Úvod

V celej histórii ľudstva si Boh používal niektorých ľudí vyvolených k tomu, aby ohlasovali jeho vôľu. Proroci v dejinách ľudstva konajú významnú službu. V tomto článku predkladáme stručný zoznam prorokov, ktorí sú menovite uvedení v Biblii.

Posolstvá niektorých prorokov sú v Biblii zaznamenané ako samostatné knihy. Títo proroci nesú označenie: píšuci prorok. Ostatní sú len spomenutí menovite v texte a pri ich mene je uvedené aj posolstvo, ktoré ohlásili, ale ich posolstvá nie sú zaznamenané ako samostatné knihy Biblie. Títo nesú označenie: nepíšuci  prorok.

Dátumy uvádzame v systéme letopočtu „pred Kristom“ (pred Kr.) a „po Kristovi“ (po Kr.) a pri roku narodenia Adama, Noeho a patriarchov dátum v systéme letopočtu „Anno Mundi“ (AM – Vek Zeme).

V menosloví sa pridŕžame prekladu prof. Roháčka, nie je to však pravidlom. V článku predkladáme naše datovanie, relatívne datovanie a uvedené dátumy sú približné. Čim ďalej do minulosti, tým je nepresnosť väčšia. Za pomerne presné datovanie môžeme považovať dobu po rozdelení Šalamúnovho kráľovstva, dobu babylonského zajatia a čím bližšie do prítomnosti, tým je datovanie presnejšie.

Prv, než prejdeme k vlastným prorokom, urobíme stručné datovanie obdobia od stvorenia sveta po Jána Krstiteľa.

Od Adama po Jozefa

1 – 2 370 AM

(4 176 – 1 816 pred Kr.)

Adam (*6 dňa sedemdňového stvoriteľského týždňa v roku  1 AM – †930 AM, žil 930 rokov). V Adamovi vzniklo ľudstvo. Spolu s Evou mali v rajskej záhrade spoločenstvo so svojím Stvoriteľom až do doby ich pádu do hriechu (1. Mojžišova kapitoly 1 – 5).

Noach/Noe (*1 056 – †2 006 AM, žil 950 rokov). Bol kazateľom spravodlivosti (1. Mojžišova 5:28 – 9:29). Na Hospodinov pokyn postavil koráb a potom došlo k potope. Potopa začala 17. deň druhého mesiaca roku 1 656 – začala vtedy, keď Hospodin povedal Noemovi, aby vošiel do korábu a práve vtedy deň začalo pršať (1. Mojžišova 7:11-13).  Potopa skončila 27. dňa druhého mesiaca roku 1 657 AM. Skončila vtedy, keď Hospodin povedal Noemovi, aby vyšiel z korábu (1. Mojžišova 8:13-16).

Abrahám (*2009 – †2184 AM, žil 175 rokov). Podľa Semovho rodokmeňa z 1. Mojžišovej 11 sa Abram narodil 352 rokov po skončení potopy.

Do Kanaánu odišiel vo veku 75 rokov v roku 2 084 AM. Abrahám je v Biblii pomenovaný: náš otec viery a priateľ Boží (Rímskym 4:16).

Izák (*2109 – †2289 AM, žil 180 rokov) (1. Mojžišova 21:3-8, 22:7, 24:62… 35:29)

Jakob/Izrael (*2169 – †2316 AM, žil 147 rokov). Jakob mal 130 rokov, keď s celým svojim domom v mesiaci nisan (náš marec-apríl) v roku 2 299 AM vošiel do Egypta. (1. Mojžišova kapitoly 25, 27-35, 37, 42, 49). Nisan roku 2 299 AM je začiatok 430 ročného pobytu Izraela v Egypte.

 Jozef (*2260 – †2370 AM,  žil 110 rokov) (1. Mojžišova kapitoly 30, 33, 35, 37, 39 – 50). Jozef mal 39 rokov, keď Jakob prišiel do Egypta.

Od Adama po Jozefa v letopočte pred Kr.

4 176 – 1 816 pred Kr.

(1– 2 370 AM)

Vzorec pre prepočet rokov z letopočtu AM na roky v letopočte pred Kristom je nasledujúci: „rok pred Kr. = 4 176 mínus rok v AM“.

Adam (*6 dňa sedemdňového stvoriteľského týždňa v roku  4 176 – †3 246 pred Kr., žil 930 rokov).

Noach/Noe (*3120 – †2170 pred Kr., žil 950 rokov). Začiatok potopy nastal v roku 2 520 pred Kr. Potopa začala v 600 roku 2. mesiaca 7. dňa tohto roku života Noeho (1. Mojžišova 7:6 a 11), čo bolo v roku 2 520 pred Kr. Noach vyšiel z korábu v 601. roku svojho života, 2. mesiaca a 27. dňa tohto roku. V tento deň skončila potopa, čo bolo v roku 2 519 pred Kr.

Abrahám (*2167 – †1992 pred Kr., žil 175 rokov)

Izák (*2067 – †1887 pred Kr., žil 180 rokov)

Jakob/Izrael (*2007 – †1860 pred Kr., žil 147 rokov). Jakom mal 130 rokov, keď s celým svojim domom v mesiaci nisan (náš marec-apríl) v roku 1 877 pred Kr. vošiel do Egypta. Nisan roku 1 877 pred Kr. je začiatok 430 ročného pobytu v Egypte. Koniec pobytu pripadá na mesiac nisan roku 1 447 pred Kr.

Jozef (*1926 – †1816 pred Kr., žil 110 rokov)

Datovanie po Jozefovi

Ďalšie obdobie budeme datovať v systéme letopočtu pred Kristom (pred Kr.). Referenčným, východiskovým bodom je rok 931 pred Kr. (3 246 AM). Je to rok smrti Šalamúna a súčasne aj rokom rozdelenia jeho kráľovstva. Ďalším oporným bodom je údaj o narodení Abraháma po 352 rokoch od skončenia potopy. (Abrahám vyšiel z Chárana vo veku 75 rokov, čo bolo v roku smrti jeho otca Téracha, ktorý zomrel vo veku dvesto päť rokov – 1. Mojžišova 11:32, 12:4; Skutky 7:4). Obdobie od roku 931 pred Kr. po dobu východu Izraela z Egypta datujeme späť do minulosti.

Stručné datovanie

Šalamún kraľoval 40 rokov v rokoch 971 – 931 pred Kr. Pred ním 40 rokov kraľoval Dávid v rokoch 971 – 911 pred Kr.. Pred Dávidom 40 kraľoval Saul v rokoch 951 – 911 pred Kr. Pred Saulom bolo asi 300 rokov obdobie sudcov v rokoch 1351 – 1051. Pred sudcami asi 25 rokov obdobie starších a pred nimi Izrael od roku 1 406 pred Kr. viedol Jozua.

Poznámka o datovaní počiatku stvorenia

Podľa hebrejskej Biblie  (židovský kalendár, AM) k stvoreniu  došlo v roku 3 761 pred Kr. (pred Kr.). Podľa chronológie Jamesa Usschera k stvorenie došlo v roku 4 004 pred Kr. a v deň 24. októbra. Podľa Samaritánskeho Pentateucha v roku 4 300 pred Kr. (niektoré zdroje datujúce podľa tohto zdroja uvádzajú rok 4 700 pred Kr.). Podľa Septuagity (LXX) to bol rok 5 500 pred Kr. (tiež rok 5 872 pred Kr.¹⁾). Podľa nášho datovania k stvoreniu došlo v roku 4 176 pred Kr.²⁾

Od Mojžiša po Jána Krstiteľa

Píšuci proroci

V súčasnosti o píšucich prorokoch hovoríme ako o „Veľkých prorokoch“ a „Malých prorokoch“. Toto rozdelenie na veľkých a malých nie je podľa ich významu, ale podľa rozsahu ich knihy. Každé posolstvo Božieho proroka je Božie posolstvo, Božie slovo a preto je rovnako dôležité bez ohľadu aké veľké, či mále je svojim rozsahom. Môžeme povedať aj, že: „Malí proroci sú malí rozsahom svojho posolstva, ale veľkí jeho obsahom“.  Ostávajúci proroci sú nepíšuci.

Radenie prorokov robíme hlavne podľa kánonu Biblie. Niekedy podľa doby ich pôsobenia. Medzi veľkých prorokov patria: Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel a Daniel. Malých prorokov je 12 a patria k nim: Ozeáš, Joel, Ámos, Abadiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Abakuk (Habakuk), Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš a Malachiáíš.

V článku za menom proroka uvádzame (nie vždy a nie u všetkých) dátum jeho narodenia (*) a smrti (†) – ak sú známe; dobu jeho pôsobenia; vládcov, počas ktorých pôsobil; odkaz na verš/verš v Písme (); u niektorých stručne aj hlavnú tému ich posolstva. Ak sa príslušný údaj neuvádza alebo je neznámy, uvedieme za ním „?“.

Od Mojžiša po Jozuu

1 406 – 1 375 pred Kr.

Mojžiš (*1527 pred Kr., †1407 pred Kr. tesne pred vstupom do Kanaánu, žil 120 rokov, 1. Mojžišova 34:7) V článku „Datovanie 4. diel – Metódy datovania“ sme dospeli k záveru, že izraelský národ vyšiel z Egyptského zajatia v roku 1 447 pred Kr. a pod Jozuovým vedením po 40 ročnom putovaní po púšti prešiel cez Jordán a vstúpil do Kanaánskej zeme v roku 1 407 pred Kr.  Mojžiš zomrel v 1 407 vo veku 120 rokov tesne pred vstupom Izraela do Kanaánu (5. Mojžišova 34. kapitola).

Ako píšeme vyššie, v roku 480 v 2. mesiaci po vyjdení z Egypta Šalamún v Jeruzaleme začal stavať chrám Bohu Izraela a bol to 4. rok kraľovania Šalamúna (1. kniha Kráľov 6:1). Šalamún začal kraľovať v Jeruzaleme v roku 971 pred Kr. Zomrel v roku 931 pred Kr. vo veku 58 rokov. Narodil sa v roku 989 pred Kr. v Jeruzaleme. Kraľovať začal vo veku 18 rokov. Kráľom sa stal v 70 roku života svojho otca Dávida. (Šalamúnov vek sa určuje vzhľadom na verše 1. kniha Kroník 29:1; 1. kniha Kráľov 3:7 a ďalšie o počiatku jeho kraľovania a vzhľadom na celé obdobie od počiatku kraľovania Dávida v Hebrone)

Dávid kraľoval 40 rokov (v rokoch 1011-971) a kraľovať začal keď mal 30 rokov. Odtiaľ dostávame, že sa Dávid narodil v roku 1 041 pred Kr. Pred ním 40 rokov kraľoval Saul. Saul začal kraľovať v roku 1 051 pred Kr.

Áron (*1528 pred Kr., †1407 pred Kr.) (2.-5. kniha Mojžišova) Áron bol Mojžišovými ústami (1. Mojžišova 4:16).

Mária (*1532 pred Kr., †1407 pred Kr.) Prorokyňa, sestra Árona i Mojžiša (2. Mojšova 2:4-8, 15:20-21, 4. Mojžišova 12. kapitola, 20:1, 5. Mojžišova 24:9; Micheáš 6:4). V niektorých prekladoch je známa ako Mirjam.

Balám (*? – †?) Falošný prorok. Pôsobil počas putovania izraelského národa po púšti. Radil Balákovi, kráľovi Moábov, ako zviesť Izrael do hriechu.  (4. Mojžišova kapitola 22 – 24, Micheáš 6:5)

Jozua (*1485 – †1375 pred Kr., žil 110 rokov) Po 40 ročnom putovaní po púšti izraelský národ pod Jozuovým vedením vstúpili do zasľúbenej zeme Kanaán v roku 1406 pred Kr. Pod Jozuovým vedením bola zasľúbená zem Kanaán rozdelená podľa ustanovenia Hospodina jednotlivým 12 izraelským pokolenia. Po Jozuovej smrti izraelský národ asi 25 rokov viedli starší – asi do roku 1 351 (2., 4. a 5. kniha Mojžišova; Kniha Jozua).

                Po starších nastúpili sudcovia. Obdobie sudcov trvalo asi 300 rokov asi do roku 1051 pred Kr. Po sudcoch si Izrael zvoli kráľa. Stal sa ním Saul, ktorý kraľoval 40 rokov v rokoch  1051 – 1011  pred Kr. Po ňom v rokoch 1011 – 971 pred Kr.40 rokov kraľoval Dávid a po Dávidovi v rokoch 971– 931 pred Kr. 40 rokov kraľoval Šalamún.

Obdobie starších a sudcov

1 375 – 1 051 pred Kr.

A Hospodin im vzbudzoval sudcov,

ktorí ich zachraňovali vyslobodzujúc ich z ruky tých, ktorí ich olupovali.

A stávalo sa, keď zomrel taký sudca, že sa znova porušili a robili horšie ako ich otcovia idúc za inými bohmi, aby im slúžili a aby sa im klaňali. Neupustili od svojich skutkov a od svojej cesty tvrdohlavej.

Sudcovia 2:16, 19 

U väčšiny sudcov a prorokov tohto obdobia je z Písma známa iba dĺžka doby ich pôsobenia. Nie je známy rok ich narodenia ani smrti.  Uvádzame ich v poradí podľa doby ich pôsobenia uvedeného v Biblii.  

Sudcovia:

Oteniel  – pôsobil 40 rokov (Sudcovia 3:9-11).

Ehúd – pôsobil 80 rokov (Sudcovia 3:15-30).

Sumgar – pôsobil 10 rokov (Sudcovia 3:31).

Debora – pôsobila 40 rokov (Sudcovia 4:4-14, 5:1-31).

Gideon – pôsobil 40 rokov (Sudcovia 6:11 – 8:33).

Abimelech – pôsobil 3 rokov (Sudcovia 9:1-57).

