári ešte kratšia v dôsledku priestupných rokov (ktorých podľa gregoriánskeho kalendára bolo za 483 Danielových rokov 130, čo sú 4 mesiace a 10 dn), dostávame, že Danielových 483 rokov v gregoriánskom kalendáre je doba 476 rokov a 10 dní.   

       Doba 2 520 dní (jeden Danielov týždeň) v Gregoriánskom kalendári je doba 6 rokov a 11 mesiacov (bez jedného alebo dvoch dní). Obe obdobia budeme v ďalšom texte datovať v našom letopočte a podľa gregoriánskeho kalendára.

a) Prvé obdobie

Podľa verša 25 tejto kapitoly, toto obdobie je tiež rozdelené na dve časti. V prvej časti, čo je doba 49 Danielových rokov má byť vystavený chrám a obnovený Jeruzalem.

       Na konci druhej časti tohto obdobia, ktorá pokrýva dobu 434 Danielových rokov, má byť vyťatý pomazaný, a niet mu podľa (verša 26). Tu je reč o ukrižovaní Pána Ježiša Krista. Podľa nášho datovania k tomu došlo počas Veľkej noci (Paschy) roku 33 po Kr.

       Obe časti spolu sú dobou 483 Danielových rokov. V gregoriánskom kalendári obe časti spolu predstavujú dobu 476 rokov a 10 dní.

       Keď od roku 33 po Kr. odpočítame 476 rokov a 10 dní, dostávame sa do roku 444 pred Kr. V tomto roku dostal Nehemiáš od kráľa Artaxexa povolenie odísť do Jeruzalema a dokončiť stavebné práce. Spolu s ním  odišla aj tretia vlna židovských presídlencov. Druhá vlna sa do Jeruzalema navrátila pod vedením Ezdráša už v roku 458 pred Kr. čo bolo štrnásť rokov pred Nehemiášom a v siedmom roku kraľovania Artaxerxa I. Longimana. Tento Artaxerx kraľoval v rokoch 465-424 pred Kr.  

b) Druhé obdobie

Toto obdobie trvá jeden Danielov týždeň, čo je 7 Danielových rokov (1×7=7). To je doba 2 520 dní a v Gregoriánskom kalendári je to 6 rokov a 11 mesiacov (plus jeden alebo dva dní, čo je navýšenie z prechodových rokov).

       Táto doba je ešte len pred nami. V tejto dobe na scénu svetových dejín vstúpi Antikrist, ktorý v jej prvej polovici bude pôsobiť „v utajení“, čoby svetový mierotvorca. V polovici tohto Danielovho týždňa urobí to, že sa posadí do chrámu v Jeruzaleme a bude chcieť, aby ho uctievali ako Boha (verš 9:27). To však verný Boží ľud odmietne a nastane kruté prenasledovanie Izraela aj Cirkvi.

       Druhá polovica Danielovho týždňa, u Jeremiáša pomenovaná Jakobovo súženie (Jeremiáš 30:27), bude dobou veľkého súženia. Na zemi dôjde k vylievanie Baránkovho hnevu, vychváteniu Cirkvi, vylievaniu Božieho hnevu, druhý príchod Pána, bitka pri Harmagedone, spasenie ostatku Izraela a po nich sa na zemi začne obdobie tisícročného kráľovstva Ježiša Krista. Po vychvátení Cirkvi v nebesiach prebehne súd pred súdnou stolicou Kristovou a po ňom svadba Baránkova.

PoznámkyA) Babylon padol koncom roka 539 pred Kr. Dárius Médsky kraľoval v Babylone asi v rokoch 539-538. Kraľoval krátko, možno ani nie celý jeden rok. Okrem Dária Médskeho sa ako vládca v Babylone spomína aj Dárius Perzský.

B) Sedemdesiat rokov babylonského zajatia C) O tomto Danielovom roku vieme z 12. kapitoly jeho knihy a zo Zjavenia Jána. Rok s 360 dňami a 12 mesiacmi po 30 dní nie je bežný kalendárny rok. Dnes sa používa v bankovníctve, napríklad na výpočet úrokov a hovorí sa mu aj „bankový rok“. Tento rok je veľmi vhodný na počtárske úkony, lebo číslo 360 má veľa deliteľov, je deliteľné číslami 2, 3, 4, 5, 6, 8. 9.10,12 a 24 bezo zbytku.    

Súvisiace články:

Deň Hospodinov

Deň Pánov

Uverejnené: 18. marca 2026

Ostávajúca úprava: 26. júna 2026 

Prechod na Prológ

Prechod na úvodnú stránku – Úvod

Kniha Daniel 10. kapitola

V treťom roku Cýra, perzského kráľa, bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý bol pomenovaný menom Baltazár, a to slovo bolo pravdou a znamenalo veľkú borbu, a porozumel slovu, a mal porozumenie vo videní.

