Cyklus článkov o proroctve vo veršoch „Daniel 7:13-14“ v troch dieloch

1. diel

 13) Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel až ku Starodávnemu dňov, a dali mu priblížiť sa pred neho.

14)  A bolo jemu dané panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené.

Daniel 7:13-14

Predslov k cyklu

 Danielovo proroctvo zapísané v siedmej kapitole sa týka posledných časov a skonania sveta. V obrazoch mu boli zjavené udalosti poslednej doby. Bolo mu zjavené, že na konci časov budú na svete vedľa seba existovať štyri kráľovstvá (ríše), predstavené ako štyri zvieratá (Daniel 7:3-6, 17). Najväčšia pozornosť v Danielovom videní je venovaná štvrtému zvieraťu, ktoré je hrozné, strašné a veľmi silné s desiatimi rohmi. Zviera predstavuje ríšu (kráľovstvo), na čele ktorej bude stáť malý roh, na ktorom boli oči človeka a ústa, ktoré vraveli veľké veci (verše 7-8).  

       Daniela najviac zaujímalo práve štvrté zviera, ktoré bolo rozdielne od nich od všetkých, ktoré žralo a krúšilo a ostatok šliapalo svojimi nohami (verš 19). Tiež chcel vedieť aj o desiatich rohoch, ktoré boli na jeho hlave, a o tom inom, ktorý bol vystúpil, a padli pred ním tri, o tom rohu, ktorý to mal oči a ústa, ktoré vraveli veľké veci, a bol na pohľad väčší ako jeho druhovia (verše 20). Výklad dostal  a nachádza sa vo veršoch 16-17 a 23-27. 

       Všeobecne sa prijíma, že malý roh štvrtého zvieraťa je Antikrist a samotné štvrté zviera je jeho ríša, ktorá bude akýmsi spojenectvom, konglomerátom, či úniou desiatich kráľovstiev (štátov; desať rohov). Na konci posledných časov dominujúcim celosvetovým kráľovstvom, dominujúcou vládnucou mocnosťou bude Antikristova ríša (štvrté zviera). Popri nej budú existovať ešte tri kráľovstvá (ríše) predstavená prvými troma zvieratami. Táto doba a tieto udalosti sú ešte len pred nami.

Úvod

Syn človeka

Výraz Syn človeka ako pomenovanie sa v Písme prvýkrát vyskytuje práve v tejto siedmej kapitole knihy Daniela. Pomenovanie Syn človeka sa vzťahuje na Ježiša Krista. On sám o sebe takto hovoril a nachádzame to na viacerých miestach Písma, napríklad aj v 24. kapitole Matúša vo veršoch 27, 30, 39, 44. O sebe hovoril ako o tretej osobe.

Syn človeka pred Starodávnym dňov

V tomto Danielovom proroctve sú pozoruhodné dva verše a uvádzajú sa v nich tri pozoruhodné veci. Tieto dva verše sú pozoruhodné tým, že vybočujú z kontextu proroctva o Antikristovi a jeho dobe:

13)  Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel až ku Starodávnemu dňov, a dali mu priblížiť sa pred neho.

14)  A bolo jemu dané panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené“ (Daniel 7:13-14).

Tieto dva verše nijako nezapadajú do doby Antikrista a udalostí rokov jeho vlády.  A to je to, na čo v tomto článku zameriavame pozornosť.

       Vec je v tom, že keď nastane Antikristova doba, Pán Ježiš Kristus k Bohu – k Starodávnemu dňov, ako píše Daniel vo verši 13 –, nebude ešte len prichádzať, lebo on tam už dávno bude sedieť. Sedí tam stále, už od vzatia do neba a teda sedí tam aj v dnešnej dobe („… navždy sa posadil po pravici Božej“ Židom 10:12). Zo zeme natrvalo odišiel k Otcovi na štyridsiaty deň po vzkriesení. Do neba odišiel na nebeskom oblaku (Skutky 1:3 a 9) ako to píše aj Daniel vo verši 7:13. Odišiel z pred očí jeho apoštolov a vtedy, ako to vieme povedať dnes, Antikristova doba – doba malého rohu –, bola v nedohľadne.