Tola ­– pôsobil 23 rokov (Sudcovia 10:1-2).

Jair ­– pôsobil 22 rokov (Sudcovia 10:3-5).

Jefta – pôsobil 6 rokov (Sudcovia 11:5 – 12:7).

Ibcán – pôsobil 7 rokov (Sudcovia 12:8-10).

Élon – pôsobil 10 rokov (Sudcovia 12:11-12).

Abdón – pôsobil 8 rokov (Sudcovia 1:9 -15).

Samson – pôsobil 20 rokov (Sudcovia 13:24-16:31).

Éli – pôsobil 40 rokov (1. Samuelova 1:9 – 4:18). Éli nebol prorokom, bol kňazom a sudcom.

Samuel – pôsobil približne 40 rokov (1. Samuelova 3:19 – 28:16). Samuel bol považovaný za najväčšieho proroka po Mojžišovi. (Hospodin ho spomenul Jeremiášovi v Jeremiáš 15:1) V Izraeli bol sudcom i prorokom, ale vykonával i službu veľkňaza. Doba jeho pôsobenia bola dobou prechodu od sudcov ku kráľom. Pomazal Saula aj Dávida za kráľov.

Proroci:

V dobe sudcov za prorokov sú považovaní len Debora a Samuel. V knihe Sudcov 6:8-10 sa spomína ešte jeden prorok, ale nie je uvedené jeho meno.

Obdobie kráľa Saula, Dávida a Šalasmúna

1 051 – 931 pred Kr.

Obdobie kráľa Saula (vládol 1 051 – 1 011 pred Kr.)

Saul bol prvý kráľ v Izraeli

Samuel (*asi v období rokov 1105-1080 – †asi 1 015 pred Kr.). Nepíšuci prorok (viac vyššie).

Gád (*asi v rokoch 1040-1020 – †asi v 970 pred Kr. alebo neskôr). Nepíšuci prorok (1. Samuelova 22:5; 2. Samuelova 24:11-19; 1. kniha Kroník 2:2, 21:11). Mohol sa dožiť začiatku Šalamúnovho kraľovania, ale v Biblii nemáme záznam o jeho pôsobení za Šalamúna.

Nátan (*pravdepodobne v rokoch 1130-1120 – †po roku 970 pred K.). Nepíšuci prorok (2. Samuelova 7:2-17, 12:1-15; 1. kniha Kráľov 1. kapitola; 1. kniha Kroník 2:36, 17:2, 15). Narodil sa pravdepodobne na konci Saulovho kraľovania, ale jeho prorocká služba bola v dobe kráľov Dávida a Šalamúna.

Achiáš (*? – †?) V 1. knihe Kráľovj sa ako prorok v 11:129-39 spomína Achiáš Silonský. Prorokoval o rozdelení Šalamúnovho kráľovstva.

Obdobie kráľa Dávida (vládol 1 011 – 971 pred Kr.)

Dávid bol kráľom zjednoteného Izraelského kráľovstva.

Proroci Dávidovho obdobia kraľovania boli: Samuel, Nátan a Gád (pozri vyššie).

„A deje kráľa Dávida, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách vidiaceho Samuela a v dejinách proroka Nátana a v dejinách videnia vidiaceho Gáda, s celým jeho kraľovaním i s celou jeho hrdinskou silou ako i s časmi s ich radosťou i žalosťou, ktoré prešli cez neho i cez Izraela i cez všetky kráľovstvá tých zemí“ (1. Kronická 29:29-30). (Viac vyššie)

Obdobie vlády kráľa Šalamúna (971 – 931 pred Kr.)

Šalamún bol kráľom zjednoteného Izraelského kráľovstva. Po jeho smrti Izraelské kráľovstvo bolo zjednotené.

V roku 480 v 2. mesiaci po vyjdení Izraela z Egypta Šalamún v Jeruzaleme začal stavať chrám Bohu Izraela a bol to 4. rok kraľovania Šalamúna (1. kniha Kráľov 6:1). Šalamún začal kraľovať v Jeruzaleme v roku 971 pred Kr. Zomrel v roku 931 pred Kr. vo veku 58 rokov. Narodil sa v roku 989 pred Kr. v Jeruzaleme. Kraľovať začal vo veku 18 rokov. Kráľom sa stal v 70 roku života svojho otca Dávida. Šalamúnov vek určujeme vzhľadom na verše 1. kniha Kroník 29:1; 1. kniha Kráľov 3:7 a ďalšie o počiatku jeho kraľovania a vzhľadom na celé obdobie od počiatku kraľovania Dávida v Hebrone.

Dávid kraľoval 40 rokov (v rokoch 1 011-971) a kraľovať začal keď mal 30 rokov. Odtiaľ dostávame, že sa Dávid narodil v roku 1 041 pred Kr. Pred ním 40 rokov kraľoval Saul. Saul začal kraľovať v roku 1 051 pred Kr.

V tomto období pôsobili proroci: Nátan, Achijáš a Iddo.

„A ostatné deje Šalamúnove, prvé i posledné, či nie sú napísané v dejinách proroka Nátana a v proroctve Achiáša Šilonského a vo videniach vidiaceho Iddu o Jeroboámovi, synovi Nebátovom?“ (2. Kronická 9:29) (Viac vyššie)

Nátan (viac vyššie) sa zaslúžil o dosadenia Šalamúna na trón. Jeho prorocká služba tohto obdobia bola hlavne na začiatku Šalamúnovho kraľovania.  

Achiáš (viac vyššie) na konci Šalamúnovho kraľovania prorokoval o rozdelení kráľovstva (1. Kráľov 11:29-39 a 14:1-18)

Iddo – nepíšuci prorok (*? – †?) Prorokoval za Šalamúna, Rechaboáma a Jeroboámovi. (2. Kronocká 9:29, 12:15, 13:22) Zmienky o ňom sú roztrúsene uvedené aj v ďalších knihách Starého zákona.

Obdobie od Šalamúna po babylonské zajatie

931 – 605 pred Kr.

Proroci sú zoradení chronologicky podľa dátumu narodenia, alebo podľa roku pôsobenia (ak nepoznáme dátum narodenia).

V tejto dobe v Južnom kráľovstve striedavo kraľovali dobrí i zlí králi. Tí zlí viedli ľud preč od Hospodina k cudzím Bohom, k modloslužbe. Z nich najhorším bol Manasses, počas ktorého v Judsku prekvitalo hrozné modlárstvo.

Dobrí králi vracali ľud k Hospodinovi. Takým bol aj kráľ Joziáš (*640 – †609 pred Kr., kraľoval 31 rov, kraľovať začal ako osemročný), ktorý pod vplyvom proroka Sofoniáša v Judsku zaviedol reformy a obnovil bohoslužbu Bohu Izraela. Zmienky o ňom nachádzame v miestach: 2. Kráľov 22 – 23; 2.kniha Kroník 34 – 35. Za jeho vlády pôsobili proroci Jeremiáš a Sofoniáš. Joziáš sa nachádza aj v rodokmeni Ježiša Krista (Matúš 1:10-11).

Achiáš (*? – †?); prorokoval v dobe: 931– 910 pred Kr.; za kráľov: Šalamún, Jeroboám; hlavné posolstvo: rozdelenie kráľovstva; (1. Kráľov 11:29–39, 14:1–18; 2. Kroník 9:29)

Šamaiáš (* – †  pred Kr.); prorokoval v dobe: 931–920 pred Kr.; za kráľov: Rechaboáma; hlavné posolstvo: rozdelenie kráľovstva je z Božej vôle; (1. Kráľov 12:22–24; 2. Kroník 11:2–4, 12:5–15)

Iddo (pozri vyššie); prorokoval v dobe: 930 pred Kr. a v ďalších rokoch; za kráľov: Rechabeám, Abiáš; hlavné posolstvo:  prorokoval proti kráľovi Jeroboámovi I. za jeho modloslužbu, prvým kráľom Severného kráľovstva; (2. Kroník 9:29, 12:15, 13:22)

Eliáš (*900 – 850  pred Kr., nezomrel, lebo bol vzatý do neba); prorokoval v dobe: 870 – 850 pred Kr.; za kráľov: Achab, Ochoziáš; hlavné posolstvo:  patril k najvýznamnejším prorokom starozákonnej doby, Hospodin je jediný Boh a Izrael musí zanechať modloslužbu, sucho ako Boží súd; (1. Kráľov 17–19; 21; 2. Kráľov 1–2)  

Elizeus (*885 – †800  pred Kr.);  prorokoval v dobe: 850 – 800 pred Kr.; za kráľov: Joám, Jehú, Jehoachaz, Joas; hlavné posolstvo:  Hospodin nielen vládne, ale aj zachraňuje, uzdravuje a vedie svoj ľud; (1. Kráľov 19:16–21; 2. Kráľov 2–13)  

Micheáš syn Jimlu (*? – †?  pred Kr.); prorokoval v dobe: okolo roku 853 pred Kr.; za kráľov: v Izraeli vládol Achab a Judsku Jozafat; hlavné posolstvo: Micheáš prorokoval tesne pred bitkou o Ramót-Gileád, v ktorej Achab zahynul; (1. Kráľov 22:1–38; 2. kniha Kroník 18:1–34)

Joel (*? – †? pred Kr.); prorokoval v dobe: 835 – 796  pred Kr.;  za kráľov: Joáša v Judsku; (kniha Joel);  hlavné posolstvo:  o dni Hospodinovom

Jonáš (*800 – †740  pred Kr.); prorokoval v dobe: 782 –753 pred Kr.; za kráľov: Jeroboám II.; hlavné posolstvo:  Božie milosrdenstvo je aj pre pohanov – Ninive volal k pokániu a Ninive pokánie aj činilo; (2. Kráľov 14:25; kniha Jonáš)   

Ámos (*800 – † 750 pred Kr.); prorokoval v dobe: 760 – 750 pred Kr. ,dva roky pred zemetrasením; za kráľov: Jeroboám II. Uziáš; hlavné posolstvo:  prorokoval v období hospodárskej prosperity, ale za sociálnej nespravodlivosti a náboženského pokrytectva; (kniha Amos)  

Ozeáš (Hozeáš)  (*785 – †715  pred Kr.); prorokoval v dobe: 755 – 715 pred Kr.; za kráľov: Uziáš, Jótam, Achaz, Chizkiáš; hlavné posolstvo:  Boh je verný svojmu ľudu, aj keď ľud mu je neverný; (kniha Ozeáš)  

Izaiáš (*760 – †680  pred Kr.); prorokoval v dobe: 740 – 680 pred Kr.; za kráľov: Uziáš (Azaiáš), Jotam, Achaz, Ezechiáš; hlavné posolstvo:  príchod Mesiáša (Mesiášske proroctvá, neposlušnosť spôsobuje Boží súd, spása je v mesiášovi); (kniha Izaiáš)

Micheáš (*750 – † 687 pred Kr.); prorokoval v dobe: 735 – 700 pred Kr.; za kráľov: Jotama, Achaza, Chizkiáša; hlavné posolstvo: koniec Severného kráľovstva v roku 722 pred Kr., úpadok Judska; (kniha Micheáš; zmienka v Jeremiáš 26:18–19)  

Nahun (*asi 697 – †asi 612); prorokoval v dobe: najpravdepodobnejšie v rokoch 650 – 620 pred Kr.; za kráľov: Amona, Joziáša; hlavné posolstvo: Boží súd nad Asýriou a Ninive – Ninive nečinilo pokánie a bolo zničené v roku 612 pred K.; (kniha Nahum)  

Sofoniáš (*670 – †610 pred Kr.); prorokoval v dobe: 639 – 620 pred Kr.; za kráľov: Joziáš; hlavné posolstvo:  viedol kráľa Joziáša k náboženským reformám; (kniha Sofoniáš)  

Jeremiáš  (*650 – †570 pred Kr.); prorokoval v dobe: 627 – 580 pred Kr.; za kráľov: Joziáš, Joachaz, Jojakim, Jojakon, Cedekiáš; hlavné posolstvo: babylonské zajatie; (kniha Jeremiáš; kniha Plač Jeremiášov)  

Habakuk (Abakuk) (* – †  pred Kr.); prorokoval v dobe: 620 – 605 pred Kr., krátko pred babylonským zajatím; za kráľov: Joziáš a asi aj Jehojakom; hlavné posolstvo:  babylonská ríša začína prudko silnieť, ale Jeruzalem ešte nebol zničený; (kniha Habakuk)  

Hulda (*? – †?); prorokovala v dobe: 622 pred Kr.; za kráľov: Joziáša; hlavné posolstvo: tresty na Jeruzalem a pokoj pre Joziáša; (2. Kráľov 22:14–20; 2. kniha Kroník 34:22–28)

Abdiáš (Obadiáš) (*? – †?  pred Kr.); prorokoval v dobe: asi krátko po zničení Jeruzalema v roku 586 – 550 pred Kr.; za kráľov: asi za kráľa ehoráma, ale vo svojej knihe neuvádza, za ktorých kráľov pôsobil; hlavné posolstvo: Boží súd nad Edomom, ktorý sa týka aj všetkých národov, „deň Hospodinov“, jeho kniha končí vyhlásením „a kráľovstvo bude Hospodinovo“; (kniha Abdiáš)  

Ezechiel (*623 – †po roku 571 pred Kr.); prorokoval v dobe: 593 – 571 pred Kr.; za kráľov: CVedekiáš, odvedený do Babylona v roku 597 pred Kr.; hlavné posolstvo: zničenie chrámu je v dôsledku modlárstva, nespravodlivosti a nedodržovania Hospodinovej zmluvy; (kniha Ezechiel)  

Daniel (*622/620 – †535  pred Kr.);  prorokoval v dobe: 605 – 538 pred Kr.; za kráľov: Nabuchodonozor, Balsazár, Kýros Veľký, Dárius Médsky; hlavné posolstvo: celosvetové zemské ríše a ich zánik; (kniha Daniel; zmienky v Ezechiel 14:14, 14:20, 28:3)  

Aggeus (*? – †?); prorokoval v dobe: 520 pred Kr.; za kráľov: ; hlavné posolstvo:  ; (kniha Aggeus; Ezdráš 5:1–2; 6:14)  

Zachariáš (*560 – †480  pred Kr; prorokoval v dobe: 520 – 480 pred Kr.; za kráľov: ; hlavné posolstvo:  ; (kniha Zachariáš; Ezdráš 5:1; 6:14)  

Malachiáš (*? – †?  pred Kr.); prorokoval v dobe: 460 – 430 pred Kr.; za kráľov: ; hlavné posolstvo:  ; (kniha Malachiáš) 

Proroci Aggeus, Zachariáš a Malachiáš prorokovali po návrate z babylonského zajatia.   