Daniel 10:1

Úvod

Na jeseň v roku 539 pred Kr. perzské vojská vstúpili do Babylona a kráľ Kýros bol tam korunovaný aj za kráľa Babylonskej ríše. V prvom roku svojej vlády vydal nariadenie o návrate izraelských zajatcov späť do ich vlasti (2. Kronická 36:22-23) a postaviť v Jeruzaleme dom Hospodinovi (Ezdráš 1:1-4). Daniel toto videnie a proroctvo dostal v treťom roku kráľa Kýra, čo bolo v roku 536 alebo 535 pred Kr. Daniel sa nachádzal na brehu veľkej rieky Hidddekela (alebo Hiddekel), čo je pôvodné pomenovanie rieky Tigris v Iraku. Bol tam spolu s viacerými mužmi (Daniel 10:7). 

Danielovo videnie

Keď Daniel pozdvihol svoje oči, videl muža, ktorý bol oblečený v ľanovom rúchu, a na svojich bedrách bol prepásaný čistým zlatom z Úfaza.  Jeho driek bol ako drahokam taršíš, a jeho tvár bola na pohľad ako blesk, jeho oči ako horiace fakle, jeho ramená a jeho nohy boli podobné lesklej medi, a zvuk jeho slov zvučal ako zvuk množstva ľudu (verše 5 a 6).

       Opis muža, ktorého videl Daniel, je zhodný s opisom Pána Ježiša Krista, ktorého videl apoštol Ján (Zjavenie 1:10-16). Len s Danielom samotným hovoril muž v ľanovom rúchu. Počul jeho hlas a dostal veľké videnie, z čoho sa stratila jeho sila, padol na svoju tvár a tvrdo usnul. Vtedy sa ho niekto iný dotkol a pozdvihol na kolená a dlane rúk (verše 8-10). Tento iný Danielovi povedal, že účelom jeho príchodu k nemu je: aby som ti dal rozumieť tomu, čo zajde tvoj ľud v potomných dňoch, lebo ešte bude videnie tým dňom (verš 14). Tento iný prišiel Danielovi oznámiť, aby Daniel  rozumel, čo ešte čaká jeho ľud v budúcich dňoch aj, že o týchto budúcich dňoch bude ešte dané videnie. Z toho, čo mu tento iný hovoril, Daniel bol zdesený a zanemel (verš 15). Podľa všetkého, tento iný bol Boží posol, anjel.  

       Vtedy niekto, ktorý bol  podobný synom človeka dotkol sa mojich rtov, a tak som otvoril svoje ústa, vravel a riekol som tomu, ktorý to stál naproti mne: Pane, od toho videnia obrátili sa moje bolesti na mňa, ani som nezadržal v sebe sily.  A ako teda bude môcť takýto služobník môjho Pána hovoriť s takýmto mojím Pánom, keď odteraz neobstojí vo mne sila, ani nezostane vo mne dychu? A znova sa ma dotkol ten ktosi na pohľad ako človek a posilnil ma (verše 16-18). V týchto veršoch zrejme ide o Syna človeka, Pána Ježiša Krista (bol  podobný synom človeka, verš 16; na pohľad ako človek, verš 18). Daniel aj v siedmej kapitole a veršoch 13-14 hovorí o niekom, ktorý bol na pohľad podobný Synovi človeka. O anjeloch sa nedá povedať, že sú podobní synom človeka. Okrem toho, oslovuje ho Pán (tiež verš 19), čo vo svojich videniach nehovorí anjelovi, ani iným mužom (siedma kapitola).

       Tento, na pohľad ako človek, Danielovi neoznámil nič konkrétneho, len sa ho opýtal: Či vieš, prečo som prišiel k tebe? (ver 20) Otázka zrejme súvisí stým, čo mu hovoril ten predchádzajúci iný, a tiež, že sa Danielovi ide oznamovať, čo ešte čaká izraelský ľud. Na toto je Daniel pripravovaný už po tom, ako skončilo Babylonské zajatie a ediktom kráľa Kýra bol zajatým Izraela umožnený návrat do vlasti. To, čo čakalo izraelský národ po skončení babylonského zajatia je oznámené tiež aj cez iných starozákonných prorokov a apoštolom Jánom v knihe Zjavenia.

       To, čo nasledovalo po zániku Perzskej ríše, je Danielovi oznámené v treťom roku kráľa Balsazára (rok 547 pred Kr., Daniel 8. kapitola). Vtedy bolo Danielovi ukázané, čo sa bude diať s Izraelom v rokoch 170 – 164 pred Kr. (verše 8-15, 21-22) a veršami 23 – 25 mu bolo povedané, čo sa bude diať v dobe skonania sveta. Verše Daniel 8:2 až prvá časť verša 23 pokrývajú dobu približne od roku 539 pred Kr. až po rok 31 pred Kr., po zánik poslednej diadochie (Ptolemajovej diadochie, čiže gréckeho Egypta).