       Z pohľadu súčasnej doby Pán Ježiš sedí na tróne po pravici Otca (Starodávneho dňov), ale Daniel píše, že videl syna človeka ešte len prichádzať k Starodávnemu dňov, nie sedieť ho tam. Verš 13 vyvoláva dve otázky: 

Prvá otázka znie: Čo bolo účelom príchodu Syna človeka k Starodávnemu dňov?

Druhou je otázka: Kedy nastala udalosť opísaná vo verši Daniel 7:13? To sú prvé dve veci.

Tretia vec je v tom, že Synovi človeka bolo dané panstvo i sláva i kráľovstvo, a slúžili mu všetky národy a ľudia a jazyky; jeho panstvo je večným panstvom, ktoré nepominie, a jeho kráľovstvo je také, ktoré nebude zničené (Daniel 7:14). Daniel oznamuje, že Synovi človeka bolo dané panstvo i sláva i kráľovstvo a toto všetko dostal ako súdne rozhodnutie súdneho tribunálu, ktorý zasadol v nebesiach a podľa všetkého predsedal mu Starodávny dňov – verše 9 a 10.

        Ak mu všetko to, čo uvádza verš 7:14 bolo ešte len prisúdené vtedy, keď sa Syn človeka priblížil k Starodávnemu dňov, máme tu tretiu otázku: Komu patrilo kráľovstvo pred tým, ako bolo odovzdané Synovi človeka? Toto sa ale z Danielovho proroctva ani z iných starozákonných proroctiev, nedá vyrozumieť. Starozákonné Písma na tieto otázky nedávajú odpoveď. Obraciame sa preto k písmam Nového zákona.

       Na prvé dve otázky odpovieme v nasledovnom diely, v článku pod názvom: „Mária, nedotýkaj sa ma“. Na tretiu odpovieme v treťom diely pod názvom „Daná mi je každá moc“.

Cyklus článkov o proroctve vo veršoch „Daniel 7:13-14“ v troch dieloch

2. diel

Prvá otázka:

Čo bolo účelom príchodu Syna človeka k Starodávnemu dňov?

Videl som v nočných videniach a hľa, s nebeskými oblakmi prichádzal ktosi na pohľad ako Syn človeka a prišiel až ku Starodávnemu dňov, a dali mu priblížiť sa pred neho.

Daniel 7:13

Ježiš Kristus z Nazareta, Syn človeka, prišiel do Jeruzalema na slávnosť svojej tretej Paschy. Prišiel ako zasľúbený Kráľ a Mesiáš tak, ako ňom prorokoval Zachariáš: prišiel jazdiac na osliatku (Zachariáš 9:9). Izrael ho, ako národ, ako Kráľa a Syna Dávidovho nerozpoznal, ale namiesto toho ho ukrižovali. Udalosti tejto paschálnej slávnosti boli búrlivé a dramatické. Keď Pán svojich učeníkov na túto udalosť pripravoval, nemohli tomu uveriť.

       Ježiš Kristus zomrel, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. Potom, ako ženy v prvý deň týždňa prišli k hrobu a našli ho prázdny, bolo to pre jeho učeníkov ďalšie prekvapenie, lebo ešte neznali písma, že musel vstať z mŕtvych (Ján 20:9; Rímskym 4:25; Židom 9:28).

       Ježiš sa v to ráno pri otvorenom hrobe zjavil Márii Magdaléne. Písmo toto stretnutie opisuje nasledovne: „A oni [anjeli] jej povedali: Ženo, čo plačeš? A ona im povedala: Vzali môjho Pána, a neviem, kde ho položili. A keď to povedala, obrátila sa nazad a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. Ježiš jej povedal: Ženo, čo plačeš? Koho hľadáš? A ona domnievajúc sa, že je záhradník, povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja ho vezmem. Ježiš jej povedal: Mária! A ona sa obrátila a povedala mu hebrejsky: Rabbúni! (čo znamená: Učiteľu!). Ježiš jej povedal: Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. A tak prišla Mária Magdaléna a zvestovala učeníkom, že videla Pána, a že jej to povedal (Ján 20:13-18).

       Mária Ježiša sprvu nepoznala, mysliac si, že je záhradník. Pán ju pri tomto stretnutí dôrazne požiadal, aby sa ho nedotýkala, lebo ešte nevstúpil hore k svojmu Otcovi (verš 20:17), ale aby išla k jeho bratom a povedala im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu (verš 17).

