Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi všetci budú oživení.

1. Korintským 15:22

Prečo všetci ľudia zhrešili – Adamova dedičná hriešna prirodzenosť

V šiestom dni sedemdňového stvoriteľského týždňa Boh povedal: „Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby…“ (1. Mojžišova 1:26). Adam bol stvorený na Boží obraz, ako čistý, nevinný, bezhriešny. Takými boli aj s Evou až do pádu do hriechu. Neposlušnosťou Božiemu príkazu nejesť ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého duchovne zomreli, stratili spoločenstvo s Bohom a stali sa smrteľnými.

Z nevinných bytostí sa stali hriešne bytosti – stalo sa im to, pred čím ich Boh varoval –, lebo pádom do hriechu sa zmenila ich prirodzenosť na hriešnu prirodzenosť. S takouto prirodzenosťou sa narodili už všetky ich deti a rodí sa aj všetko ich ďalšie potomstvo, všetko ľudstvo. Každý človek splodený z muža a ženy sa rodí s touto hriešnou, adamovskou prirodzenosťou. Všetci Adamovi potomkovia sa rodia už na Adamov obraz a zomierajú tak, ako zomrel Adam (1. Mojžišova 5:1–4). Takými boli už ich prvé deti, Kain a Ábel, ktoré sa im narodili až po vyhnaní z rajskej záhrady (1. Mojžišova 3:22–24 až 4:1–2). Kain bol prvý človek, ktorý sa narodil s hriešnou prirodzenosťou.

Každý človek sa teda rodí už ako hriešnik a je smrteľný, podlieha smrti. Ak zomrie v tomto stave, jeho duša skončí v zatratení, v ohnivom jazere (Zjavenie 20:15).

Čo hovorí Písmo o hriešnej prirodzenosti všetkých ľudí

To, že všetci Adamovi potomkovia sa rodia ako hriešnici s hriešnou Adamovou prirodzenosťou, je učenie Písma. Je to uvedené otvorene v nasledovných veršoch:

Rímskym 3:9 – Všetci ľudia sú pod hriechom

V Rímskym 3:9 je uvedené, že všetci ľudia, Židia i pohania, sú pod hriechom. To znamená, že svojou prirodzenosťou všetci ľudia sú hriešnici, vládne im hriech a smrť. Z tohto stavu niet žiadnej výnimky a tak je to s každým človekom už od jeho narodenia – tak to vyznáva aj kráľ Dávid v Žalme 51:7. Dôkazom toho, že sa všetci ľudia rodia s hriešnou prirodzenosťou, je, že všetci ľudia podliehajú smrti už od svojho narodenia – zomierajú všetky vekové kategórie vrátane novorodencov.

Rímskym 3:10–18 – Profil hriešnika

Vo veršoch 10–18 je uvedená charakteristika každého Adamovho potomka:

10 ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného;
11 niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha;
12 všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného.
13 Ich hrdlo otvorený hrob; svojimi jazyky hovorili lesť, jed ľútych hadov pod ich rtami;
14 ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti;
15 ich nohy rýchle vyliať krv;
16 skrúšenie a bieda je na ich cestách,
17 a cesty pokoja nepoznali.
18 Niet bázne Božej pred ich očami.

Rímskym 3:10–18

Rímskym 5:12–14 – Smrť ako dôkaz hriešnej prirodzenosti

Vo veršoch Rímskym 5:12–14 je uvedené, že dôkazom toho, že všetci ľudia sa rodia s hriešnou prirodzenosťou, je skutočnosť, že všetci zomierajú – počínajúc novorodencami, aj keď títo ešte nestihli spáchať žiaden konkrétny hriech:

12 Preto ako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili –
13 Lebo aj do zákona bol hriech na svete, ale hriech sa nepripočíta, keď nieto zákona.
14 Ale smrť jednako kraľovala od Adama až po Mojžiša i nad tými, ktorí nehrešili podobným prestúpením ako Adam…

Rímskym 5:12–14

Teda to, že už od Adama ľudia zomierajú, je svedectvom, že všetci sa rodia ako hriešnici, sú pod vládou smrti a preto musia zomrieť. Adam je hlavou ľudstva a všetci sme rodom z Adama – sme splodení na jeho podobu a podľa jeho obrazu (1. Mojžišova 5:3) –, v ňom sme všetci zhrešili.

V prvej časti verša Rímskym 5:18 je povedané, že výrok o dôsledku Adamovej neposlušnosti Božiemu príkazu sa vzťahuje na všetkých jeho potomkov – niet z toho výnimky.