        Druhá časť verša 8:23 až verš 25 sa týka budúcej doby vlády Antikrista a jeho celosvetovej ríše. Pohľadom na Izrael, ide o posledný sedemročný Danielov týždeň-rok a tri a polročné Jakobovo súženie.

       Gabriel v deviatej Danielovi stručne oznámil čas postavenia chrámu a obnovu mesta Jeruzalem. Uskutočnenie týchto udalosti je uvedené v Knihe Ezdráša a Nehemiáša. Tiež aj čas, kedy bude vyťatý pomazaný (ukrižovaný Ježiš Kristus z Nazareta) (Daniel 9:24-27). Jedenásta a dvanásta kapitola sú doplnením videní z ôsmej a deviatej kapitoly.

       Desiata kapitola je akosi vsuvkou, v ktorej je Daniel uisťovaní o pravdivosti a vernosti videní, a o tom, že sú to Boží poslovia, ktorí mu ich oznamujú, a že o budúcich veciach mu ešte bude oznámené to, čo je zapísané v písme, ktoré je pravdou (verš 10:21). Verše 13 a 20 sústreďujú našu pozornosť k nadpozemským oblastiam, k neviditeľným kniežatám majúcimi akýsi dohľad či kontrolu nad zemskými kráľovstvami, ktoré ešte stále patria Satanovi.

       To hlavné a spoločné z rozhovorov Daniela s Božími poslami v tejto kapitole je, že Daniela majú pripraviť na proroctvá, ktoré ešte dostane. Okrem toho, Daniel bol uisťovaný, že videnia sú pravdivé. Daniel to zrejme potreboval, lebo z videní týkajúcich sa svetových ríš bol zhrozený a znepokojený.

Uverejnené: 21. apríla 2026 

Prechod na Prológ

Prechod na ďalší diel 

Prechod na Najnovšie články na stránke

Prechod na úvodnú stránku – Úvod

Predslov

Pred ukrižovaním Ježiš svojich učeníkov informoval o odchode k Otcovi a potešoval ich slovami: „Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prídem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli“ (Ján 14:1-3).

       Pán uviedol iba jeden, ale pre jeho nasledovníkov veľmi dôležitý dôvod: idem vám pripraviť miesto. A ubezpečenie: prídem zase a poberiem si vás k sebe.

Úvod

Pán Ježiš Kristus príde znova na túto zem. O tom v kresťanskom prostredí niet žiadnych pochybností. Bude to jeho druhý príchod, ktorý ale pre rôzne skupiny ľudí bude mať rôzny význam. Iný pre Cirkev, iný pre izraelský národ a úplne iný pre pohanské národy sveta.

       Na jeho budúci príchod sa ho na Olivovom vrchu pýtali jeho učeníci (apoštoli; Matúš 24:3)^A): „… čo bude znamením tvojho príchodu a skonania sveta?“ Pán Ježiš o svojom príchode hovoril v tretej osobe ako o dni Syna človeka. Pritom vo veršoch 3, 27, 37 a 39 v gréckych textoch je použité slovo parúzia^1),2). To znamená, že sa ho apoštoli pýtajú na príchod (parúziu) pre jeho ľud (verš 3). A v takom zmysle im aj odpovedal. K zhromaždeniu Božieho ľudu okolo Pána Ježiša Krista, k parúzii, dôjde na dvakrát. Vo svojej odpovedi hovorí dvoch parúziách.

       Parúzia, o ktorej hovorí vo veršoch 36-42 – slovo sa vyskytuje vo veršoch 37 a 39 – , je udalosť príchodu Pána a nášho zhromaždenie, Cirkvi, okolo neho (2. Tesalonickým 2:1). V týchto veršoch hovorí o vychvátení svojej Cirkvi (Matúš 16:18) – o prvom vzkriesení.^B) Oznamuje im, že jeho príchod a vychvátenie budú také prekvapivé, ako to bolo za dní Noeho. Vzatí zo zeme nebudú všetci. Niektorí budú vzatí, iní zanechaní. Pán Ježiš preto povzbudzuje k bdelosti (verš 42 a ďalšie).^B),C)

       V parúzii, o ktorej hovorí vo veršoch 27-31 – slovo sa vyskytuje vo verši 27 –, ide o zhromaždenie zachráneného ostatku Izraela zo všetkých končín sveta  okolo neho (verš 31).^D) Jeho príchod z nebies na zem bude sprevádzaný po celom svete dobre viditeľnými znameniami. Uvidia ho, Syna človeka, všetky pokolenia zeme, prichádzajúceho na nebeských oblakoch s mocou a slávou veľkou (verš 30). K tejto parúzii – k zhromaždeniu už spaseného posledného ostatku Izraela okolo neho do Jeruzalema – dôjde hneď po skončení posledného Danielovho „týždňa“, čiže hneď po skončení veľkého, či Jakobovho súženia (verš 29). Pán Ježiš aj spasený ostatok Izraela budú pritom na zemi.