       Prišiel večer tohto dňa. Učeníci boli spolu a dvere, kde boli učeníci zhromaždení, boli zamknuté zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a zastal si do prostriedku a povedal im: Pokoj vám! (Ján 20:19-20). Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha. A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci? Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a ako vidíte, že ja mám. A to povediac ukázal im ruky a nohy (Lukáš 24:37-40).

       Týmito veršami sme sa dostali k dvom udalostiam. Jedna sa odohrala ráno a bolo to stretnutie Pána Ježiša s Máriou Magdalénou pri otvorenom hrobe. Druhá sa odohrala večerným pri stretnutí Pána s učeníkmi sústredenými za zatvorenými dvermi. Ráno Pán Máriu požiadal, aby sa ho nedotýkala, ale večer už učeníkov požiadal, aby sa ho dotkli. Čo sa udialo, že ráno Márii nedovolil, aby sa ho dotkla a večer už učeníkov o to priam požiadal? Ako tieto skutočnosti vysvetľuje Písmo?

Zostúpil z nebies a prišiel, aby nás zachránil

Adamovou neposlušnosťou sme sa všetci stali hriešnikmi. Všetci splodení z muža a ženy sa rodíme s adamovskou hriešnou prirodzenosťou a ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného, niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha; všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného (Rímskym 3:10-12). Toto je žalostná realita ľudského rodu po Adamovom páde: niet spravodlivého ani jedného. Obete býkov a kozlov prinášané každoročne nikoho nedokázali urobiť spravodlivým, lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy (Židom 10:1-4).

       Pretože na zemi nebolo ani jedného spravodlivého, musel zasiahnuť Boh. Otec ustrojiť Synovi telo, poslal ho z nebies sem k nám na zem a prikázal dať mu meno JEŽIŠ, lebo on zachráni svoj ľud od ich hriechov (Matúš 1:22).^A) Boží Syn prišiel medzi nás v poslušnosti Otcovi a prichádzajúc hovorí: „Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu… v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy“ (Židom 10:9-10).

       Otec položil na Ježiša Krista naše hriechy a na ňom vykonal spravodlivý súd. Ježiš Kristus bol tým bezchybným Baránkom ktorého preduložil Boh za obeť zmierenia (Rímskym 3:25). Na kríži položil svoj život za nás, prelial svoju krv, aby my sme mali odpustené hriechy a stali sa spravodlivými skrze vieru v jeho krvi (Rímskym 3:25). Kristus zomrel na kríži, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych: „bol vydaný pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie“ (Rímskym 4:25).

Vstúpil k Otcovi

Z rozhovoru Ježiša s Máriou sa dozvedáme, že je na ceste k Otcovi, aby predstúpil pred neho: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi a k svojmu Bohu a k vášmu Bohu (Ján 20:17).

       V Kristovi máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov (Rímskym 3:24; Efezským 1:7; Kolosenským 1:14). „12) ani nie krvou kozlov a teliat, ale svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie. 22)  A skoro všetko sa krvou očisťuje podľa zákona, a bez vyliatia krvi nedeje sa odpustenie. 24)  Lebo Kristus nevošiel do svätyne, učinenej rukou, protiobrazu to pravej, ale do samého neba ukázať sa teraz tvári Božej za nás“ (Židom 9:12, 22, 24).

       Kristus po svojom vzkriesení odišiel do neba so svojou krvou ukázať sa tvári Božej za nás. Vstúpil so svojou krvou do svätyne ako náš predbehúň (Židom 6:20). Toto sa udialo v prvý deň týždňa, v prvý deň Spasiteľovho vzkriesenia. Ježiš Kristus, Syn človeka, vstúpil so svojou krvou do svätyne ako náš veľkňaz. Dokumentoval tým, že naplnil Otcovu vôľu a dielo, ktoré mu uložil Otec a kvôli ktorému prišiel sem dole medzi nás, na svet, splnil a svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie (Židom 9:12) a raz a navždy odstránil hriechy svojou obeťou (verš 26).