(* – †  pred Kr.); prorokoval v dobe: pred Kr.; za kráľov: ; hlavné posolstvo:  ; ()

Proroci v dobe Jána Krstiteľa

Zachariáš (otec Jána Krstiteľa) (*asi 30 pred Kr. – †?) prorokoval v dobe: v roku -1 pred Kr.; za kráľov: Herodes Veľký; hlavné posolstvo:  poslanie jeho syna, príchod mesiáša a spásy; (Lukáš 1:67-79)

Alžbeta (matka Jána Krstiteľa) (*asi 30 pred Kr. – †?); prorokoval v dobe: prorocky prehovorila, keď ju navštívila tehotná Mária v roku -1 pred Kr., rozpoznala Máriu ako matku mesiáša; za kráľov: Herodes Veľký; (Lukáš 1:41-45)

Simeon (*v 1. storočí pred Kr. –  †asi 1 po Kr.)  prorokoval v dobe: pri prinesení Ježiša do chrámu na ôsmy deň; za kráľov: Herodes Veľký; hlavné posolstvo: v dieťati Ježiš rozpoznal Izraelu zasľúbeného Mesiáša; (Lukáš 2:25-32)

Anna (*? –  †asi 1 po Kr. vo veku 84 rokov) prorokovala v dobe: pri prinesení Ježiša do chrámu na ôsmy deň; za kráľov: Herodes Veľký; hlavné posolstvo: „chválila Boha a vravela o ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie v Jeruzaleme“; (Lukáš 2:36-38)

Ján Krstiteľ (*-1 pred Kr., †asi 31 po Kr.); pôsobil a prorokoval v dobe: asi 27 – 31 po Kr.; za kráľov: Tibéria, Herodesa Antipu (vládcu Galiley), Pontský Pilát; hlavné posolstvo:  volal ľud k pokániu, krstil ku pokániu v Jordáne, pripravoval cestu Mesiášovi; (Lukáš 3:1-18)

Úvod

14  A Boh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delili deň od noci,

 a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky.

16  A Boh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom,

a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou,

a tiež i hviezdy.

1. Mojžišova 1:14, 16

Narodím sme vstúpili do života v našom zemskom časopriestore. Prežili sme prvý deň, prvý týždeň, prvý mesiac a prvý rok. A tieto časové obdobia, časove intervaly sa v našom živote v plynúcom čase striedajú a opakujú až do okamihu odchodu do večnosti. V tomto článku si povieme odkiaľ sa tieto pojmy do našich slovníkov dostali a aký je ich význam.

Určovanie dní, mesiacov a rokov

K organizovaniu svojho života sme prevzali to, čo ustanovil Hospodin, a tým je: deň, týždeň, mesiac a rok a robíme to pomocou prostriedkov, ktoré Hospodin dal na oblohu, sú nimi: Slnko, Mesiac  i hviezdy (1. Mojžišova 1:14). To sú astronomické objekty a časy a doby určené pomocou nich nazývame astronomické obdobia. Sú nimi: rok, mesiac a deň. V medzinárodnej sústave mier a váh (SI), ktorá je medzinárodne prijatá za normál, a ktorú používame v súčasnosti, základnou jednotkou času je 1 sekunda (1s). Násobnými jednotkami sú minúta, hodina a rok.

Pre organizovanie svojho života používame aj časovú jednotku týždeň. Týždeň sa však neodvíja od žiadneho astronomického javu či pozorovania, ale je taxatívne určený Hospodinom (1. Mojžišova 2:1-4; 2. Mojžišova 20:11). Týždeň je časová jednotka, ktorá trvá sedem dní a používa ho aj prikázanie zákona (zákon skutkov Mojžišovej zmluvy), ako reálny časový interval nášho bežného života.

V praxi, v bežnom živote, astronomické obdobia sú v zrozumiteľnej reči predložené ako kalendáre. Tu pod kalendárom rozumieme konkrétny spôsob umiestňovania udalostí na časovú os. Tu o kalendári nehovoríme ako o tlačovine, či knižnej, stolovej alebo nástenkovej, ale ako o systéme umožňujúcom zrozumiteľne a systémovo každej udalosti priradiť časový údaj, v ktorom sa odohrala. V histórii boli zostavené viaceré kalendáre (kalendárové systémy). Napríklad: juliánsky kalendár, gregoriánsky kalendár, židovský kalendár a ďalšie iné.

Pretože nepoznáme okamih, v ktorom začal existovať čas, nepoznáme okamih stvorenia času a priestoru, bolo v plynúcom čase potrebné okrem kalendárov na číselnej osi stanoviť bod, okamžik, vzhľadom na ktorý sa budú datovať všetky udalosti, čiže vzhľadom na ktorý sa bude udávať čas výskytu každej udalosti. To sa aj udialo. Rôzne národy, ale aj náboženstvá, si zvolili jednu udalosť, ktorá sa im udiala v ich histórii, vzhľadom na ktorú udávajú čas ostatných udalostí. Takto usporiadanému systému datovania hovoríme letopočet. Viaceré národy alebo náboženstvá, si vytvorili vlastný letopočet. Z histórie poznáme viacero letopočtov, napríklad: grécky letopočet, rímsky letopočet, náš letopočet (kresťanský), moslimský a iné letopočty. Letopočty, podobne ako kalendáre nie sú založené na astronomických javoch. 

Keď to zhrnieme, môžeme povedať: Udalosti datujeme v letopočtoch a v kalendároch – každý v tom svojom. Každý spôsob datovania je relatívny. Relatívny preto, lebo je určovaný vzhľadom na nejakú konkrétnu udalosť, ktorá sa na časovej osi berie ako vzťažný bod, ako počiatok. O absolútnom datovaní by sme mohli hovoriť vtedy, keď sme datovali vzhľadom na okamih počiatku stvorenia neba a zeme. Ten však nepoznáme.

Astronomické obdobia

Sú nimi: Astronomický rok, astronomický mesiac a astronomický deň. Rok, mesiac a deň sú bežné slová nášho slovníka bez toho, aby sme si uvedomovali, ako sú zavedené. Pre datovanie udalostí našich dejín potrebujeme poznať, ako boli ustanovené a ich časové rozpätie, čím myslíme ich „časovú dĺžku“,  či interval v súčasne platných a používaných jednotkách SI sústavy, a to v sekundách, minútach a hodinách. Čiže, potrebujeme poznať definície týchto pojmov.

Základná jednotka času – 1 sekunda

Čas je jednou zo základných veličín Medzinárodnej sústavy jednotiek (SI) a 1 sekunda (1s) je jeho základnou jednotkou. SI sústava sa používa vo fyzike a všeobecne vo vede a technike.

1 sekunda v SI sústave je definovaná veľmi presne (nie približne) javom z atómovej fyziky: 1 sekunda je doba trvania 9,192631770.10⁹ (= 9 192 631 770) periód elektromagnetického žiarenia vyžiareného pri prechodemedzi dvomi hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia (¹³³Cs). Uvedený počet periód je úplne presné číslo, nie zaokrúhlené, a to je veľmi dôležitý fakt, ktorý nesmieme prehliadnuť. Céziové atómové hodiny sú najpresnejšie hodiny na svete. Výpočty ukázali, že odchýlka do 1 sekundy by mohla nastať až za dobu milión rokov. Toľko k základnej jednotke času. V ďalšom texte sa posunieme k astronomickému popisu času.

Deň

V astronómii sa hovorí o dvoch typoch dňa. Pre každú planétu existujú dva typy dňa: siderický (hviezdny) deň a solárny (slnečný ) deň. Venujeme im patričnú pozornosť, lebo pojmy deň, mesiac a rok, ako sú používané v Písme a historických záznamoch sú odvodené z astronomických javov. Ale aj tu je 1 sekunda základnou jednotkou času, ako je zavedená v SI sústave.^A)  Aj 1s je možné stanoviť z astronomického javu ako podiel doby 1 dňa. V tomto prípade by 1s bola hodnota približná.

Siderický (hviezdny)  deň

Je to doba (čas), za ktorú sa Zem otočí o 360° (1 otočka) vzhľadom na vzdialené hviezdy. Trvá približne 23 hodín 56 minút 4,0916 sekundy (23,9344699 hodín). To znamená, že po siderickom dni vidíme hviezdy na oblohe na rovnakom mieste ako deň predtým. Dĺžka siderického dňa je rovnaká počas celého roka. Vzdialené hviezdy sú od Zeme tak ďaleko, že pri otočení Zeme o 360° voči nim (otočenie zo dňa na deň), trvá prakticky vždy rovnako dlho.

To, že počas roka vidíme hviezdy pootočené vzhľadom na Severku je preto, že Zem obieha okolo Slnka a rotuje okolo vlastnej osi. V každej ročnej dobe vidíme inú časť nočnej oblohy. Severka prakticky leží v smere zemskej osi a preto sa zdá, že je stále presne na tom istom mieste. Nám sa zdá, akoby sa ostatné hviezdy otáčali okolo Severky.

Všeobecne: 1 siderický deň  je doba1 360° otočky planéty vzhľadom na vzdialené hviezdy. Na každej planéte deň trvá rôzne dlhú dobu.

Solárny (slnečný)  deň

Pre našu Zem a všetky planéty našej slnečnej sústavy hviezdou, ktorá nám dáva svetlo, je Slnko. Všeobecne: 1 solárny deň, slnečný deň, je doba jednej 360°otáčky planéty našej slnečnej sústavy vzhľadom na nadhlavnú pozíciu Slnka. Pod nadhlavnou pozíciou Slnka tu rozumieme jeho polohu na miestnom poludníku. Pojmy nadhlavník, poludník, miestny poludník sú vysvetlené v poznámke B).

Povedané jednoducho: Solárny deň je doba  medzi dvoma po sebe nasledujúcimi poludniami – teda: doba medzi dvoma po sebe idúcimi polohami, v ktorých Slnko je najvyššie na oblohe. Trvá približne 24 hodín – to je náš bežný deň a 24 hodín je jeho priemerná doba. Takýto deň – deň odvodený od astronomického javu – a jeho 24 hodinovú dĺžku, máme brať do úvahy a používať pri výklade Písma a nie „inakší deň“. Konkrétny, aktuálny, práve prebiehajúci solárny deň nesie pomenovanie skutočný (pravý) solárny deň.

Skutočný (pravý) solárny deň: Skutočná doba medzi dvoma poludniami sa počas roka mierne mení kvôli eliptickej dráhe Zeme a  sklonu zemskej osi. Dĺžka solárneho dňa sa počas roka mení v intervale: 24 hodín ± 30 sekúnd, teda od 23 hodín 59 minút 30 sekúnd do 24 hodín 0 minút 30 sekúnd. Teda, poludnie pre konkrétneho pozorovateľa počas roka nenastáva presne v tú istú dennú dobu miestneho času. Okolo priemernej hodnoty miestnej doby poludnia sa mení v intervale ± 30 sekúnd. Skutočný slnečný čas je čas, ktorý ukazujú slnečné hodiny.

Rozdiel medzi siderickým  a solárnym dňom

Solárny deň je dlhší o 4 minúty.

Dôvod rozdielu: Naša Zem okolo Slnka putuje po eliptickej dráhe a pri pohľade zo severného pólu rotuje okolovlastnej osi v smere svojho pohybu, čiže pri pohľade zo severného pólu rotuje proti smeru pohybu hodinových ručičiek. Aj pri postupnom pohybe po eliptickej dráhe okolo Slnka sa otáča proti pohybu hodinových ručičiek. Tým, že sa Zem okrem otáčania okolo svojej osi a pohybuje sa aj okolo Slnka, nasledujúci deň sa musí otočiť o trochu viac než o 360°, aby sme Slnko mali opäť v nadhlavnej pozícii, ako v predchádzajúci deň. Preto je solárny deň na našej Zemi dlhší ako siderický deň.

Ak planéta okolo svojej osi rotuje v opačnom smere v akom sa pohybuje okolo svojej hviezdy, potom na nej je solárny deň kratší ako siderický deň.

Pri uchopení tohto rozdiel je situácia náročnejšia v tom, že jenu udalosť – dobu jednu otáčky Zeme určujeme na vzhľadom na dve rôzne vzťažné sústavy. Jednou vzťažnou sústavou sú vzdialené hviezdy a druhou je miestny poludník. Rozdielne udalosti popisujeme vzhľadom na jednu vzťažnú sústavu.

Mesiac

(časová jednotka)

Mesiac, ako časová jednotka, je doba (čas) 1 obehu Mesiaca okolo Zeme. Jeho veľkosť (číselný údaj jedného obehu) závisí od spôsobu merania, čiže: závisí od toho, voči ktorému astronomickému objektu, alebo podľa akého astronomického javu pohyb Mesiaca určujeme. Rozlišujeme nasledovné astronomické mesiace:

1. siderický (hviezdny) mesiac je doba (čas), za ktorú sa sa Mesiac pri svojom obehu okolo Zeme vráti do rovnakej polohy na oblohe (medzi hviezdy)Trvá 27 bežných dní 7 hodín 43 minút 11,5 sekúnd (1 bežný deň má 24 hodín). Po jednom obehu Mesiaca okolo Zeme vidíme vybrané hviezdy voči Mesiacu na tom istom mieste. Približná hodnota: 27,3217 bežných dní.