       Zhromaždením posledného ostatku Izraela zo všetkých kútov zeme do Izraela sa naplnia jeho slová o dvoch stádach, ktoré má priviesť do ovčinca (Ján 10:15-16). Cirkev vtedy už bude v Jeruzaleme, lebo Pán po zostúpení z nebies príde do Jeruzalema a Cirkev od vychvátenia je už stále s ním (1. Tesalonickým 4:17).

Pán Ježiš a prorok Daniel 

Rozhovor Pána s jeho štyrmi apoštolmi na Olivovej hore sa uskutočnil po jeho príchode do Jeruzaleme jazdiac na osliatku. Vtedy prišiel na tretiu, jemu poslednú slávnosť paschy (Veľkej noci). Tým sa naplnilo proroctvo Zachariáša 9:9 o príchode  Izraelu zasľúbeného Kráľa a Mesiáša do Jeruzalema. Izraelský národ ho však neprijal, ale namiesto toho ho ukrižovali. Výnimkou bola len malá časť národa, vyvolený ostatok tej doby. Boli to tí, ktorí išli pred ním a za ním a volali „Hosanna v Synu Dávidovom…“  (Matúš 21:9). Bolo to doba jeho prvého príchodu.

       Po udalostiach v chráme (Matúš 21:12-23:36) Pán Ježiš vyriekol nad Izraelom nové proroctvo: „Jeruzaleme, Jeruzaleme, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú kedy poslaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, tak ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krýdla, ale nechceli ste! Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý! Lebo vám hovorím, že ma už odteraz nikdy neuvidíte, až poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Matúš 23:37-39)

       Pán Ježiš vo svojej prorockej odpovedi na Olivovej hore vyučoval o poslednej dobe. Najprv uviedol všeobecnú charakteristiku doby, ktorá bude na svete pred jeho príchodom. Pripodobnil ju predpôrodným bolestiam (verše 4-14). Je to výstižné, lebo jeho príchodom na zem nastane zánik starého sveta, zaniknú všetky zemské kráľovstvá (štáty) a zrodí sa nová doba (Zjavenie 19:19-21).

       Doba pred jeho príchodom bude charakterizovaná predovšetkým veľkým zvodom a odpadnutím od viery v neho (ochladnutím v láske), ale kto vo viere v neho v tejto zlej dobe vytrvá až do konca, až do jeho príchodu, bude spasený (verš 13). Cirkev bude na zemi až do okamihu jeho príchodu pre ňu, do okamihu vychvátenia (parúzii veršov 36-42) a bude hlásať evanjelium po celom svete.

       Bude to doba veľkého zvodu. Mnohí sa budú vydávať za Krista, za Spasiteľa a zvedú mnohých (verše 5, 11). Budú nepokoje, vojny, hladomor, prírodné katastrofy (zemetrasenia a pod.). V týchto katastrofických udalostiach, v skúškach viery, ktoré prídu na všetkých obyvateľov zeme (Zjavenie 3:10), treba obstáť a trpezlivo očakávať príchod Krista („Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí ostríhajú prikázania Božie a vieru Ježišovu“ – Zjavenie 14:12, tiež 13:10).

       Táto predpôrodná doba bude trvať až do okamihu, ku ktorému vo svojej odpovedi veršom 15 priviedol Ježiš prítomných apoštolov. Bude to okamih posadenia sa syna zatratenia do jeruzalemského chrámu (2. Tesalonickým 2:3-4). Týmto okamihom sa Antikrist demaskuje a nastane doba tri a pol ročného Jakobovho, veľkého súženia. Bude to doba veľkého celosvetového súženia akého nebolo od stvorenia sveta a ani už viac nebude (verš 21). Ani predpôrodné bolesti neboli tak veľké ako budú tie, ku ktorým dôjde vo veľkom súžení. Predpôrodné udalosti boli len lokálne, vyskytujúce sa len miestami (verš 24:7). Bude to tri a pol ročná doba celosvetových katastrof, na konci ktorej bitkou pri Harmagedode dôjde ku skonania starého sveta, všetkých zemských kráľovstiev – ale ešte nie k zániku tejto starej zeme.

       Veršom 15 Pán Ježiš privádza k Danielovmu proroctvu o poslednej dobe, a tým aj k výkladu proroctiev o dni Hospodinovom, starozákonných proroctiev týkajúcich sa poslednej doby. Táto časť starozákonných proroctiev má dva aspekty. Hovorí sa v nich o dobe katastrof a utrpení, ale rovnako aj o záchrane a vykúpení Božieho ľudu, svätých Najvyšších, z nej (Jeremiáš 30:7; Daniel 7:27). Odvolaním sa na Daniela vlastne prepája starozákonnú a novozákonnú dobu poukazovaním, že udalosti poslednej doby boli Božiemu ľudu oznamované už v dávnej minulosti a ľud bol na ne pripravovaný. (Podrobnejšie o tom píšeme v článku na adrese Deň Pána).  