Odpoveď na prvú otázku znie: Ježiš Kristus (Syn človeka) odišiel do nebies, aby predstúpil pred Boha (Starodávneho dňov) so svojou krvou a tým dokumentoval, že dielo, ktorému otec uložil splnil. Naplnil jeho vôľu.

To bol účel jeho príchodu k Bohu a Otcovi. Odpoveď potrebujem ešte doplniť vysvetlením, prečo sa Mária nemala dotknúť Pána ráno pri stretnutí s ním. Urobíme tak v nasledujúcom krátkom oddiele.

Prečo Ježiš nedovolil Márii, aby sa ho dotkla?

Vysvetlenie tejto skutočnosti poskytuje Písmo v knihe proroka Aggea v 2. kapitole vo veršoch 11 až 13 a týka sa obete prinášanej Bohu. V týchto veršoch čítame, že to, čo je obetované Hospodinovi a prináša sa pred jeho tvár, nesmie sa podľa zákona (verš 11) ničoho dotknú, lebo by sa obeť znečistila, stala sa nečistou, nesvätou. Pre svätého Boha nič nečisté nie je prijateľné.

       Pán Ježiš Kristus (Syn človeka) po svojom vzkriesení Márii povedal, že odchádza k svojmu Otcovi a svojmu Bohu. Odchádzal ako živá obeť ukázať sa so svojou krvou tvári Božej (Židom 9:22-24) a podľa Daniela ukázať sa Starodávnemu dňov  a pred súdny tribunál: „…zasadol súd, a boli otvorené knihy“ (verš 10). Predstúpil tam podľa zákona, podľa pravidiel svätoslužby (Židom 9:1) nepoškvrnený, čistý, preto Daniel vo videní videl, že Synovi človeka sa dalo priblížiť pred Starodávneho dňov (Daniel 7:13). Toto svedčí aj o tom, že obeť Pána Ježiša Krista Boh prijal.

Odpoveď na položenú otázku znie: Nesmela sa ho dotknúť, aby obeť, Boží Baránok, nebol poškvrnený, nečistý.

Boh prijal obeť Ježiša Krista a Nová zmluva bola uzavretá a zapečatená (Židom 9:16). Preto sa už večer prvého dňa učeníci mohli Pána dotýkať.

Druhá otázka:

Kedy nastala udalosť opísaná vo verši Daniel 7:13?

Okrem toho, že Syn človeka bol Starodávnym dňov prijatý, udialo sa aj to, že súdnym rozhodnutím mu tam bolo dané panstvo i sláva i kráľovstvo nad všetkými národmi, ľuďmi a jazykmi. Bolo mu dané panstvo, ktoré je večným panstvom, ktoré nepominie, a kráľovstvo, ktoré nebude zničené (Daniel 7:14). Tuto skutočnosť oznámil svojim učeníkom tesne pred svojim odchodom do nebies k svojmu Bohu a svojmu Otcovi. Oznámil im to v štyridsiatom dni od svojho vzkriesenia a poveril ich zvestovaním evanjelia: „A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi.  A tak iďte, čiňte učeníkmi všetky národy krstiac ich vo meno Otca i Syna i Svätého Ducha  učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta. Amen“ (Matúš 28:18-20; Skutky 1:8). Pre učeníkov to boli slová uistenie, že sú pod ochranou toho, komu je už daná všetka moc na nebi aj na zemi, a preto sa nemusia ničoho obávať, z ničoho nemusia mať strach. A ako čítame na ďalších miestach Písma, učeníci jeho slová pochopili, prijali a poslúchli. Išli a zvestovali evanjelium Ježiša Krista najprv v Jeruzaleme, potom v Judsku a tak až do posledných končín sveta. Keď Pán na štyridsiaty deň po vzkriesení odišiel natrvalo do neba, už mu bola prisúdená všetka moc na nebi aj na zemi.

       Z tohto všetkého dostávame odpoveď aj na druhú otázku, ktorá znie: K udalosti opísanej v Danielovi 7:13 došlo v prvý deň z mŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista.

       Podľa nášho datovania udalosti opísané vo veršoch Daniel 7:13-14 nastali v roku 33 po Kristovi (v roku 33 n. l.) Bolo to v prvý deň týždňa po sviatku Paschy (Veľkej noci). Ide o relatívne datovanie a dátum tohto dňa vieme určiť s presnosťou, s akou vieme určiť dátumy narodenia a ukrižovania Ježiša Krista. Udalosti, o ktorých píšeme v tomto cykle nastali v dobe, ktorá je už dávno za nami, zatiaľ čo Antikristova doba je ešte len vec budúcnosti.