2. tropický mesiac je časový interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Mesiaca cez jarný bod (resp. medzi dvoma rovnakými polohami Mesiaca vzhľadom na jarný bod).^C) Je to tiež priemerný čas medzi po sebe nasledujúcimi momentmi, keď Mesiac prechádza z južnej nebeskej pologule na sever (alebo naopak). Je to analogická situácia ako s tropickým rokom. Pretože sa jarný bod po rovníku (vzhľadom na rovník) posúva smerom na západ, je tropický mesiac o 7 sekúnd kratší ako siderický mesiac. Jeho priemerná dĺžka je 27,321582 bežných dní. Trvá 27 bežných dní 7 hodín 43 minút 4,4,7 sekúnd. Berie sa približná hodnota: 27,3216 bežných dní. Tropický mesiac sa líši od siderického aj synodického mesiaca.

3. synodický mesiac (lunárny mesiac)  je doba, ktorá uplynie medzi dvoma po sebe idúcimi tými istými fázami Mesiaca medzi dvoma novmi alebo dvoma splnmi. Je to cyklus mesačných fáz. Po tejto dobe je Mesiac v tom istom postavení voči Slnku. Je dlhší ako siderický mesiac. Trvá 29 bežných dní 12 hodín 44 minút 2,8 sekúnd. Približná hodnota: 29,5306 bežných dní.

Inými slovami: Synodický mesiac je doba, za ktorú sa Mesiac vráti do rovnakej polohy voči Slnku vzhľadom na pozemského pozorovateľa. Pretože Zem obieha Slnko, potrebuje Mesiac (potom čo dokončí svoj úplný obeh okolo Zeme – siderický mesiac) ešte nejakú dobu než sa vráti do rovnakej polohy vzhľadom na Slnko. Tento dlhší cyklus sa nazýva synodický mesiac^D) .

4. anomalistický mesiac je  doba medzi dvoma po sebe idúcimi prechodmi Mesiaca perigeom (najbližším bodom k Zemi na jeho dráhe). Trvá 27 dní 13 hodín 18 minút 33,7 sekúnd. Približná hodnota: 27,5546 bežných dní.

5. solárny mesiac (presnejšie: kalendárny mesiac v solárnom kalendári). Solárny mesiac je administratívne rozdelenie solárneho roka na 12 častí, aby solárny kalendár zodpovedal ročným obdobiam.Nie je priamo viazaný na astronomický cyklus ako lunárny mesiac. Dĺžka solárnych mesiacov v dňoch v solárnom roku je stanovená dohodou na: 28, 30 a 31 dní. 

Rok

Solárny (slnečný, tropický) rok

je doba medzi dvoma prechodmi stredu slnečného kotúča jarným bodom^C). Solárny rok trvá 365 bežných dní 5 hodín 48 minút 45,4 sekundy (31 556 925,4 sekúnd), čo je 365,242192 129 (približná hodnota: 365,2422) násobný bežný slnečný deň. Povedané zjednodušene: Je to doba jedného obehu Zeme okolo Slnka.  Tento rok je základom pre tvorbu kalendárov.

Slovo tropický pochádza z gréckeho slova tropos, čo znamená obrat. Obratník Raka a obratník Kozorožca ^E)  predstavujú najsevernejšie a najjužnejšie miesta na zemskom povrchu, v ktorých zemský pozorovateľ ešte môže vidieť Slnko v nadhlavníku. Zmienené obratníky sú myslené kružnice na zemi, nad ktorými keď sa nachádza Slnko, predmety, napríklad kolmo k zemi zapichnutá palica, v tom okamihu nevrhajú žiaden tieň.

Siderický (hviezdny) rok

je doba, za ktorú Zem obehne Slnko vzhľadom na vzdialené hviezdy. Presná dĺžka: 365 dní 6 hodín 9 minút 9,5 sekúnd,  čo je  365,25636 násobný bežný slnečný deň.

Rozdiel medzi solárnym a siderickým rokom

Rozdiel je spôsobený precesiou zemskej osi^F), v dôsledku čoho sa posúva jarný bod. Rozdiel medzi nimi je 20 minút a 24 sekúnd, čo je približne 0,01417 násobný bežný slnečný deň.

Poznámky: a) Slnečný rok sa často pletie so svetelným rokom. Rozdiel medzi nimi je v tom, že slnečný rok je jednotka času, zatiaľ čo svetelný rok je jednotka vzdialenosti. Svetelný rok je vzdialenosť, ktorú urazí svetlo za dobu jedného bežného svetelného raka, čo je  9 460 730 472 580 km ≈ 9,46.10¹² km, čiže približne 9,46 bilióna kilometrov. Svetlo zo Slnko dorazí na Zem za 8 minút a 20 sekúnd.

                b) Slnečný rok si netreba zamieňať so slnečným cyklom, čo je 11-ročná periodická zmena aktivity Slnka (slnečných škvŕn).

Lunárny rok

Lunárny rok je rok založený na fázach Mesiaca, teda nie na obehu Zeme okolo Slnka. Lunárny rok je doba, za ktorú uplynie 12 mesačných cyklov (12 lunárnych mesiacov), t.j. 12 x doba, ktorá uplynie od jedného novu po nasledujúci nov Mesiaca, ktorej približná hodnota je 29,5306 bežných dní.

Dĺžka lunárneho roka je 354,36706 (približná hodnota: 354,37) bežných slnečných dní, a to je 354 bežných dní 8 hodín 48 minút 34 sekúnd.

                Približné hodnoty:. 1 lunárny rok trvá približne 354,37 bežných dní, zaokrúhlene 354 dní. Lunárny rok je približne o 11 dní kratší ako slnečný rok, ktorý má 365,25 dní, zaokrúhlene 365 dní. To spôsobuje posun začiatku lunárneho roka oproti solárnemu roku. Začiatok každého roka lunárny rok začína o 11 dní skôr ako solárny rok. Preto v lunárnom kalendári niet „zimných“ alebo „letných“ mesiacov. Každý z lunárnych mesiacov sa môže v priebehu času ocitnúť v ľubovoľnom ročnom období.

Poznámky

A) V SI sústave 1 deň má 24 hodín; 1 440 minút; 86 400 sekúnd. 1 hodina má 60 minút; 3 600 sekúnd. 1 minúta má 60 sekúnd.

B) nadhlaník je myslený bod na oblohe priamo nad hlavou pozorovateľa. Iné pomenovanie: zenit. Opačný bod, bod pod nohami pozorovateľa, sa menuje podnožník. Nadhlavník súvisí poludníkom, určuje ho. Poludník je pomyselná polkružnica na oblohe, ktorá vychádza zo severného pólu, prechádza severným bodom obzoru (horizontu), nadhlavníkom, južným bodom obzoru (horizontu) a končí na južnom póle. Miestny poludník je poludník, ktorý prechádza mojim nadhlavníkom (nadhlavníkom pozorovateľa).

Všeobecne: (Môj) Nadhlavník je jeden z bodov, ktorým prechádza (môj miestny) poludník. Keď Slnko prechádza miestnym poludníkom, vtedy je najvyššie na oblohe a práve vtedy nastáva miestne poludnie. Pritom však pozorovateľovi Slnko nemusí byť priamo nad hlavou, nemusí byť v jeho nadhlavníku. Je to v dôsledku toho, že zemská os je vzhľadom na rovinu svojej obežnej dráhy okolo Slnka sklonená o 23,5°. To spôsobuje, že počas roka sa miesto na Zemi, v ktorom Slnko môže byť presne v nadhlavníku, posúva medzi 23,5° severnej šírky (čo je obratník Raka) a 23,5° južnej šírky (čo je obratník Kozorožca).

Počas roka sa miesto na zemi, na ktoré slnečné lúče dopadajú kolmo, posúva v hraniciach medzi obratníkom Raka a obratníkom Kozorožca. Za hranicami vymedzenými 23,5° severnej a južnej šírky Slnko nikdy nemôže byť priamo v nadhlavníku. Mimo túto hranicu patrí aj Slovensko. Bratislava leží na 48,15° severnej zemepisnej šírky a Žilina na 49,22° – obe ležia už severne od obratníka Raka.  

C) Jarný bod, rovnodennosť a slnobvrat

Jarný bod je myslený bod na oblohe, v ktorom sa Slnko nachádza v deň jarnej rovnodennosti (20.-21. marca). Vtedy Slnko prechádza z južnej pologule na severnú.

Jarná a jesenná rovnodennosť sú dni v roku, v ktorých deň a noc trvajú približne rovnako dlho (asi 12 hodín) na celej Zemi. Jarná rovnodennosť nastáva 20.-21. marca. Začína sa jar. Deň sa začína predlžovať. Jesenná rovnodennosť nastáva 22.-23. septembra. Začína sa jeseň. Deň sa začína skracovať.

Slnovrat je astronomický jav. Vtedy Slnko dosiahne svoju najsevernejšiu alebo najjužnejšiu polohu na oblohe vzhľadom na Zem. Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi (obežnej dráhy) voči rovine, v ktorej obieha okolo Slnka. Sklon osi činí 23,44°, zaokrúhlene 23,5°. Tento náklon spôsobuje existenciu ročných období. Existujú dva slnovraty:

a) Letný slnovrat  Nastáva okolo 21. júna. V tento deň je Zem najbližšie k Slnku. Vtedy je  z celého roka deň (svetlá časť dňa) najdlhší a noc (tmavá časť dňa) najkratšia. Na severnej pologuli sa začína astronomické leto. Od tohto dňa (21. júna) sa deň (svetlá časť dňa) skracuje.

b) Zimný slnovrat Nastáva okolo 21. decembra. V tento deň je Zem najďalej od Slnka Vtedy je z celého roka deň najkratší a noc najdlhšia. Na severnej pologuli sa začína astronomická zima. Od tohto dňa sa deň predlžuje.

Perihélium je bod na obežnej dráhe Zeme okolo Slnka. V tomto bode je Zem najbližšie k Slnku. V tomto bode sa Zem pohybuje najrýchlejšie. Deň, v ktorom je Zem v tomto bode, je dňom letného slnovratu.

Afélium je bod na obežnej dráhe Zeme okolo Slnka. V tomto bode je Zem najďalej od Slnka. V tomto bode sa Zem pohybuje najpomalšie. Deň, v ktorom je Zem v tomto bode, je dňom zimného slnovratu.

Keď ide o objekty obiehajúce okolo Zeme, napríklad Mesiac, používajú sa pojmy: perigeum a apogeum.

D) synodický /grec./ pochádza z gréckeho synodos = „stretnutie, spojenie“; synodická perióda je čas, za ktorý sa nebeské teleso znovu dostane do rovnakej polohy vzhľadom na Slnko a pozorovateľa na Zemi. Tiež: synodický znamená:  súvisiaci s opakovaným cyklom pozorovaným zo Zeme vzhľadom na Slnko  – odtiaľ synodický mesiac.  Toto slovo v slovenčine zdomácnelo. Používa sa najmä v cirkevnom prostredí.

E) Obratník Raka sa nachádza na severnej pologuli. Je to rovnobežka nachádzajúca sa na zemepisnej šírke 23,5° severne od rovníka, a je to najsevernejšie miesto, kde môže byť Slnko kolmo nad hlavou. K tomu dochádza počas letného slnovratu (okolo 21. júna). Takým mestom v Európe je Almería v Španielsku a obratník ďalej prechádza južnou časťou Malty a Krétou blízko mesta Heraklión.

Obratník Kozorožca sa nachádza na južnej pologuli. Je to rovnobežka nachádzajúca sa na zemepisnej šírke 23,5° južne od rovníka. Prechádza cez známe mesto Sao Paulo v Brazílii Je to najjužnejšie miesto, kde môže byť Slnko kolmo nad hlavou. K tomu dochádza počas zimného slnovratu (okolo 21. decembra).

Pásmo medzi obratníkmi je pomenované ako tropické pásmo (trópy). Nad ním je subtropické pásmo. Väčšia časť Európy sa nachádza v subtropickom pásme.

Na severnej pologuli subtropické začína na obratníku Raka a končí na severnom polárnom kruhu, ktorý leží na 66,5° severnej šírky. Na južnej pologuli subtropické pásmo začína na obratníku Kozorožca a končí na južnom polárnom kruhu, ktorý leží na 66,5° južnej šírky. Nad nimi sa nachádza už iba polárne pásmo, ktoré končia na póloch, t.j. na 90°.

F)  Zem sa otáča okolo svojej osi, ale táto os nemieri voči hviezdam stále presne tým istým smerom. Pomaly sa otáča a v priestore opisuje kužeľ. Tento jav sa menuje precesia zemskej osi. Jedna celá otočka trvá približne 26 000 rokov.

Seriál článkov o určovaní časov, dní a rokov

Prehľad letopočtov a kalendárov

Vysvetlenie pojmov

Úvod

V predchádzajúcom diely sme uviedli, že súčasťou datovania, ako systematického umiestňovania udalostí na časovú os, je aj ustanovenie a umiestnenie nejakej jednej konkrétnej udalosti na časovú os, vzhľadom na ktorú sa potom všetky ďalšie udalosti datujú. Táto udalosť je potom počiatkom pre určovanie času všetkých udalostí. Takto zavedenému systému hovoríme letopočet. To sa v histórii národov a náboženstiev aj udialo. Pretože národy, či náboženstvá si za počiatok určovania času zvolili udalosti, ktoré sa odohrali v ich vlastnej histórii, vzniklo značné množstvo letopočtov. Je zrejmé, že letopočet nezávisí od astronomického objektu, či javu. Je to voľba, samostatné a nezávislé rozhodnutie príslušného národa alebo náboženstva.Asi najznámejšími letopočtami u nás sú: náš letopočet, letopočet grécky, rímsky a židovský.