      V ďalšej časti odpovede sa dotýka oboch aspektov, ale viac zdôrazňuje okolnosti jeho príchodu pre Cirkev (verše 36-42) a ostatok Izraela (verše 27-31). V súlade s Danielovym proroctvom, v ktorom sa jeho pomenovanie „Syn človeka“ vyskytuje prvýkrát (Daniel 7:13), nazýva svoj príchod príchodom Syna človeka alebo dňom Syna človeka (verš 27, 30, 36-39, 50). Tým, že vo veršoch 27, 37, 39 je v pôvodine slovo parúzia, rozumieme, že sa v pasáži veršov 15-50 hovorí hlavne o  dvoch konkrétnych dňoch jeho príchodu, ale tiež aj o dobe druhej polovice posledného Danielovho „týždňa“.

       Tento oddiel môžeme ukončiť konštatovaním, že starozákonné proroctvá o dni Hospodinovom týkajúce sa záchrany Božieho ľudu (ich druhý aspekt) sa v novozákonnej dobe naplnia v dni Pánovom a naplnia sa na dvakrát. V oboch prípadoch v jednom konkrétnom dni Pánom Ježišom pomenovanom ako príchod Syna človeka, resp. deň Syna človeka. [Doplňujúca poznámka: Starozákonné proroctvá o dni Hospodinovom majú dve stránky (aspekty). Hovoria o ňom ako o dni katastrof, trestov, hneve a súdoch a z druhej stránky (druhý aspekt) ako o dni záchrany Božieho ľudu z tejto doby. Podrobnejšie v článkoch „Boží hnev“ a „Deň Pánov“. Linky na tieto články sú uvedené za textom.]

Záver: K záchrane Božieho ľudu z veľkého (Jakobovho) súženia dôjde na dvakrát, a to: vychvátením Cirkvi do nebes a zhromaždením ostatku Izraela do Jeruzalema.

Starozákonní proroci prorokujúci o dni Hospodinovom, záchranu svätých Božích oznamovali z prebiehajúceho Jakobovho súženia – z neho -, nie z pred neho ani nie po ňom (Jeremiáš 30:7). Táto skutočnosť musí byť smerodajná a zaväzujúca aj pre nás, ktorí žijeme v posledných časoch novozákonnej doby očakávajúci príchod Pána. Doba záchrany (parúzia) Božieho ľudu (Cirkvi a ostatku Izraela) nastane až z už prebiehajúceho „dňa Pánovho“, z už prebiehajúceho Jakobovho súženia.

Napomínanie k bdelosti

Po tom, ako Pán Ježiš vysvetlil a upozornil, že jeho príchod pre Cirkev bude neočakávaný a prekvapivý, lebo o tom dni a hodine vie iba sám Otec, dôrazne upozorňuje svojich nasledovníkov k bdelosti (verše 42-51) a vernosti v službe, ktorá im je zverená. Niektoré jeho slová sú adresované Cirkvi, niektoré Izraelu a to, čo je všeobecné je adresované obom.

       Veršom 51 pripomína Božiemu ľudu, primárne Izraelu, že sú ľudom zmluvy. Podľa starodávneho zvyku sa zmluvy uzatvárali tak, že sa rozťalo zvera, polovičky sa položili naproti sebe, zmluvné strany prešli pomedzi ne a tým prehlásili, že ak nedodržia zmluvu, nech sa im stane tak, ako tomu zvieraťu, nech budú rozpoltení. Týmto Izraelu pripomína, že okrem Mojžišovej zmluvy sú aj pod Abrahámovou zmluvou, ktorá bola uzavretá práve takýmto spôsobom. 

       Izrael je od Abrahámových čias v zmluve s Hospodinom a od Mojžišových čias aj v Mojžišovej zmluve. V prítomnej dobe izraelský národ nie je zmierený s Hospodinom. Zmluvy ako národ nedodržuje, a tak mu hrozí to, že pri príchode Pána bude rozpoltený a časť z neho skončí tam, kde bude plač a škrípanie zubami (verš 51 a pozri určite aj  Zachariáš 13:8-9 „…On bude vzývať moje meno, a ja ho vyslyším. Poviem: Je mojím ľudom, a on povie: Hospodin, môj Boh“ – verš 9). Boh svoj ľud nezavrhol. To je ale už iná téma.  

       Verš 51 sa netýka Cirkvi, netýka sa tých, ktorí sú novým stvorením v Kristovi Ježišovi (2. Korintským 5:17). Títo sú pod Novou zmluvou a sú Svätým Duchom zapečatení v Kristovi až ku dňu vykúpenia (Efezským 1:13, 4:30). A tiež: „… dôverujem, že ten, ktorý započal vo vás dobré dielo, ho aj dokoná a zachová až do dňa Ježiša Krista“ (Filipským 1:6). 