Písmo vo verši 1. Korintským 15:22 oznamuje, že v Adamovi všetci zomierajú. Byť v Adamovi znamená mať Adamovskú prirodzenosť, čiže byť v stave pomenovanom: hriešnik. V tomto stave sa nachádzajú všetci ľudia prichádzajúci na svet. Sám sa z tohto stavu nedokáže dostať ani jeden človek. Z tohto stavu človeka môže dostať iba Boh: „ktorý nás učinil schopných k podielu na lóse svätých vo svetle, ktorý nás vytrhol z moci temnosti a premiestnil do kráľovstva Syna svojej lásky, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov“ (Kolosenským 1:12–14).

Kto pôjde do neba? Biblická odpoveď

Všetci, ktorí celý svoj pozemský život prežijú v Adamovi – žijú ho ako hriešnici s hriešnou prirodzenosťou –, do neba nepôjdu. Pre odpoveď na otázku Kto pôjde do neba? sa obrátime na Písmo.

Podmienka vstupu do neba: znovuzrodenie

Pán Ježiš vysvetlil Nikodémovi, že k tomu, aby sa človek dostal do nebeského kráľovstva, sa musí znova narodiť, lebo „čo sa narodilo z tela, je telo“ (Ján 3:6) a „telo a krv nemôžu zdediť kráľovstvo Božie“ (1. Korintským 15:50). Všetci ľudia sú splodení a narodení z muža a ženy – sú telo a krv –, a preto sa musia narodiť znova, aby sa dostali do neba:

Amen, amen ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.

Ján 3:3

Amen, amen ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.

Ján 3:5

Čo je znovuzrodenie a ako prebieha

Znovuzrodenie je proces, v ktorom hriešnik dostáva novú prirodzenosť. Je to Božie dielo – nikto sa sám nemôže znova zrodiť. Znovuzrodením hriešnik prechádza zo smrti do života. Boh ho preniesol z Adama do Krista (Kolosenským 1:12–14; 1. Korintským 15:22). Kto je v Kristovi, je novým stvorením. V Kristovi existujú iba tí, ktorí sú nové stvorenie, a iba títo pôjdu do neba.

Stručná a podrobná odpoveď: kto pôjde do neba

Stručná odpoveď znie: Do neba pôjdu iba tí, ktorí patria Pánovi. Podrobnejšia odpoveď je: Do neba pôjdu iba tí – či sú živí, alebo sú už mŕtvi –, ktorí počas svojho života uverili spasiteľnou vierou evanjeliu Ježiša Krista. Urobili pokánie zo svojich hriechov, mŕtvych skutkov a svojej hriešnosti. Vyznali a prijali Ježiša Krista z Nazareta ako svojho Pána a Spasiteľa. Títo sa stali novým stvorením v Kristovi, a iba títo pôjdu do neba.

Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.

1. Tesalonickým 4:16–17

V Adamovi všetci zhrešili a nemajú slávy Božej (Rímskym 5:12, 10:23). Boh poslal svojho Syna v podobnosti tela hriechu, aby odsúdil hriech v tele (Rímskym 8:3). Ľudia pred Golgotou očakávali Spasiteľa a teraz sa už celé pokolenia dívame späť na kríž, kde zomieral Ježiš Kristus za hriech ľudstva. Tam sa stala milosť hriešnemu ľudstvu. Spasení sme z milosti skrze vieru, nie zo skutkov, ako je to napísané v Písme (Efezským 2:8-9).

Narodili sme sa hriešni a preto hrešíme. Kráčame týmto svetom plní hriechu a čím ďalej, tým viac sme obťažení hriechom a odlúčenosťou od Boha, lebo naše hriechy sú prekážkou medzi nami a Bohom. Kráčame životom odvrátení od Boha a Boha ani nehľadáme. Boh je však milostiví a pripravil záchranu pre človeka – poslal sem na zem svojho Syna, ktorého poznáme pod menom Ježiš Kristus z Nazareta. On prišiel na zem v ľudskom tele a Boh na ňom potrestal naše hriechy. Správe o tom, evanjelium Ježiša Krista, sa teraz zvestuje po celom svete. Každému, kto uverí v toto evanjelium, Boh odpúšťa jeho hriechy a počíta ho za spravodlivého, za spravodlivého z viery v Ježiša Krista a duchovne ho znova zrodí.

Ospravedlnenie z viery v sebe zahŕňa dve veci:

1) Boh človeku odpúšťa všetky jeho hriechy a človek už nemusí žiť v pocite viny, strachu zo smrti a večného zahynutia.

2) Boh prehlasuje uverivšieho v evanjelium Ježiša Krista za spravodlivého, pripočítava mu spravodlivosť Kristovu. Spravodlivosť tohto človeka je presne taká, ako spravodlivosť Božieho Syna.

Toto je ospravedlnenie z viery – a toto si každý, kto uveril v Ježiša Krista, musí privlastniť vierou, lebo je to Boží dar. Pretože spasenie, ako hovorí Biblia, je dar a je dokonalé, úplné a definitívne, treba ho tak aj prijať – zdarma, ako dar. Niet čo k nemu pridávať, dopĺňať či vylepšovať alebo zdokonaľovať a už vôbec nie snažiť sa zaslúžiť si ho.