Stanovenie počiatku na časovej osi, od ktorého sa počíta čas – stanovenie letopočtu  –, ešte nie je pre datovanie postačujúce. Ďalej je treba stanoviť, ako sa v rámci príslušného letopočtu bude určovať čas udalostí, čiže určiť spôsob ich umiestňovania na časovú os v rámci príslušného letopočtu. Inými slovami: na časovej osi treba vyznačiť časové úseku v jednotkách času, obyčajne v rokoch, mesiacoch a dňoch. Konkrétnemu systému vyznačených úsekov na časovej osi hovoríme kalendár alebo kalendárový systém. Kalendáre (kalendárové systémy) sa zostavujú vzhľadom na astronomické objekty a javy.

To isté povedané inými slovami: Kalendárom sa udalostiam v príslušnom letopočte priraďuje dátum, čo je časová vzdialenosť príslušnej udalosti na časovej osi od počiatku vo zvolených jednotkách času (rokoch, mesiacoch, hodinách, poprípade iných jednotkách). Stručne: Kalendár je spôsob určenia dátumu konkrétnej udalosti, napríklad, dátum narodenia a pod. V kalendároch sa čas (dátum) určuje vzhľadom na druh kalendára a letopočet (podrobnejšie nižšie). O jednotkách času sme pojednali v 2. diely tejto série.  

Letopočty

Ustanovenie letopočtu

Pretože nepoznáme okamih stvorenia neba a zeme, nepoznáme ani okamih stvorenia času a priestoru –  nevieme, kedy začal plynúť čas. Inými slovami: nepoznáme počiatok časovej osi, nepoznáme jej vlastný bod vyznačujúci čas „0 sekúnd“. Preto si počiatok (bod „nula sekúnd“) musíme stanoviť sami, aby sme potom vzhľadom naň mohli na časovú os jednotlivé udalosti v plynúcom čase umiestňovať.  

Toto, ako píšeme vyššie, sa aj udialo. Rôzne národy, ale aj náboženstvá, si zvolili jednu udalosť, ktorá sa im udiala v ich histórii, vzhľadom na ktorú udávajú čas ostatných udalostí. Tým ale vznikol značný počet odlišných systémov letopočtov a datovania, čo spôsobilo mnohé nedorozumenia, komplikácie a chaos v bežnom, ale aj v náboženskom živote. Nuž, neposlúchli sme svojho Stvoriteľa hneď na začiatku, a tak sme si narobili starosti a trápenia aj v tomto smere.    

Keď to zhrnieme, môžeme povedať: Udalosti datujeme v letopočtoch a kalendároch – každý v tom svojom. Každý spôsob datovania je relatívny. Relatívny preto, lebo je určovaný vzhľadom na nejakú konkrétnu, ale ľubovoľne zvolenú udalosť. O absolútnom datovaní by sme mohli hovoriť vtedy, keď by sme datovali vzhľadom na okamih počiatku stvorenia neba a zeme. Ten však nepoznáme presne a spoľahlivo – viac v nasledujúcom diely.

Letopočet je často pomenovaný aj ako éra. Letopočtov je väčší počet. Uvedieme iba niektoré z nich. V zátvorke uvádzame počiatok príslušného letopočtu vzhľadom na náš letopočet (označený ako n.l.) a významnú udalosť, ktorá je v danom letopočte počiatkom datovania:

Náš letopočet  (narodenie Ježiša Krista)

Rímsky letopočet (753 pred n.l.; založenie mesta Rím)

Grécky letopočet (776 pred n.l.; prvá olympiáda)

Židovský letopočet (3 761 pred n.l.; stvorenie sveta podľa Biblie)

Islamský letopočet (622 n.l; podľa udalosti  arabsky pomenovanej „hidžra“)

Seleukovský letopočet (312 n.l.; Seleucus I. Nicator ovládol Babylon)

Stručne o niektorých  letopočtoch

Náš letopočet – pojednáme nižšie a podrobnejšie.

Rímsky letopočet  Počiatkom je rok založenie mesta Rím, k čomu podľa legendy malo dôjsť v roku 753 pred n.l. Založili ho bratia Romulus a Rémus.

Grécky letopočet  Začína rokom 776 pred n.l. Počiatkom je prvý rok gréckej prvej olympiády. V starom Grécku sa olympijské hry konali každé štyri roky a začínali prvým novom Mesiaca po letnom slnovrate. Letopočet sa začal počítať od 1. júla 776 pred n.l.

Židovský letopočet  Počiatkom tohto letopočtu je prvý deň stvoriteľského týždňa. Je to počiatok stvorenia sveta, ku ktorému malo dôjsť v roku  3 761 pred n.l. Roky v tomto letopočte sa označujú ako Anno Mundi (skrátene AM), čo je latinský výraz, ktorý znamená „v roku sveta“ alebo „od stvorenia sveta“ alebo aj „v roku Zeme“. 

Islamský letopočet  Počiatok je stanovený na rok 622 n.l.  Podľa islamskej tradície v tomto roku došlo k presunu (arabsky „hidžra“) Mohameda z Mekky do Mediny. Táto udalosť sa považuje za veľmi významnú v histórii islamského náboženstva.

Seleukovský letopočet (kalendár) V auguste 312 Seleucus I. Nicator ovládol Babylon a vznikla jedna zo štyroch diadochií, nástupníckych ríš celosvetovej ríše Alexandra Veľkého. Po dobytí Seleukovskej diadochie Rimanmi v roku 63 pred n.l. sa prestal používať v štátnych dokumentoch, ale v bežnom živote a niektorých východných regiónoch sa používal aj v našom letopočte. V židovstve sa používal ako v bežnom živote, tak aj v právnych dokumentoch do 10. až 12. storočia n.l.

Náš letopočet (skratka n. l.)

Roky v tomto letopočte sa počítajú od narodenia Ježiša Krista a označujú sa ako: pred n.l. (pred našim letopočtom) a n.l. (nášho letopočtu). Tiež ako: a) pred Kr. (pred Kristom), čo znamená: pred narodením Krista, b) po Kr. (po Kristovi), čo znamená: po narodení Krista. Rok nula v našom letopočte neexistuje.

Latinské označenie: a) Ante Christum natum (ACN), čo znamená: pred narodením Krista, b) Anno Domini (AD), čo znamená: v roku Pána.

Anglické označenie: Before Christ/After Christ (BC/AC), čo znamená: pred narodením Krista/po narodení Krista

Niektorí autori pred príslušný rok dávajú znamienko plus „+“, čo znamená, že ide roky n.l. (po Kr.). Keď ide o roky pred n.l. (pred Kr.),  pred číselný údaj pridávajú znamienko „-“.

Zavedenie letopočtu

Náš letopočet počítania času, čiže systém Anno Domini, zostavil mních menom Dionysius Exiguus v 6. storočí nášho letopočtu. Žil v Ríme (*470? n.l – †544? n.l.). V roku 525 dostal od pápeža Jána I. úlohu chronologicky usporiadať všetky cirkevné sviatky a udalosti a najmä stanoviť dátum Veľkej noci. Zostavil tzv. veľkonočné tabuľky. Náš letopočet (Anno Domini) zaviedol ako súčasť svojej práce pri určovaní veľkonočných sviatkov.

V tej dobe sa roky často počítali podľa vlády cisárov, najmä podľa Diokletcánovho letopočtu a platil aj juliánsky kalendár. Dionýzius rok 532 AD priradil k prvému roku vlády cisára Diokleciána  (rok 248 podľa dovtedajšieho kalendára) a rok 525 AD k roku konzulátu Probusa Juniora. Dionýzius Exigus vytvoril praktický a symbolický systém počítania rokov– a náš letopočet (Anno Domioni) sa postupne stal celosvetovým štandardom.

V našom letopočte niet rok nula. Je zavedený tak, že v roku 1 n.l. mal Ježiš Kristus 1 rok. Podľa cirkevnej tradície sa Ježiš Kristus narodil 25. decembra roku 1 pred n.l.

V dejinách kresťanstva sa uvádzajú rôzne dátumy narodenia Pána Ježiša Krista. Niektorí autori datovania umiestňujú narodenie Pána do roku 4 až 6 pred n.l. Vychádzajú pritom hlavne z datovania vlády Herodesa Veľkého. Štúdie, urobené v predchádzajúcich dvoch storočiach, ktoré vychádzajú z astronomických údajov, rímskeho,  gréckeho a židovského kalendára a predovšetkým sabatických rokov, potvrdzujú správnosť zavedenia systému náš letopočet Dionýziom Exigusom a datovania narodenie a ukrižovanie Ježiša Krista v ňom.

Datovanie narodenia nášho Pána je veľmi zložité a náročné, lebo údajov okolo jeho narodenia nie je veľa. Okrem toho, datovanie starodávnych udalostí je samo o sebe veľmi komplikované. Príčina je v tom, že v minulých dobách si jednotlivé národy vytvárali svoje vlastné  systémy počítania času (letopočty a kalendáre). Obyčajne sa datovalo podľa doby vládnutia dynastií panovníkov, doby a rokov jednotlivých vládcov, ktoré sa často zveličovali alebo podľa významných udalostí (grécke počítanie času podľa olympiád). Dokonca nielen národy, ale v rámci nich aj jednotlivé mestské štáty mali svoje vlastné kalendáre.  

Nech to zoberieme z akéhokoľvek uhla pohľadu, stále zostáva faktom, že dokážeme robiť len relatívne datovanie, čo ale pre praktický život je úplne postačujúce. Letopočet a kalendár sú vždy len otázkou dohody (úzu). Volí sa počiatok letopočtu a v ňom sa ešte volí aj systém počítania času (kalendár mesačný, slnečný alebo mesačno-slnečný).

Dionýzius Exigus nezanechal vysvetlenie ako dospel k záveru ustanoviť náš letopočet tak, ako ho ustanovil. Štúdie o narodení a ukrižovaní Pána Ježiša Krista, urobené v poslednej dobe, však potvrdzujú správnosť ním zavedeného nášho letopočtu a dátumu narodenia a ukrižovania Pána Ježiša Krista.  Z týchto mne dostupných informácií o datovaní som pre seba urobili definitívne rozhodnutie: Náš letopočet zavedený Dionýziom Exiguom a udalosti v ňom datované podľa Gregoriánskeho kalendára považujem za správny systém počítania času a určovania dátumu udalostí. Tohto systému datovania sa pridŕžam od  konca roka 2023 a podľa neho: v roku 1 n.l. Ježiš Kristus mal 1 rok a v roku 33 n.l. bol ukrižovaný.

Kalendáre

Kalendár a hodinky sú pre človeka každodennou a najpraktickejšou vecou pre určovania dátumu a času. Počet dní v každom kalendári musí byť celé číslo.

Kalendár je systém organizovania dní do týždňov, mesiacov a rokov. Kalendár je prostriedok na určovanie období v roku a všeobecne aj pre datovanie a chronológiu dejín ľudstva. Rok v nich sa delí na ročné obdobia, mesiace, týždne a  dni. Ročné obdobia,  mesiace a dni zvyčajne majú svoje vlastné pomenovanie.  Dni, týždne, mesiace a roky v kalendároch musia byť celé čísla, aj napriek tomu, že sú odvodené z astronomického roka, mesiaca a  dňa, ktoré nie sú celé čísla,  

V kalendároch, na rozdiel od astronomických období akými sú lunárny mesiac, slnečný rok, sa hovorí o kalendárnych mesiacoch a kalendárnych rokoch. Zosúladiť koncepciu kalendárneho mesiaca s lunárnym mesiacom a kalendárneho roka so solárnym rokom predstavuje určitý problém, s ktorým sa systém kalendárov musel nejako vysporiadať.

Kalendárom sa na časovej osi v rámci príslušného letopočtu vymedzujú úseky (či body) vo zvolených časových jednotkách. Pretože kalendáre sú zostavované podľa astronomických objektov (Slnko a Mesiac) a astronomických javov (obeh Zeme okolo Slnka; obeh Mesiaca okolo Zeme; fáze Mesiaca), preto máme tri druhy kalendárov: slnečný (solárny), mesačný (lunárny) a lunárno-solárny kalendár. Niektoré kalendáre sú pomenované podľa autorít, ktoré ich zaviedli (zaviedli ich používanie, uzákonili). Napríklad, gregoriínsky kalendár zaviedol pápež Gregor XIII. pápežskou bulou.

Často sa slovom kalendár súčasne myslí aj sám letotopočet. Napr. keď sa povie „podľa rímskeho kalendára“ rozumie sa tým dátum (časový údaj) určený podľa rímskeho spôsobu počítania času v rímskom letopočte. Nie je to presné, lebo v rámci jedného letopočtu sa môže používať viacero typov kalendárov. Napríklad, v rámci nášho letopočtu sa bežne používa gregoriánsky kalendár a juliánsky kalendár. 

Druhy kalendárov

Lunárny kalendár  

je založený na lunárnom synodickom mesiaci, čo je doba, ktorá uplynie medzi dvoma po sebe idúcimi tými istými fázami Mesiaca. Každý lunárny mesiac trvá rovnako dlhú dobu, a to 29,5306 bežných dní, približne 29,5 bežného dňa. Keďže lunárny mesiac trvá približne 29,5 dňa. Kalendárne mesiace v lunárnom kalendári majú striedavo 29 a 30 dní spolu 354 dní. Definíciu základných pojmov a jednotiek času sme urobili v 2. diely.