       Vyučovanie učeníkov o posledných časoch pokračovalo ďalej a nachádza sa aj v celej 25. kapitole Matúšovho evanjelia. Toto vyučovanie a udalosti v chráme boli jeho posledným verejným vystúpením. Ďalej  nasledoval paschálny týždeň, ukrižovanie Ježiša Krista, jeho z mŕtvych vstanie a po štyridsiatich dňoch vzatie do nebies.

Ďalšie o druhom príchode

Dejiny sveta a dejiny spasenia nezvratne spejú k druhému príchodu Pána Ježiša Krista. Jeho opätovným príchodom sa zavŕši spasenie Božieho ľudu – povolaných z pohanov i Židov – a zánikom všetkých zemských kráľovstiev, dôjde ku skonania bezbožného sveta. Jeho príchod sa odohrá na pozadí nasledovných udalostí, ktoré spolu neoddeliteľne súvisia. Sú nimi:

    A) Bude už prebiehať posledný, sedemdesiaty sedemročný Danielov „týždeň“ Izraelu vymeraných zvláštnych Božích jednaní (súdov). Šesťdesiatdeväť „týždňov“ už uplynulo a posledný, sedemdesiaty, je ešte len pred nami. Podľa všeobecnej mienky, tento „týždeň“ započne uzavretím mierovej zmluvy (zmluvy pokoja, Daniel 9:27; 2. Tesalonickým 5:3) medzi Izraelom a celosvetovým vládcom tej doby, z ktorého sa uprostred tohto posledného  „týždňa“ vykľuje syn zatratenia, Antikrist (Daniel 9:27).

     B) Bude prebiehať druhá polovica posledného Danielovho „týždňa“, v ktorej Antikrist už bude kruto vládnuť nad celým svetom. V tejto druhej polovici nastane kruté prenasledovania Izraela a ľudí hlásiacich sa ku Kristovi. Antikrist (šelma vystupujúca z mora) túto vládu dostane  na dobu tri a pol roka (Zjavenie 13:2-8).

     C) Bude prebiehať Jakobovo alebo veľké súženie (Daniel 12:1; Matúš 24:21). Toto súženie potrvá tri a pol roka a bude prebiehať v druhej polovici posledného Danielovho „týždňa“. Jakobovo súženie (Jeremiáš 30:7) je starozákonnými prorokmi predpovedaná doba súženia Izraela (Božieho ľudu) v rámci proroctiev o dni Hospodinovom. Tieto starozákonné proroctvá súčasne oznamujú aj vyslobodenie Božieho ľudu (svätých Najvyšších) z neho –  z tohto, už prebiehajúceho Jakobovho, či veľkého súženia.

Druhý príchod v širšom a užšom mysle

Keď sa povie „druhý príchod Krista“ obyčajne sa nám v mysli vynorí predstava jeho viditeľného zostúpenia z neba na zem a jeho nasledujúce trvalé prebývanie tu na zemi až do jej zániku a stvorenia novej zeme a nového neba. Takto by bol jeho druhý príchod zúžený iba na dobu jeho viditeľného pobytu na zemi. Takto asi starozákonný ľud Izraela rozumel Jakobovmu súženiu a záchrane z neho (napríklad Jeremiáš, Ámos, Joel). Toto ale podľa novozákonných písiem nie je úplne presné a výstižné čo sa týka jeho pôsobenia v súvislosti s udalosťami, ktoré sa udejú na konci časov. Novozákonné písma upresňujú udalosti a dobu jeho druhého príchodu.

       Kristovo konanie s týmto svetom na konci časov začne už pred jeho viditeľným príchodom. Začne už v dobe, keď bude ešte v nebesiach na Božom tróne (Zjavenie 5:5-6 a 6:1). Začne rozlamovaním siedmych pečati, čo je počiatok doby, ktorá je v novozákonných písmach pomenovaná ako „deň Pánov“³⁾ a synonymickými výrazmi ako ten deň, onen deň – a skončí súdom pred veľkým bielym trónom, stvorením novej sme a nového neba a zostúpením nového Jeruzalema z nebies na zem.³⁾ Takéto chápanie môžeme nazvať „príchod Pána Ježiša Krista v širšom zmysle slova“. V takomto ponímaní druhým príchodom Pána Ježiša Krista sa rozumie doba od rozlomenia prvej pečate (Zjavenie 6:1) až po súd pred veľkým bielym trónom (Zjavenie 20:15).

       V takomto ponímaní časť druhého príchodu Krista prebehne neviditeľne ešte počas jeho pobytu v nebesiach, počas ktorej sa  ešte bude nachádzať na Božom tróne. Bude to „počiatočná etapa“ jeho  druhého príchodu a bude to obdobie rozlamovanie siedmych pečatí a trúbenia siedmych anjelov na siedmych trúbach.³⁾ Počas hlasu siedmej trúby, na ktorej bude trúbiť siedmy anjel, dôjde k vychváteniu Cirkvi, k jej vzatiu zo zeme a k prvému vzkrieseniu. Vtedy Pán ešte nezostúpi na zem, s Cirkvou sa stretne v povetrí a spolu odídu do nebies.