Poznámky

A) Ježiš (Matúš 1:21) = Ješua – „Hospodin vysloboditeľ“

Cyklus článkov o proroctve vo veršoch  „Daniel 7:13-14“ v troch dieloch

3. diel

 A Ježiš pristúpiac hovoril s nimi a povedal: Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi.

Matúš 28:18

Tretia otázka:

Komu patrilo kráľovstvo pred tým, ako bolo odovzdané Synovi človeka?

 Dielo spasenia a vykúpenia Božieho ľudu Ježišom Kristom z Nazareta sa udialo na zemi. Svojím rozsahom a významom však presahuje náš zemský časopriestor. Ježiš v prvý deň svojho vzkriesenia vstúpil na nebesia a so svojou krvou vošiel do nebeskej svätyne a ukázal sa otcovi. Ráno hovoril s Máriou pri otvorenom hrobe a večer sa zjavil učeníkom zhromaždenými za zamknutými dverami.

       Potom sa počas štyridsiatich dní živý zjavoval svojim apoštolom, ktorých aj vyučoval o Božom  kráľovstve (Skutky 1:1-3). Na štyridsiaty deň bol zdvihnutý hore do neba, podňal ho oblak a vzal z pred ich očí (verše 2 a 9) a sadol si po pravici Božej (Marek 16:19). Pán Ježiš Kristus teraz sedí na tróne v nebesiach po pravici Boha (Kolosenským 3:1) a bude tam až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Bo h skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku (Skutky 3:21).

       Apoštol Peter píše, že Ježišovi prv, ako odišiel do neba, boli mu podriadení anjeli, vrchnosti a moci (1. Petrov 3:22). Peter sa odkazuje na slová Pána Ježiša: „… Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi“ (Matúš 28:18). Táto každá moc na nebi aj na zemi, ako sme usúdili podľa Daniela 7:13-14, Jána 20:13-18 a Lukáš 24:37-40, mu bola súdnym rozhodnutím daná v nebesiach už v prvý deň týždňa po Pasche v roku 33 n.l.

  Konštatujeme, že: Súd z veršov Daniela 7:9,13-14, zasadal v nebesiach  v prvý deň vzkriesenia Ježiša Krista a ustanovil, že vláda a moc na nebi a na zemi bude v ďalšom patriť Synovi človeka (verš 14). (Podrobnejšie o tom píšeme v druhom diele tohto cyklu). 

Pánovi Ježišovi Kristovi bola každá moc na nebi aj na zemi prisúdená už pred dvetisíc rokmi, ale doba, v ktorej žijeme, v ničom nenasvedčuje tomu, žeby tu na zemi vládlo nebeské kráľovstvo. Zloba, nenávisť, nepokoje, vojny, choroby, epidémie, katastrofy rôzneho druhu, vzťahy medzi jednotlivcami aj národmi – toto všetko tu okolo nás určite nie je nebeské kráľovstvo. Ako to je, a prečo to je tak ako je, keď už dávno bolo rozhodnuté, že všetka moc a panstvo aj na zemi, teda kráľovstvo na zemi, bolo prisúdené Synovi človeka, teda Ježišovi Kristovi? Aj o tom vyučuje Písmo. A v ďalšom texte článku sa tejto otázke venujeme. Vrátime sa k udalostiam na počiatku dejín ľudstva.

V rajskej záhrade

Dejiny ľudstva začínajú stvorením prvého ľudského páru, Adama a Evy. Dostali vládu nad celou zemou (1. Mojžišova 1:26) a jeden príkaz: nejesť zo stromu poznania dobrého a zlého (verše 2:16-17). Boží nepriateľ, Satan, zviedol Evu, ktorá odtrhla ovocie zo zakázaného stromu. Jedla a dala aj Adamovi (verš 3:6). Táto udalosť, tento skutok neposlušnosti Bohu a poslúchnutie hada, Satana^A), znamenal, že vláda nad svetom prešla do rúk Satana, lebo Písmo zjavuje, že: „komu sa vydávate za sluhov cieľom poslušnosti, že ste sluhami toho, koho poslúchate…“ (Rímskym 6:16). Neposlušnosťou Adama sa stalo, že prišiel  – a s ním aj všetko jeho potomstvo, celé ľudstvo –, o vládu nad svetom a vládcom nad svetom sa stal Satan.