Rok v lunárnom kalendári (lunárny kalendárny rok) má 12 kalendárnych mesiacov. Dvanásť lunárnych synodických mesiacov spolu predstavuje 354,36707 bežných dňa (354 dní, 8 hodín, 48 minút a 34 sekúnd). Rok v lunárnom kalendári má 354 dní je preto o 11 dní kratší ako solárny rok, ktorý má 365 dní. To spôsobuje posun začiatku lunárneho roka oproti solárnemu roku. Začiatok každého roka lunárny rok začína o 11 dní skôr ako solárny rok. Preto v lunárnom kalendári niet „zimných“ alebo „letných“ mesiacov. Každý z lunárnych mesiacov sa môže v priebehu času ocitnúť v ľubovoľnom ročnom období. Tento cyklus má periódu približne 33 rokov.

Solárny kalendár

je založený na obehu Zeme okolo Slnka. Je to najpresnejší a dnes najpoužívanejší spôsob merania času v bežnom živote. Je založený na solárnom (slnečnom) roku. Solárny rok trvá 365 bežných dní 5 hodín 48 minút 45,4 sekundy (31 556 925,4 sekúnd), čo je 365,242192 129 násobný bežný slnečný deň. Povedané zjednodušene: Je to doba jedného obehu Zeme okolo Slnka.  

Kalendárne mesiace v solárnom kalendári, ktorých je 12, nezodpovedajú lunárnym mesiacom. Mesiace v solárnom kalendári sú zavedené tak, aby súčet ich trvania v dňoch zodpovedal trvaniu solárneho roku v dňoch, čo je 365 dní v bežnom roku a 366 v priestupnom roku. Kalendárne mesiace preto majú striedavo 30 a 31 dní, pričom jeden mesiac (február) má 28 dní v bežnom roku a 29 dní v priestupnom roku.

Fázy Mesiaca v solárnom kalendári nezodpovedajú fixne rovnakým dňom v mesiaci (ako je to v lunárnom kalendári), ale sa pohybujú v rámci kalendárneho solárneho mesiaca. V solárnom kalendári sa nemenia ročné obdobia – v každom roku začínajú v tom istom dni, čo je veľká výhoda tohto kalendára.

Luni-solárny kalendár

kombinuje fázy Mesiaca (mesiace) s obehom Zeme okolo Slnka (roky a ročné obdobia). Je založený na lunárnom mesiaci a pevnom počte 12 mesiacov v roku, podobne ako lunárny kalendár. To platí o bežnom roku. Aby tento kalendár bol v súlade so solárnym rokom, raz za dva či tri roky (v tzv. v priestupnom roku) sa pridával extra trinásty tzv. priestupný mesiac (nie deň, ale celý mesiac). To sa robí 7x za 19 rokov (čo je tzv. Mesačný cyklus). Luni-solárny kalendár je teda kombinácia lunárneho a solárneho kalendára. V tomto kalendári mesiace idú podľa Mesiaca a roky podľa Slnka a preto sa pre dorovnanie na slnečný rok (slnečný cyklus) občas pridáva jeden mesiac.

Juliánsky kalendár

Juliánsky kalendár zohral významnú úlohu v reformovaní počítania času v staroveku. K reforme došlo v roku 46 pred n.l. Dal ho zostaviť vtedy v Rímskej republike vládnuci Július Cézar. Zostavenie tohto kalendára sa spája s menom alexandrijského astronóma Sosigéna. Sosigenes z Alexandrie bol grécky astronóm pôsobiaci v Ptolemaiovskom Egypte v 1. storočí pred n.l. Pôsobil ako poradca Júliusa Cézara pri reforme rímskeho kalendára.

Reforma prebiehala v roku 46 pred n.l. Výsledkom reformy bol kalendár, ktorý nesie meno Júliusa Cézara a poznáme ho pod pomenovaním juliánsky kalendár. Do praxe bol zavedený Júliusom Cézarom s platnosťou od 1. januára 45 pred n.l. Na základe juliánskeho kalendára vznikol dnešný gregoriánsky kalendár.

Juliánsky kalendár je solárny. Rok v juliánskom kalendári má počas troch rokov 365 dní (to je normálny alebo bežný rok) a každý štvrtý rok má 366 dní (toto je priestupný rok). Priemerný rok v tomto štvorročnom cykle má 365,25 dní. Priemerný solárny (slnečný) rok má však 365,2422 dní. To znamená, že 1 rok v juliánskom kalendári je dlhší ako 1 rok v solárnom kalendári a je dlhší o 11 minút a 14 sekúnd.

Táto odchýlka spôsobuje, že solárny rok (solárny kalendár) predbieha juliánsky rok (juliánsky kalendár). Povedané jednoduchšie: Slnko (príroda) predbieha juliánsky kalendár. Nastal deň jarnej rovnodennosti (21. marec), ale juliánsky kalendár ukazuje, že jarná rovnodennosť ešte len príde.^A),  Pre rok 2026 by jarná rovnodennosť podľa juliánskeho kalendára mala nastať až o 13 dní  neskôr, čiže až o 13 dní neskôr ako ona už bola nastala dňa 21. marca. (Článok je napísaný a uverejnený 6. apríla 2026)

Odchýlka o 11 minút a 14 sekúnd za 1 rok sa nabaľuje s každým rokom. To spôsobuje, že juliánsky kalendár nesleduje ročné cykly, ako ony skutočne nastávajú v prírode (a v solárnom roku a v podľa solárneho kalendára). Ročné obdobia (podľa Slnka, v prírode) nastávajú skôr, ako ich oznamuje juliánsky kalendár. K odchýlke juliánskeho kalendára od solárneho roka o jeden deň dochádza za 128 rokov, čo je približne o 3 dni za 400 rokov. Juliánsky kalendár sa nezhoduje predovšetkým s dátumom jarnej rovnodennosti, čo je dôležité pre stanovenie Veľkej noci.^B) Tento nedostatok je odstránený v gregoriánskom kalendári.

Gregoríánsky kalendár

V 16. storočí n.l. odchýlka juliánskeho kalendára od solárneho roka bola 10 dní vzhľadom na rok 325 n.l. V tomto roku bol na Nicejskom koncile dátum jarnej rovnodennosti stanovený na 21. marec. Nesúlad odstránil pápež Gregor XIII., ktorý zreformoval juliánsky kalendár. Uskutočnil to tak, že nariadil, aby po 4. októbri 1 582 ihneď nasledoval 15. október. Tým odstránil prebytočných 10 dní.  

To by ale nebolo postačovalo na zosúladenie juliánskeho kalendára so solárnym (slnečným) rokom. Ďalšia úprava spočívala v tom, že tisícročia môžu byť priestupnými rokmi iba vtedy, keď sú deliteľné číslom 400 bezo zbytku. Takže roky 1700, 1800, 1900 neboli priestupné, ale obyčajné roky – február v nich mal namiesto 29 len 28 dní (rok 2000 bol už priestupný rok, ako si to aj pamätáme). Tým sa dosiahla lepšia zhoda kalendárneho roka s astronomickým solárnym rokom.  

Jarná rovnodennosť sa v gregoriánskom kalendári neposúva dozadu oproti astronomickej – nenastáva neskôr. Jarná rovnodennosť v gregoriánskom kalendári nastáva v rovnakom dni (21. marca). Odchýlka juliánskeho kalendára v roku 1 900 dosiahla 13 dní. Rok juliánskeho kalendára je dlhší, preto Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára sa slávia skôr o 13 dni oproti Vianociam podľa juliánskeho kalendára. Rovnako aj Nový rok. Nový rok v gregoriánskom kalendári nastáva pred Novým rokom juliánskeho kalendára V tomto roku 25. december 2025 juliánskeho kalendára pripadol na 7. január 2026 gregoriánskeho kalendára. Silvester 2025 juliánskeho kalendára slávili 13. januára 2026 gregoriánskeho kalendára.

Poznámky

A) Jarná a jesenná rovnodennosť sú dni v roku, v ktorých deň a noc trvajú približne rovnako dlho (asi 12 hodín) na celej Zemi. Jarná rovnodennosť nastáva 20.-21. marca. Začína sa jar. Deň sa začína predlžovať. Jesenná rovnodennosť nastáva 22.-23. septembra. Začína sa jeseň. Deň sa začína skracovať.

B) Pascha a Veľká noc a ich ustanovenie

Židovská Pascha, hebr. Pesach (ušetrenie, vynechanie), je Hospodinom ustanovená slávnosť. Je to spomienka na východ Izraelitov z Egypta (2. Mojžišova 12. kapitola).

Ustanovenie Paschy

Slávnosť Baránka

Nisan bol Izraelu ustanovený za prvý mesiac roka (2. Mojžišova 12:2). Ním v Izraeli začína jar aj náboženský rok.

V 10. deň mesiaca nisan si každá domácnosť mala vybrať bezchybného baránka (verš 3-5). Baránka mali opatrovať do 14. dňa tohto mesiaca (verš 6).

Večer 14. nisana medzi oboma večernými časmi^C) mali baránka zabiť (verš 6) a jeho krvou potrieť veraje a horný prah dverí na dome, v ktorom budú jesť baránka (verš 7). Jeho mäso mali jesť pečené na ohni spolu s nekvasenými chlebmi a horkými bylinkami (verš 8-9). Mali ho jesť tak, aby z neho do rána nezostalo nič, a to, čo by zostalo sa malo spáliť na ohni (verš 10).

Baránka mali jesť s prepásanými bedrami, obuvou na nohách, palicou v ruke a narýchlo, lebo to je pesach Hospodinovo <Pesach Hospodinovo = (ušetrujúce) preskočenie Hospodinovo, čiže slávnosť baránka> (verš 11). V tú noc Hospodin prešiel Egyptom a pobil prvorodených Egypťanov, ale „prešiel“ (hebr. pesach) ponad domy Izraelitov označené krvou baránka – odtiaľ názov Pascha.

Ustanovenie dňa (dátumu) Paschy

Slávnosť Pesach sa má sláviť v mesiaca nisan v deň, v ktorom nastane spln Mesiaca. Spln Mesiaca v mesiaci nisan nastáva v 14. – 15. dni, najčastejšie v 15. deň. Židovský kalendára je lunárny. Riadi sa astronomickým mesačným cyklom, ktorý priemerne trvá 29,5 dňa. V židovskom kalendári mesiace majú 30 dní (Nisan, Siván, Av, Tišri, Ševat) alebo 29 dní (Ijár, Tamuz, Elul, Tevet, Adar (v bežnom roku)). Priestupný rok má 13 mesiacov (pridáva sa mesiac Adar II).

Doba 12. mesiacov bežného židovského lunárneho kalendára sa nezhoduje s dobou 12. mesiacov solárneho kalendára. Židovský kalendár je preto pohyblivý, aby sa dosiahla zhoda so solárnym kalendárom. To je dôvod, prečo v židovskom kalendári je zavedený bežný rok a priestupný rok, v ktorom sa pridáva Adar II.  

V židovstve sú dva kalendárne systémy: Náboženský rok začína mesiacom nisan (náš marec-apríl) a Občiansky rok, začína mesiacom tišri (náš september-október). Fázy mesačného cyklu (deň v mesiaci): nov – 1. deň; prvá štvrť – 7. deň; spln –14.-15. deň; tretia štvrť  – 22. deň; koniec cyklu – 29.-30. deň.

Mesiac nisan bol Izraelu ustanovený za prvý mesiac roka a je to prvý jarný mesiac. Pascha musí byť slávená vždy v tomto mesiaci a to v deň, v ktorom je Mesiac v splne. Preto pohyblivý židovský kalendár musí byť nastavený tak, aby boli splnené menované podmienky na slávnosť Paschy. To je dosiahnuté nasledovne:

Deň 1. nisan pripadá na nov toho cyklu Mesia, v ktorom spln je prvým splnom po jarnej rovnodennosti. Deň v Izraeli začína po západe Slnka. Inými slovami:

 a) Deň 1. nisan je deň totožný s novom, ktorý je najbližšie k prichádzajúcemu dňu jarnej rovnodennosti tak, aby spln (14. nisan) bol už dňom po jarnej rovnodennosti.

b) Pesach (14. nisan) musí byť v deň, v ktorom nastane prvý spln Mesiaca po jarnej rovnodennosti.

Sviatok Paschy v Izraely v roku 2026

Prvý jarný spln Mesiaca nastal 2. apríla ráno o 5 hodín a 11 minút ráno. Pretože v Izraeli začína deň západom Slnka, 14. nisan začal 1. apríla večer po západe Slnka a skončil 2. apríla západom Slnka.  Sviatok tohoročnej Paschy sa preto viazal na 1. apríla 2026.

Pascha je viacdňový sviatok a v Izraeli trvá 7 dní:

Prvý deň  je Veľký sviatok (seder) a začína sederovou večeru. Je to hlavný sviatok a pripomína sa ním odchod z Egypta.

Druhý – šiesty deň je sviatočným obdobím, ale počas neho sa aj pracuje. V celom tomto sedemdňovom období sa neje kvasený chlieb (týždeň nekvasených chlebov).

Siedmy deň je slávnostná bohoslužba v synagóge a západom Slnka končí Pascha (týždeň nekvasených chlebov).

Ako sú ustanovené Veľkonočné sviatky?

V kresťanstve sú Veľkonočné sviatky tiež pohyblivým sviatkom. Sú určené tak, že je pevne ustanovený (definovaný) dátum Veľkonočnej nedele, a to nasledovne: Veľkonočná nedeľa je prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Prvý jarný spln je prvý spln Mesiaca prvý spln po jarnej rovnodennosti^A).

V dnešnom roku, v roku 2026, prvý jarný spln pripadol na štvrtok 2. apríla a tak Veľkonočnou nedeľou bola nedeľa 5. apríla.

C) Význam výrazu medzi dvoma večermi časmi

 Tento výraz sa vzťahuje na rozdelenie večera na dve časti v Izraeli.