       Pán, spolu s Cirkvou, budú v nebesiach a budú tam aj počas vylievania siedmych čiaš Božieho hnevu, ku ktorému dôjde hneď po vychvátení Cirkvi. Vychvátením Pán Ježiš zachráni svoju Cirkev, Ženích zachráni svoju Nevestu od Božieho hnevu (1. Tesalonickým 1:10), ktorý bude vyliaty na celú zem. Vtedy v nebesiach dôjde aj k svadbe Baránkovej. Po skončení vylievania Božieho hnevu Pán Ježiš spolu so svojou manželkou Cirkvou zostúpi z nebies na zem.

       Po zostúpení na zem, teda už na zemi, dôjde k bitke pri Harmagedone a zhromaždeniu do Jeruzalema po celom svete rozptýleného už spaseného posledného ostatku Izraela. K týmto dvom udalostiam dôjde po skončení posledného sedemročného Danielovho „týždňa“ a po nich na zemi nastane doba tisícročného kráľovstva Krista, ktoré Izrael očakával skrze oznamov svojich prorokov.

Udalosti a terminológia druhého príchodu – zhrnutie

Keď sa hovorí a píše o druhom príchode Pána Ježiša Krista, jeho príchod sa stotožňuje s vychvátením Cirkvi (s prvým vzkriesením) a záchranou pred Božím hnevom (1. Tasalonickým 1:10 a iné verše). Pozornosť sa sústreďuje na príjemnejšiu stránku jeho príchodu. Ostatné udalosti jeho príchodu akoby sa Božieho ľudu vôbec netýkali. Tak je to všeobecne zafixované v mysli Božieho ľudu. Takto sa o druhom  príchode väčšinovo vyučuje v kresťanskom prostredí. Písmo o druhom príchode Pána Ježiša Krista však predkladá iný scenár. 

V ďalšom texte stručne charakterizujeme udalosti druhého príchodu Pána z novozákonného pohľadu a uvedieme aj stručné vysvetlenie príslušných termínov.

   1) V novozákonnom pohľade Písma počiatok druhého príchodu Pána  je totožný s počiatkom dňom Pána³⁾. Deň Pána a tým aj druhý príchod Pána, začína rozlamovaním siedmych pečatí a pokračuje trúbením siedmych anjelov na siedmych trúbach. To bude doba katastrof – doba vylievania Baránkovho hnevu (Zjavenie 6:16-17)⁴⁾. Boží ľud v tejto dobe bude na zemi, ale Baránkov hnev na neho nedopadne, Baránkov hnev sa Božieho ľudu netýka. Ženích nevyleje svoj hnev na svoju Nevestu. Toto obdobie skončí hlasom siedmej trúby, počas ktorého Cirkev bude vychvátená zo zeme v ústrety Pánovi. Deň, v ktorom k tomu dôjde, k parúzii,  je Pánom Ježišom Kristom nazvaný dňom Syna človeka (Matúš 24. kapitola – píšeme o ňom vyššie) a apoštol Pavel o ňom do Filíp píše ako o dni Ježiša Krista  (Filipským1:6, 9).

   2) Deň Pána Ježiša Krista, deň Kristov (parúzia; Filipským 1:6, 9). Je to jeden konkrétny deň, v ktorom si Pán Ježiš Kristus príde pre tých, ktorí mu – či živí, či mŕtvi –, patria. K vzkrieseniu mŕtvych a zo zeme vychvátemiu živých dôjde v okamihu, v zlomku sekundy. Podľa 1. Korintským 15:51 a Zjavenia Jána 11:15 k tejto udalosti dôjde pri hlase siedmej, poslednej trúby, na ktorej bude trúbiť siedmy anjel. O tejto udalosti podrobne píšeme v cykle článkov nachádzajúcich sa na adrese Vychvátenie Cirkvi.

       Keď z Biblie, nie z iných zdrojov, uchopíme a porozumieme čo je deň Pánov a tým aj čo je druhý príchod Pána, nebudeme môcť umiestniť (lokalizovať) vychvátenie Cirkvi (deň Kristov) inde než do druhej polovice Danielovho „týždňa“, čiže do tri a pol ročného Jakobovho, či veľkého súženia – a to konkrétne do času, keď bude znieť hlas siedmej trúby na ktorej bude trúbiť siedmy anjel. Tým seba a iných uchránime od zvodu, ako o umiestnení vychvátenie inde než do druhej polovice posledného Danielovho „týždňa“ píše apoštol Pavel do Tesaloník: „Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia“  (2. Tesalonickým 2:3 – podľa prekladu prof. Roháčka). V iných prekladoch na mieste výrazu „deň Kristov“ stojí výraz „deň Pánov“. To ale na veci nič nemení, lebo obe udalosti nastanú až potom, ako sa syn zatratenia (Antikrist) posadí do chrámu a ten sa do chrámu posadí uprostred posledného Danielovho „týždňa“ (Daniel 9:27).