Na púšti

Od rajskej záhrady kráľovstvá sveta patria Satanovi. Pán Ježiš po krste v Jordáne bol vedený na púšť a tam bol pokúšaný Satanom. Okrem iných mu Satan dal aj ponuku: 

„5) A diabol ho vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v okamihu.

6)  A diabol mu povedal: Tebe dám všetku túto moc aj ich slávu, lebo je mne daná, a komu chcem, tomu ju dám.

7)  Ty teda, ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje.

8)  A Ježiš odpovedal a riekol mu: Iď za mnou, satane, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu samému budeš svätoslúžiť“ (Lukáš 4:5-8).

       Pán Ježiš Satanove ponuky odmietol, odolal jeho pokušeniam, ale nepoprel, žeby nebolo pravdou, že všetky kráľovstvá sveta patria Satanovi a komu chce, tomu ich odovzdá (verše 5 a 6). Všetky zemské kráľovstva patria Satanovi a príde čas, že ich všetky a s nimi aj všetku túto moc aj ich slávu niekomu odovzdá. Píšeme o tom nižšie.

Na Golgote

Izraelský národ mal zasľúbenie Kráľa a kráľovstva (Lukáš 12:323, Skutky 1:6). Boh svoj sľub dodržal,. Kráľ prišiel jazdiac na osliatku tak, ako to predpovedal prorok Zachariáš 9:9. (Príchod Ježiša Krista na jeho tretiu slávnosť Paschy je opísaný v Matúšovi 21. kapitole a ostatných evanjeliách). Izraelský národ ho vtedy, okrem malej hŕstky, neprijal, ale namiesto toho ho, Ježiša Krista z Nazareta, ukrižovali. Na golgotskom kríži zomrel, bol pochovaný a na tretí deň vzkriesený. Na tomto kríži zavŕšil dielo, kvôli ktorému prišiel sem medzi nás na zem. Naplnil zákon, porazil smrť, odzbrojil Satana a zvíťazil aj nad všetkými kniežatstvami a vrchnosťami a odzbrojil ich (Kolosenským 2:15).

       Keď prišiel na svoju poslednú Paschu do Jeruzaleme vedel, že prišla jeho hdina: „Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka… Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine… Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vyvrhnuté “ (Ján 12:23, 27, 31).

       Svojim učeníkom po poslednej večeri ešte povedal, že potom, keď on odíde, príde Svätý Duch a ten keď príde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde (Ján 16:8): „a o súde, že knieža tohoto sveta je odsúdené“ (verš 11). Že knieža tohto sveta, ktorým je Satan, je odsúdené, Svätý Duch vyučuje v minulom čase. Na golgotskom kríži, tu na zemi, bol Satan porazený a odzbrojený. A na súde v nebesiach (Daniel 7:9 a 13-14) mu bolo odobrané panstvo i sláva i kráľovstvo a boli dané Synovi človeka, Ježišovi Kristovi  (verš 14).

       Panstvo, sláva i kráľovstvá sveta boli súdnym rozhodnutím odobrané Satanovi a dané Synovi človeka, Ježišovi Kristovi. Neprehliadnime, že Ježišovi Kristovi ich odovzdal súd a toto rozhodnutie padlo na súde v nebesiach v roku 33 n.l. Teda, od vtedy už všetky zemské kráľovstvá prináležia Ježišovi Kristovi. Prečo teda ešte ani dnes nemáme na zemi nebeské kráľovstvo? Prečo na zemi ešte nevládne Ježiš Kristus? Je to tým, že súd okrem vynesenia rozhodnutia (rozsudku) určuje aj, kedy jeho rozhodnutie nadobudne platnosť. Až po nadobudnutí platnosti súdneho rozhodnutia sa uskutočňuje to, čo je jeho obsahom. V prítomnosti súdne rozhodnutie oznámené v Danielovi 7:14 ešte nenadobudlo platnosť. Satan už nie je vládcom de jure (podľa zákona), ale ešte stále vládne a vládnuť bude dovtedy, kým súd neurčí, kedy jeho rozhodnutie z Daniela 7:13 oznámeného v roku 33 n.l., nadobudne úplatnosť, kedy vstúpi do platnosti.     