Prvý večerný čas nastáva, keď sa Slnko už skláňa k západu – začína byť bližšie k západu ako k poludniu. V dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti  prvý večerný čas nastáva o 15,00 hod.

Druhý večerný čas nastáva pri západe Slnka. Slnko zašlo za horizont. Nastal súmrak, deň prechádza do noci. V dňoch jarnej a jesennej rovnodennosti  druhý večerný čas nastáva o 18,00 hod.

Seriál článkov o určovaní časov, dní a rokov

Úvod

Z hľadiska autority a dôveryhodnosti delíme datovacie metódy na biblické a mimobiblické. Biblická metóda vychádza z údajov zapísaných v Písme. Mimobiblické metódy sú založené na ľudských možnostiach a schopnostiach skúmania, akými sú archeologický výskum, historický výskum a podobne. Vzhľadom na pravdivosť a neomylnosť Písma ako Božieho slova (striktne vzaté to sa týka pôvodných spisov) je biblické datovanie nadradené mimobiblickému datovaniu. Ak vznikne nesúlad medzi biblickým a mimobiblickým datovaním, biblické datovanie treba považovať za pravdivé a dôveryhodné a treba hľadať spôsoby, ako opraviť mimobiblické datovanie danej udalosti. Biblia má najvyššiu prioritu aj ako zdroj pre datovanie. O datovaní a jeho účele píšeme v predchádzajúcich dieloch tejto série Pre účely tohto článku si stručne pripomenieme, aké sú ciele datovania.

Cieľom datovania udalostí

je spoľahlivé a čo najpresnejšie určenie dátumu, kedy k danej udalosti došlo, čo potom umožní lepšie porozumenie jej významu. Alebo inými slovami: cieľom je spoľahlivé umiestnenie príslušnej udalostí na časovú os. K tomu je potrebné mať zdroj, ktorý takúto identifikáciu umožní. Takými zdrojmi sú biblické genealógie (rodokmene) a chronogenealógie (chronorodokmene)^A), archeologické vykopávky, archívne materiály a ich kombinácie.¹⁾ Údaje získané archeologickým výskumom sú niekedy doplňované datovaním prostredníctvom prirodzenej rádioaktivity niektorých chemických prvkov.

Proroctvá, ako zdroj datovania

Pretože platí princíp, že Písmo vykladáme Písmom a Starý zákon Novým zákonom. Je to nespochybniteľne tak, je to správne a biblické. Na vedomie však musíme vziať ešte jednu pravdivú skutočnosť. Boží proroci oznamovali to, čo im uložil Hospodin, Boh všetkého poznania a múdrosti. Všetko to, čo oznamovali Boží proroci vzťahom na našu minulosť, teda na dobu pre nás už minulú, sa aj do bodky naplnilo. Preto môžeme s istotou dávať do súvisu (korelovať) zaručene overené a spoľahlivo datované historické udalosti – udalosti, ktoré už sa udiali –, s proroctvami Božích prorokov. To, čo Boží proroci prorokovali o minulosti sa do bodku už všetko aj naplnilo, lebo im ich oznamoval pravdivý Boh.

Metódy datovania

Biblická metóda datovania

Je založená na poznaní a údajoch, zdrojom ktorých je zapísané Božie slovo, písma Starého a Nového zákona (kánon). Dejiny ľudstva v období od stvorenia po potopu je možné datovať len biblicky. Toto datovanie je veľmi presné vďaka zapísaným chronorodokmeňom.^A) Na základe chronorodokmeňov vieme presne datovať aj obdobie od potopy po smrť Jakoba (Izraela), teda obdobie patriarchov.

Datovanie na základe biblických chronorodokmeňov po smrť Jakoba sa deje v systéme počítania rokov od stvorenia sveta, teda v systéme letopočtu Anno Mundi („rokov sveta“, „rokov od stvorenia sveta“, alebo aj „rokov zeme“, AM). Prepočtu na náš letopočet (n.l, pred Kr.) sa venujeme vo vyššie citovanom článku „Proroci v dejinách ľudstva“ a stručne aj nižšie. Pravdivosť (dôveryhodnosť) a bezchybnosť tohto datovania sa odvíja od pravdivosti a neomylnosti zapísaného Božieho slova. Stopercentná neomylnosť zapísaného Božieho slova sa vzťahuje na pôvodné spisy (autografy).

Je dôležité uvedomiť si, že obdobie od stvorenia po potopu je možné datovať len biblicky. Mimobiblické datovanie tohto obdobia možné nie je, pretože akékoľvek zdroje z tohto obdobia, ktoré by mohli poslúžiť pre archeologický či historický výskum, boli zničené globálnou katastrofickou potopou za dní Noacha, ktorá začala v roku 2 520 pred Kr. Mimobiblické datovanie obdobia patriarchov, najmä starovekej Mezopotámie a Egypta pred rokom 2 000 pred Kr., je mimoriadne nedôveryhodné a nepresné z dôvodov, ktoré opíšeme nižšie.

Písmo obsahuje chronorodokmene len po Jozefa. Pre neskoršie generácie uvádza len rodokmene. Rodokmene neposkytujú údaje na časovej osi. Slúžia na relatívne datovanie, ale nemôžeme podľa nich umiestňovať narodenia na číselnú os. K datovaniu prispievajú údaje o rokoch panovania judských a izraelských kráľov. K datovaniu udalostí izraelského národa v systéme nášho letopočtu (pred Kristom a po Kristovi) prispieva aj mimobiblické datovanie. Dôveryhodnosť a presnosť takéhoto datovania je len taká, aká je dôveryhodnosť a presnosť dátumu určeného historickým či archeologickým výskumom. Užitočnými sú najmä tie udalosti, ktoré dokážeme dôveryhodne a pomerne presne datovať mimobiblickými metódami a stotožniť či skorelovať s biblickými udalosťami a údajmi.

Mimobiblické metódy datovania

Sú založené na archeologickom alebo historickom výskume. Archeologický výskum je založený na vykopávkach. Vykopávky je potrebné interpretovať a datovať. Ide preto o nepriamu metódu datovania s množstvom nejednoznačností. Vykopané nálezy sa datujú tak, že je snaha ich korelovať (zosúladiť) s dovtedy už známou históriou či inými archeologickými nálezmi.

Je snaha používať aj metódy datovania založené na fyzikálnych princípoch, ako napríklad pomocou rádioaktívneho rozpadu prvkov, najmä uhlíka. Tieto metódy sú však málo spoľahlivé, často poskytujú veľmi nepresné, zavádzajúce alebo nejednoznačné výsledky.

Súčasťou vykopaných nálezov môžu byť aj písomné záznamy (v rôznych často dovtedy nepoznaných jazykoch) zaznamenané na rôznych nosičoch, ako kamenné dosky či múry budov (maľby či rytiny), hlinené doštičky, papyrus a podobne). Tieto záznamy nie sú vždy nevyhnutne pravdivé. Napríklad záznamy bojujúcich strán, dvoch národov, zaznamenané jednou aj druhou stranou často vykazujú nezrovnalosti. Sumerské záznamy o panovaní kráľov v starovekej Mezopotámii obsahujú nafúknuté obdobia, zveličovanie a priam zbožšťovanie kráľov, čím vykazujú nedôveryhodný zdroj datovania obdobia spred 2 000 rokov pred Kr. Aj datovanie raných egyptských dynastií je tu veľmi otázne. Nafukujú sa obdobia ich panovania, čím posúvajú dynastie akoby žili už ďaleko pred potopou –  a to je zrejmý nezmysel.

Historické metódy datovania sú založené na nájdených zachovaných písomnostiach, ktoré obsahujú aj časové údaje, teda na kronikách zapísaných historikmi. Lepšia situácia pre mimobiblické datovanie nastáva pre obdobie bližšie (mladšie) ako 2 000 pred Kr. Mnohí archeológovia či historici sa pokúšajú zosúladiť archeologické či historické údaje  s biblickými údajmi, aby získali čo najpresnejšie historické datovanie. Približne pre obdobie od roku 620 pred Kr. sa za dôležitý vzťažný zdroj datovania považuje Ptolemajov kánon^B) a ďalšie klasické zdroje, ktoré sú v jednotlivostiach doplňované z babylonských tabuliek a egyptských papyrusov. Rozdielnosti medzi nimi niekedy nepresahujú rozpätie jedného roka a v niektorých prípadoch sa dátum líši len v rozmedzí jedného týždňa alebo je dokonca zhodný.

Uvádza sa, že spoľahlivé datovanie máme od roku 1 400 pred Kristom vďaka údajom z Mezopotámie z obdobia Asýrie. Asýrčania každoročne menovali (ustanovili) úradníka (limmu)²⁾ a jeho menom sa označoval rok jeho úradu. K príslušnému menu (roku) sa často priraďovali i významné udalosti, napríklad mená kráľov a začiatok ich kraľovania alebo ich vojenské ťaženia a pod. Vznikla tak séria sekvencií overených udalostí. Napríklad k zatmeniu Slnka v roku takéhoto úradníka menom  Bur-Sagala došlo 15. júna 763 pred Kristom, čím je fixovaná séria rokov a udalostí od roku 892 až do roku 648 pred Kristom a s doplňujúcim materiálom až od roku 911 pred Kristom.

Pomocou záznamov týchto úradníkov (limmov) a eponymov (zoznamov kráľov s menami a dobou ich panovania) sa v asýrskych dejinách historici dostávajú takmer k roku 2 000 pred Kr. s najväčšou možnou chybou jedného storočia, ktorá sa znižuje až na jedno desaťročie v dobe od 1400 do 1 100 pred Kr. Babylonské záznamy vládcov a historické rozprávania o kontaktoch medzi asýrskymi a babylonskými panovníkmi pomáhajú datovať históriu oboch kráľovstiev medzi rokmi 1 400 až 800 pred Kr.

Zodpovedné údaje z rozmedzia rokov 2 100 až 1 200 pred Kr. sa získavajú z egyptských prameňov. Obsahujú zoznamy kráľov, datovanie súdobých pamiatok, záznamy o pohraničnom styku s Mezopotámiou a inými krajinami i niekoľko astronomických úkazov s  dátumom a menom vtedajšieho panovníka. Vďaka tomu sa obdobie rokov 2 134 – 1 786 dá datovať s chybou maximálne desať rokov a podobne aj obdobie rokov 1 552 – 1 070 pred Kr.

Obdobie od zhruba 2 000 pred Kr. po potopu (asi 2 520 pred Kr.) sa nedá spoľahlivo mimobiblicky datovať. Z pohľadu biblického svetonázoru (pravdivosti a neomylnosti Písma) je zrejmé, že staroveké civilizácie (národy) majú svoj počiatok až po celosvetovej katastrofickej potope za dní Noacha (Noeho, 2 520 pred Kr.) a špecificky po zmätení jazykov v Bábeli. Akákoľvek udalosť spojená so starovekými civilizáciami sekulárne datovaná na dátum skorší ako 2 520 pred Kr. je nielenže málo dôveryhodne datovaná, ale je datovaná zaručene nesprávne.

Archeologické objavy sa dopĺňajú rádioaktívnym datovaním, ktoré však je veľmi nespoľahlivé a pre biblickú chronológiu máločo užitočné. Presné  datovanie udalostí, najmä  dávnej minulosti, pomocou rádiometrického datovania je neriešiteľný problém. Potešujúce však je, že mimobiblické zdroje, najmä archeológia, postupne odkrývajú a potvrdzujú existenciu viacerých udalostí a faktov tak, ako sú zaznamenané v Biblii. Pre biblického veriaceho v evanjelium však táto skutočnosť nie je podstatná, lebo jeho viera je darom od Boha a opiera sa o Písmo, nie o iné zdroje. Veríme tak, ako uvádza Písmo a v moci zjavuje Svätý Duch.

Mezopotámska a egyptská chronológia pomáha datovaniu objavov na území Izraela a biblických udalostí. Pre to je užitočné porovnanie histórie (udalostí) hebrejských kráľovstiev s Asýriou a Babyloniou. Odkryté série vrstiev svedčiace o ľudskom osídlení starovekého Kanaánu^C) často obsahujú datovateľné predmety, ktoré sa dajú spojiť s odpovedajúcimi dátami z mezopotámskych a egyptských zdrojov.  Udalosti zo Šalamúnovej doby je možné datovať s chybou desať rokov, ktorá klesá takmer k nule v dobe pádu Jeruzalema a Judského (Južného) kráľovstva v roku 586 pred Kr.

Do datovania vnášajú nepresnosť aj kalendárne výpočty kraľovania jednotlivých kráľov. Podľa tzv. nástupnického systému sa časť kalendárneho roka, ktorá uplynula od nástupu panovníka na trón po najbližší Nový rok, nezapočítavala ako prvý rok jeho vlády, ale ako „nástupný rok“ (pripisovala sa do rokov vlády jeho predchodcu). Prvý rok kraľovania v tomto systéme sa teda počítal od najbližšieho Nového roku (od prvého dňa prvého mesiaca najbližšieho nového roka). Avšak v nenástupníckom systéme počítania rokov kraľovania sa časť roka medzi nástupom a najbližším Novým rokom chápala už ako prvý rok vlády a druhý sa počítal od najbližšieho Nového roka. Pre správne porozumenie chronologických údajov v knihách kráľovských a Paralipomenon (kroník) je zvlášť dôležité vedieť, akého spôsobu počítania sa používalo.