Aký je profil hriešnika a čo sa uverením v evanjelium v živote človeka zmení?

V závere našej úvahy môžeme povedať: Hriešnik je človek, ktorý žije bez poznania Boha, odvrátený od Boha, obrátený k nemu chrbtom, žijúci v duchovnej tme a smerujúci do večného zatratenie. Kráča životom preč od svetla, ktoré má za chrbtom a pred sebou len tiene a tmu. Ale keď sa obráti od tmy k svetlu, k Bohu, svetlo je pred ním a tma a zatratenie za ním. Teraz kráča k Bohu a jeho profil je teraz nasledovný: Umytý krvou Ježiša Krista, Bohom ospravedlnený, Božie dieťa, Boží milovaný, znova zrodený, nové stvorenie v Kristovi, občan nebeského kráľovstva a iné samé dobré veci.

Ako má znovuzrodený ďalej žiť? Čítať Božie slovo, rozmýšľať nad ním, upravovať svoj život podľa neho. Premieňať sa obnovením mysle. Nežiť už viac spôsobom starého človeka. Vyzliecť svoj starý spôsob života a obleč žiť život človeka stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.

Umiestnené:  27. 9. 2024

(Z cyklu: Malé úvahy o veľkých veciach)

Láska vždy odpúšťa. Ježiš nám to dokonale ukázal na kríži: „A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“ (Lukáš 23:24)

Potrebujeme odpustenie. Kde by sme boli bez odpúšťajúceho Boha?

„Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás. A tak teda je o mnoho istejšie, že teraz, keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hnevu. Lebo ak vtedy, keď sme boli nepriateľmi, boli sme zmierení s Bohom skrze smrť jeho Syna, tak je o mnoho istejšie, že súc zmierení budeme spasení jeho životom“ (Rímskym 5:8).

Boh nám odpustil vo svojom Synovi. Ale aj my musíme odpúšťať. Dokonca ešte skôr, než sa nám druhá osoba ospravedlní.  „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi“ (Efezským 4:32).

Buď vždy tým, ktorý odpúšťa, dokonca aj vtedy, keď je viac alebo úplne vinný ten druhý. Si pred Bohom zodpovedný za obnovenie narušeného vzťahu nezávisle od toho, kto je vinný alebo koľkokrát proti tebe zhrešil ten druhý. „Vystríhajte sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, potresci ho; a ak sa pokajá, odpusť mu. A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa obrátil k tebe a povedal: Kajam sa, odpustíš mu!“ (Lukáš 17:3-4)

Iba odpustenie môže prečistiť kanál viery, ktorá pôsobí v našich srdciach. Odpustenie je základnou, nevyhnutnou podmienkou schopnosti priblížiť sa v modlitbe k Bohu: „A keď stojíte na modlitbe, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, nám odpustil vaše poklesky“ (Marek 11:25).

Ak dovolíme, aby nás zožierali negatívne výroky alebo činy iných, otvárame satanovi cestu do nášho života. Môžeme sa toho zbaviť iba tak, že odpustíme ľuďom, ktorý to zapríčinili, bez ohľadu na to, či máme pravdu my, alebo oni. To umožní Bohu, aby nás obnovil a uzdravil. Horkosť je satanovou zbraňou, preto nedovoľme, aby v nás zapustila korene. Horkosťou je akákoľvek myšlienka, slovo alebo skutok, ktorá je v rozpore s odpustením a pramení z ublíženia.

(B.Gordon a D.Fardouly: „Základy kresťanského života“)

(Z cyklu: Krátke zastavenie a vážne zamyslenie)

Mali ste už niekedy blízkeho priateľa a hovorili ste o ňom niekomu špatné veci? Keď ste sa potom znova stretli, všimli ste si niečoho až umelého na vašom vzťahu? Neboli ste pred ním už ani tak otvorený ani tak úprimný.

Kvôli hriechu sa medzi vami vytvorila malá, ale nezanedbateľná vzdialenosť. Môžete byť zahanbený svojim chovaním, ale ak sa nerozhodnete činiť pokánie a nevyznáte mu svoje previnenie, začnete sa v skutočnosti toho, komu ste ublížili, strániť – keď nie spoločensky, tak aspoň očami a srdcom. Predtým ste sa mohli navzájom zdieľať hoci aj s celým svetom, teraz je ale všetko to vzájomné prelínanie vašich osobností, ten pocit „vášho domova“ v duši toho druhého preč. Ak nedôjde k pokániu, vzdialenosť medzi vami sa bude zväčšovať až do doby, kedy vlastne už bude po vzťahu. Hoci ani jeden z vás nemusí rozumieť tomu, prečo ste sa od seba vzdialili. Láska, ktorú ste medzi sebou mali, sa vytratila, pretože ste zhrešili a neurobili pokánie.

(Prevzatý text)