 A predsa, nebeské kráľovstvo tu na zemi už svojim spôsobom je prítomné. Je prítomné v srdciach Božích detí, Kristom vykúpených, nových stvorení v Kristovi, teda tých, ktorí patria Pánovi. Pre týchto je Boží Syn, Syn človeka, Ježiš Kristus z Nazareta Kráľ a Pán a oni sú už občania nebeského kráľovstva (Filipským 3:20). S istou voľnosťou môžeme povedať, že: v prítomnej dobe Boží ľud žije uprostred satanovych kráľovstiev sveta, ale sa nachádza ambasáde Božieho kráľovstva. Je to obrazné vyjadrenie, ale, myslím si, dobre vystihujúce prítomné prebývanie Božieho ľudu na tejto zemi.

Čas Jakobovho súženia

Izraelu bolo za neposlušnosť a neveru vymeraných sedemdesiat „týždňov“ (sedemdesiat krát sedem rokov = 490 rokov) „výchovného opatrenia“. Šesťdesiatdeväť „týždňov“ (483 rokov) už uplynulo a posledný Danielov „týždeň“ (posledných sedem rokov) je ešte len pred nami. V prvej polovici tohto posledného sedemročného obdobia Izrael bude mať relatívny pokoj, ale v druhej polovici, v druhých tri a pol rokoch sa bude nachádzať v tzv. Jakobovom súžení (Jeremiáš 30:7; 1. Tesalonickým 5:3).^B) 

Nadobudnutie právoplatnosti vlády na nebiV knihe Zjavenia Jána v 12. kapitole a vo veršoch 7-12 čítame, že v nebi nastal boj: „A povstal boj na nebi: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; a bojoval i drak a jeho anjeli“ (verš 7). Drak (Satan) a jeho anjeli boj prehrali a boli zvrhnutí na zem a „ich miesto sa viacej nenašlo na nebi“ (verše 8 a 9).      

Satan a jeho anjeli boli z neba zvrhnutí na zem a tu na zemi drak (Satan) svoj trón odovzdá šelme (Antikristovi), ktorý bude na zemi vládnuť tri a pol roka. Usudzujeme, že k tomu dôjde v posledný mesiac prvej polovice Danielovho „týždňa“. Antikrist sa na trón v chráme v Jeruzaleme posadí už s vedomím tejto vlády a moci. Toto datovanie odvodzujeme hlavne z verša Daniel 12:11, a že Antikristova vláda bude trvať presne tri a pol .        

Po tom, ako bol Satan zvrhnutý na zem, Ján píše, že na nebi počul veľký hlas, ktorý hovoril: „…Teraz sa stalo spasenie a moc a kráľovstvo spasením, mocou a kráľovstvom nášho Boha a vláda vládou jeho Krista, lebo je zvrhnutý žalobník našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou“ (verš 10).       

Máme za to, že po zvrhnutí Satana na zem nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie z verša Daniel 7:14 o odovzdaní všetkej moci na nebi Synovi človeka, Ježišovi Kristovi. Pán Ježiš je ešte stále na nebi a na tróne.

Nadobudnutie právoplatnosti vlády na zemi  

Čo sa odohráva na zemiSatan bude zvrhnutý na zem, ale vláda nad zemou mu ešte stále bude patriť.

 Z Danielovych proroctiev a Knihy Zjavenia vieme, že príde čas, že na scéne dejín sa objaví silný a krutý celosvetový vládca v Danielovom proroctve predstavený ako „malý roh“ nachádzajúcich sa na hlave štvrtého zvieraťa (Daniel 7:8), Z novozákonného Písma ho poznáme pod pomenovaním Antikrist (1. Jánov 2:18). Danielovi vo videní bolo o „malom rohu“ (Antikristovi) ukázané: „A hľadiac videl som, že ten roh viedol vojnu so svätými a premáhal ich… A budú vydaní do jeho ruky až do času a čias a do polovice času“ (Daniel 7:21, 25). Čas, časy a pol času je doba tri a pol roka a je to doba druhej polovice posledného Danielovho „týždňa“, v ktorej bude prebiehať Jakobovo súženie.