Podobne ako s nástupníckym a nenástupníckym systémom pri datovaní je to aj s informáciou, že ten a ten kráľ urobil niečo v prvom alebo v tom a tom roku svojho  kraľovania. Vysvetlenie na príklade: Kýros vstúpil do Babylona v októbri 539 pred Kr. ako víťaz a dobyvateľ a stal sa tam kráľom. V prvom roku svojej vlády vydal dekrét (edikt) o návrate Židov do Jeruzalema. Nepoznáme však presný dátum (deň) vydania dekrétu. Bolo to ešte v kalendárnom roku 539 pred Kr. alebo až v roku 538 pred Kr.? Do datovania to vnáša možnú nepresnosť (chybu) jedného roka. Podobne je to aj s údajmi o izraelských kráľoch a iných vládcoch dávnych vekov, keď sa uvádza, že niečo urobili v tom a tom roku svojho vládnutia. Táto nepresnosť sa hromadí (kumuluje) v reťazci datovania podľa doby vládnutia.

Biblická chronológia od stvorenia po patriarchov

Zdroje biblického datovania

Pre datovanie starozákonnej doby ako hlavné zdroje datovania sa používajú tri texty Starého zákona⁵⁾: masoretský text, Septuaginta (označovaná aj ako LXX) a Samaritánsky Pentateuch.

Masoretský text používajú protestantské preklady (anglický preklad kráľa Jakuba, Bible kralická, Roháčkov preklad atď.), pretože ho považujú za najdôveryhodnejší zdroj starozákonných textov. Prepisovači zvaní masoreti štandardizovali  hebrejský (a miestami aramejský) text, ktorý pôvodne pozostával len zo spoluhlások – zaviedli preň vokalizačný systém. Kvôli výslovnosti doplnili do textu samohlásky (vokalizačné znaky). Nie sú známe spisy, ani ich pôvod, ktoré pri prepisoch používali. Masoretský text vznikal prepismi počas viacerých storočí. Najstarší dochovaný známy úplný masoretský text je z roku 1008 n. l. (po Kr.).

Septuaginta je grécky preklad Starého zákona, ktorý vznikol v treťom storočí pred n. l. (pred Kristom). Tento preklad bol po svojom vzniku značne rozšírený. Používali ho najmä Židia žijúci v cudzích krajinách, ktorí už bežne nehovorili hebrejsky, ale používali gréčtinu. Septuaginta sa v niektorých pasážach líši od masoretského textu.

Samaritánsky Pentateuch (päť kníh Mojžišových) je hebrejská verzia piatich Mojžišových kníh, ktorá vznikla v prvom storočí pred Kristom v Samárii, na území a v prostredí, kde žilo zmiešané pokolenie Židov a asýrskych presídlených zajatcov z iných národov.

Textové rozdiely medzi Septuagintou a masoretským textom sa týkajú aj biblickej chronológie. Podľa Septuaginty žil Matuzalem ešte 14 rokov po potope, čo, samozrejme, je zjavná chyba, ktorá vznikla pri prepise či preklade.

Pri datovaní udalostí v systéme letopočtu „AM“ (Anno Mundi), čiže „od stvorenia sveta“, vychádzame z toho, že stvorenie sveta a stvorenie Adama spadajú do roku 1 AM. Adam zomrel roku 930 AM, Noach sa narodil v roku 1056 AM, potopa nastala o 600 rokov neskôr (1. Mojžišova 7:11), teda v roku 1 656 AM a skončila v 601 roku života Noacha (1. Mojžišova 8:13), teda v roku 1 657 AM. Abrahám sa narodil, keď mal Térach 130 rokov,^D) čiže 352 rokov po potope, v roku 2 009 AM.  

Tieto údaje o rokoch máme z Písma, z rodokmeňov uvedených v 1. knihe Mojžišovej (Genezis). Významné starozákonné udalosti datuje priamo samotné Písmo tým, že uvádza takzvané „chronorodokmene“. Rodokmeň uvádza rodovú líniu bez umiestnenia na časovú os.

Chronorodokmene uvádzajú, kedy sa dotyčný predok, významný Boží muž, narodil, koľko mal rokov, keď sa mu narodil syn či synovia (spravidla, ale nie výhradne prvorodený syn), koľko rokov žil po splodení syna a koľkých rokov sa dožil (koľko mal rokov, keď zomrel). Chronorodokmene umiestňujú rodokmene na časovú os a spojito prepájajú jednotlivé pokolenia z hľadiska času. Príkladom sú chronorodokmene v 1. Mojžišovej 5 a 11. Keďže chronorodokmene, ktoré sú v Písme zapísané, sú súvislé a nemajú medzery, vieme podľa nich datovať významné udalosti v systéme letopočtu AM. V 1. Mojžišovej 5 je zapísaný chronorodokmeň od Adama až po Noacha a jeho synov. V 1. Mojžišovej 11 je zapísaný chronorodokmeň od Noachovho syna Sema až po Abraháma. 

Abrahámovi sa narodil zasľúbený syn Izák, keď mal sto rokov, v roku 2 109 AM (1. Mojžišova 21:5). Abrahám sa dožil 175 rokov, zomrel v roku 2 184 AM (1. Mojžišova 25:7). Izákovi sa narodili dvojičky Ezav a Jakob, keď mal 60 rokov (1. Mojžišova 25:26). Jakob sa teda narodil v roku 2 169 AM. Izák sa dožil 180 rokov (1. Mojžišova 35:28), zomrel v roku 2 289 AM. Jakob sa dožil 147 rokov (1. Mojžišova 47:28), zomrel v roku 2 316 AM. Jozef, Jakobov syn, sa dožil 110 rokov (1. Mojžišova 50:22 a 26), zomrel v roku 2 370 AM. Pre obdobie po Jozefovi už Písmo neobsahuje súvislé chronorodokmene, ale iba rodokmene.^E) 

Aby sme mohli datovať stvorenie sveta (ktoré sa udialo v 6 dňoch) v systéme nášho letopočtu pred Kristom, musíme vedieť v tomto systéme spoľahlivo datovať narodenie Abraháma, čím nám vznikne matematický prepočet medzi datovaním v systéme AM a datovaním v systéme letopočtu „pred Kristom

Datovanie narodenia Abraháma

K datovaniu narodenia Abraháma⁴⁾ v systéme letopočtu „pred Kristom“ napomáha niekoľko chronologických údajov z Písma. Výstavba Šalamúnovho chrámu začala 480 rokov po vyjdení z Egypta (1. Kráľov 6:1), čo bolo v štvrtom roku vlády kráľa Šalamúna. Všeobecný konsenzus je, že Šalamún zomrel v roku 931 pred Kr. Keďže kraľoval 40 rokov, kraľovať začal v rokoch 971 a štvrtý rok jeho kraľovania spadá do roku 967 pred Kr. Tým datujeme exodus izraelského národa z Egypta do roku 1 447 pred Kr. (1 447 = 967 + 480).

Izraelský národ prebýval v Egypte 430 rokov (2. Mojžišova 12:40). Izraelský národ teda odišiel z Kananaánu dole do Egypta v roku 1 877 pred Kristom (1 877 = 1 447 + 430). Jakob (Izrael) mal za 130 rokov, keď prišli dolu do Egypta (1. Mojžišova 47:9). Izák mal 60 rokov, keď sa mu narodil Jakob (1. Mojžišova 25:26). Abrahám mal 100 rokov, keď sa mu narodil Izák (1. Mojžišova 21:5). Spočítaním týchto časových intervalov pre narodenie Abraháma dostaneme rok 2 167 pred Kr. Narodil sa 352 rokov po potope. Z toho vyplýva datovanie potopy v letopočte pred Kr. na rok 2 519 pred Kr. Potopa podľa letopočtu AM skončila v roku 1 657 AM. Podľa toho vychádza  datovanie stvorenia na rok 4 176 pred Kr. (2 519 pred Kr. + 1 657 AM = 4 176 pred Kr.).

Ak by sa pre biblické datovanie použili iné texty písem Starého zákona než masoretský text, o ktorých však existujú viaceré indície, že sú zaťažené chybami pri prepise či preklade, dospeli by sme k najskoršiemu možnému dátumu stvorenia. Podľa Septuaginty k stvoreniu došlo v roku 5 400 pred Kr. Podľa židovského kalendára (datovanie v rokoch AM), k stvoreniu sveta došlo v roku 3 761 pred Kr.

Dátum význačných udalostí

Uvádzame dátum význačných udalostí podľa našich úvah a datovania. Tieto dátumy treba považovať za oporné body datovania v našich ďalších článkoch. Údaje sú uvádzané v rokoch gregoriánskeho kalendára  v systéme náš letopočet:

Stvorenie sveta (1. deň stvoriteľského týždňa): 4 176  pred Kr.

Narodenie Noacha (Noeho): 3 120 pred Kr.

Začiatok potopy: 2 520  pred Kr.

Koniec potopy: 2 519 pred Kr.

Narodenie Abraháma: 2 167 pred Kr.

Narodenie Izáka: 2  067 pred Kr.

Narodenie Jakoba: 2 007 pred Kr.

Príchod Jakoba do Egypta: 1 877 pred Kr.

Východ Izraela z Egypta: 1 447 pred Kr.

Vstup Izraela do Kanaánu: 1 407 pred Kr.

Poznámky (A-G) a zdroje (1-5)

A) Slovníkový význam pojmov:

a) chronológia -ie ž. /gréc./ usporiadanie javov, dejov, udalostí podľa časového poradia (ich umiestnenie na časovú os); časová postupnosť; časové poradie

Súvisiace slová:

chrono- i chron- /gréc./ prvá časť zložených slov s významom čas, časový, časomer, časomerný a pod.

chronologicky /gréc./ usporiadaný z hľadiska časového sledu, časovej postupnosti

chronologický /gréc./ zostavený v časovom slede; zachovávajúci časový postup

chronologizácia /gréc./ radenie, usporiadanie, zaradenie, umiestnenie dačoho na časovú os; zostavenie udalostí podľa časovej postupnosti

b) genealógia -ie ž. /gréc./ –  rodokmeň /slov./ náuka zaoberajúca sa štúdiom dejín rodov; rodopis, rodokmeň (jednotlivca, rodiny, rodu)

c) chronogenealógia – chronorodokmeň /slov./ rodokmeň z hľadiska celkového času; rodokmeň umiestnený na číselnej časovej osi

B) Klaudios Ptolemaios bol významný grécky učenec. Žil v rokoch 70–161 po Kristovi pravdepodobne v egyptskej Alexandrii. Vytvoril kánon, v ktorom sú vymenovaní babylonskí a perzskí vládcovia od roku 747 až po rok 332 pred Kristom. Okrem toho sú v ňom menovaní aj grécki vládcovia Filip a Alexander, egyptskí ptolemajovskí vládcovia a rímski vládcovia až do roku 160 po Kr. Ptolemajove astronomické, zemepisné, historické a chronologické informácie sú pre súčasných historikov nesmierne dôležité.

C) Názvom Palestína bolo pomenované pôvodne územie Kanaánu. Vznik tohto pomenovania sa datuje do druhého tisícročia pred Kristom do obdobia, keď sa do Kanaánu dostali filištínske kmene a usadili sa tam. Názov Palestína sa pôvodne vzťahoval k územiu nepriateľov Izraela, k Filištíncom. Postupne sa tak nazvalo celé územie Kanaánu.

D) V chrono-rodokmeni po potope čítame, že (1. Mojžišova 11:26): „A Térach žil sedemdesiat rokov a splodil Abrama, Náchora a Hárana“. To sa na prvý pohľad javí tak, že Abrahám sa narodil svojmu otcovi, keď mal Térach 70 rokov. Pozorným štúdiom však zistíme, že Abrahám sa narodil svojmu otcovi, keď Térach mal 130 rokov. Vyplýva to (130 = 205 – 75) z toho, že Abrahám mal 75 rokov, keď vyšiel z Chárana po Térachovej smrti, ktorý zomrel vo veku 205 rokov (1. Mojžišova 11:32, 12:4 a Skutky 7:4).

E) Rodokmene, na rozdiel od chrono-rodokmeňov, nie sú zasadené na časovú os. V Písme nachádzame dva druhy rodokmeňov: typu otec-syn a predok-potomok. Rodokmene predok-potomok sú typu „predok ten a ten splodil rodovú líniu, ktorá vyústila do potomka toho a toho“. Príkladom je rodokmeň v Matúšovi 1:1-17, ktorý je členený do troch sekvencií (skupín) po 14 predkoch. Toto členenie (táto forma), táto schéma je úmyselná a nepredstavuje skutočnú súvislú rodovú líniu. Rodokmeň Ježiša v Matúšovi 1:1-17 je selektívny a nespojitý. Vieme to z písem Starého zákona, ktoré uvádzajú rovnakú rodovú líniu. Napríklad v Matúšovi 1:8 nachádzame, že Jorám splodil Oziáša. Avšak v písmach Starého zákona sa dočítame (2. Kráľov 8:25, 11:2, 14:1, 14:21), že kompletná rodová línia od Joráma (Jehoráma) po Oziáša (Azariáša) bola Jehorám–Achaziáš–Joas–Amaziáš–Azariáš (Uziáš). V rodovej línii vo verši Matúš 1:8 sú teda vypustené (chýbajú) tri generácie od Joráma po Oziáša. Text v tomto verši „Jorám splodil Oziáša“ treba chápať tak, že Jorám splodil rodovú líniu, ktorá vyústila do potomka Oziáša (v starozákonných textoch známeho ako Uziáš či Azariáš), či inak povedané, Jorám splodil pra-pravnuka Oziáša. Toto (selektívnosť a neúplnosť rodových línií) však nikdy neplatí o chrono-rodokmeňoch, pretože v chrono-rodokmeňoch sú číselné časové údaje.

1) J. D. Douglas (vedúci editor) a kol., Nový biblický slovník, Návrat domů, Praha 2017,

    heslo: Chronologie Starého zákona; ISBN 978-80-7255-393-8

2) Samuel J. Schultz, Starý zákon mluví, Czech edition,  1991, Viena, Austria

3) Židovský kalendár – december 2023

https://calendar.zoznam.sk/jewish_calendar-sk.php

4) Hasel, G.F.: The meaning of the chronogenealogies of Genesis 5 and 11, Origins 7(2):53–70