   3) Súd pred súdnou stolicou Kristovou (2. Korintským 5:10). K tejto udalosti dôjde po vychvátení Cirkvi niekde v nebesiach. Tam bude posúdené, čo Božie dieťa na zemi postavilo na základ, ktorým je Ježiš Kristus. Obdrží, alebo neobdrží, odmenu (1. Korintským 3:11-15).

   4) Svadba Baránkova  Dôjde k nej v nebesiach po súdnej stolici Kristovej (Zjavenie 19:7-9).

   5) Zostúpenie Pána z nebies dolu na zem (epifánia). Pán Ježiš zostúpi z neba na zem. Bude to jeho viditeľný príchod. Spolu s ním prídu všetci, ktorí mu patria, kompletne celá Cirkev – nikto nebude chýbať, nikto nebude navyše. Pán Ježiš príde so svojou manželkou Cirkvou (Zjavenie 19:11-16).

   6) Bitka pri Harmagedone Dôjde k nej po zostúpení Pána na zem – bitka sa odohrá na zemi (Zjavenie 16:16, 19:19-21).

   7) Zhromaždenie ostatku Izraela  Zachránený posledný ostatok Izraela je rozptýlený po celej zemi. Pán Ježiš pošle svojich anjelov a zhromaždí ho k sebe do Jeruzalema (Matúš 24:31).

K udalostiam uvedených v bodoch 2) až 7) dôjde až potom, ako Pán Ježiš Kristus prevezme Kráľovstvo a Panstvo (Zjavenie 11:15, 17, 19:6, 16), ktoré mu súdnym rozhodnutím v nebesiach už bolo dané prv (Daniel 7:13-14; Matúš 28:18), ale jeho právoplatnosť bola odložená až do hlasu siedmej (poslednej) trúby siedmeho anjela (Skutky 3:21; Zjavenie 10:7). Pán Ježiš odíde z trónu v nebesiach až potom, ako prevezme kráľovstvo a prvé čo urobí je, že príde pre svoju nevestu Cirkev.

Poznámka Témy uvedené v bodoch 3) – 7) ešte nie sú spracované vo forme článkov.

Poznámky (A-D) a zdroje (1-3)

A) Podľa Marka 13:3  „A keď sedel na Olivovom vrchu, naproti chrámu, opýtali sa ho osobitne Peter, Jakob a Ján a Andrej“.  Keď na Olivovom vrchu hovoril o budúcich veciach, boli s ním len jeho štyria apoštoli.

       Vtedy s ním neboli iní z jeho apoštolov ani nikto z jeho širšieho okruhu učeníkov. Treba prísne rozlišovať kedy je reč o učeníkoch a kedy iba o apoštoloch. Tak to bolo aj s vyučovaním o Božom  kráľovstve počas štyridsať dní po vzkriesení. Pán Ježiš aj o tomto vtedy vyučoval len svojich apoštolov, nie aj iných učeníkov  (Skutky 1:3).

       Treba rozlišovať, kedy Pán hovoril k učeníkom a kedy iba k apoštolom, lebo Cirkev je postavená na Pánovi a iba na apoštoloch a prorokoch (Efezským 2:20), nie je postavená na všetkých učeníkoch. Pritom všetci apoštoli a proroci sú učeníci Pána Ježiša Krista, ale nie všetci učeníci sú apoštoli či proroci, alebo oboje.

B) Podľa apoštola Pavla k tejto parúzii (vychváteniu Cirkvi) dôjde až potom, ako sa naplní počet pohanov určených na spasenie (Rímskym 11:25). Keď dôjde k vychváteniu Cirkvi, bude to znamenať, že všetci určení z pohanov sú už spasení a z pohanov už nikto viac spasený nebude. Táto skutočnosť je dôležitá aj pre určenie datovania vychvíáenia Cirkvi.

C) O vychvátení Cirkvi píšeme v cykle článkov Vychvátenie Cirkvi.

D) K záchrane posledného ostatku Izraela dôjde po vychvátení Cirkvi, ale ešte v rámci posledného Danielovho „týždňa“ – ešte v rámci Jakobovho súženia. Spasenie ostatku Izraela považujeme za inú tému. Tu o nej hovoríme len okrajovo. Podrobne sa jej budeme venovať na inom mieste.

1) Zdroj J. D. Douglas a iní, Nový biblický slovník, tretie vydanie, Návrat domů, Praha 2017, str. 435

2) Vysvetlenie pojmu parúzia sa nachádza v článku Vychvátenie Cirkvi – 3. časť (Doplnok A).

3) Téme „deň Pánov“  je venovaný článok na adrese Deň Pánov

4) Článok o Božom hneve sa nachádza na adrese Boží hnev

Umiestnené: 19. novembra 2025

Doplnené: 22. decembra 2025

Prechod na stránku Deň Pánov

Prechod na článok Boží hnev

Prechod na Najnovšie články na stránke

Prechod na úvodnú stránku – Úvod