      Antikrist sa na scéne dejín objaví v dobe, keď začne plynúť posledný Danielov „týždeň“. Prvých tri a pol roka tohto sedemročného obdobia bude pôsobiť v „utajení“, bude vystupovať ako celosvetový mierotvorca. V polovici tohto „týždňa“ sa demaskuje tým, že sa posadí do chrámu Božieho ako Boh a bude sa vydávať za Boha (2.Tesalonickým 2:4).

V knihe Zjavenia Ján píše, že je to Satan, ktorý obdarí Antikrista veľkou mocou nad svetom: „A šelma, ktorú som videl, bola podobná pardovi… A drak jej dal svoju moc i svoj trón i veľkú právomoc“ (Zjavenie 13:2; pozri Lukáš 4:6), „A klaňali sa drakovi, ktorý dal šelme takú moc, a klaňali sa i šelme a hovorili: Kto je podobný šelme, a kto môže bojovať s ňou?!“  (verš 4). Šelma je Antikrist a drak je Satan. To, že Satan dá Antikristovi svoj trón i veľkú právomoc znamená, že mu dá vládu nad kráľovstvami sveta, ktoré jemu, Satanovi, patria. Dá mu vládu a moc nad celou zemou.       

V Zjavení čítame, že Pán Ježiš je na tróne v nebesiach. Rozlamuje pečate na zapečatenej knihe, ktoré nikto nemohol rozlomiť iba on (Zjavenie 5:3, 5). Vládu nad zemou, nad zemskými kráľovstvami má Antikrist. Apoštol Ján píše, že pri hlase poslednej, siedmej trúby, na ktorej trúbil siedmy (posledný) anjel, na nebi povstali hlasy:       

„A siedmy anjel zatrúbil, a povstali veľké hlasy na nebi, ktoré hovorili: Kráľovstvá sveta sa stali kráľovstvami nášho Pána a jeho Krista, a bude kraľovať na veky vekov“ (Zjavenie 11:15). Teraz, pri hlase tejto trúby nadobudlo právoplatnosť rozhodnutia súdu z verša Daniel 7:14, ktorým aj kráľovstvá sveta boli odovzdané Synovi človeka, Ježišovi Kristovi.       

Prvé, čo Ježiš Kristus už ako Kráľ a Pán na nebi a na zemi urobí je, že príde pre svoju Cirkev, pre svoju Nevestu. Nezostúpi ešte na zem, jeho noha sa ešte nedotkne zeme, lebo na zemi vládne Antikrist, ktorému vláda bola daná na dobu tri a pol roka, a toto sa musí dodržať. Zostúpi z neba do nižších častí a so svojou Cirkvou sa stretne medzi nebom a zemou, podľa všetkého v blízkosti zeme, v povetrí (1. Tesalonickým 4:16-17). Podľa Zjavenia Jána 12:10 Ježiš Kristus pre svoju manželku príde už ako Kráľ a Pán.                      

Cirkev je od tohto okamžiku už u Pána a bude s ním už navždy (1. Tesalonickým 4:17). Kde bude Pán, tam bude aj Cirkev. Nasleduje súd pred súdnou stolicou Kristovou (2. Korintským 5:10) a potom svadba Baránkova (Zjavenie 19:7).       

Domnievame sa, že súd v nebesiach (Daniel 7:26-27)ktorý rozhodol o odňatí panstva a záhube malého rohu (Antikrista),  zasadne tesne pred hlasom poslednej, siedmej trúby, alebo počas nej, čiže pred vychvátením Cirkvi.

„26) Ale potom zasadne súd, a odnímu jeho panstvo, aby ho vyplienili a zahubili až do konca.

27) A kráľovstvo, panstvo a veličenstvo kráľovstiev pod všetkými nebesami bude dané ľudu svätých Najvyšších; jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a všetky panstvá budú jemu slúžiť a poslúchať ho“ (Daniel 7:26-27).

Z týchto veršov rozumieme, že:

a) Odňatie panstva Antikristovi znamená, že mu je odňatá vláda, ale moc (vojská) mu je ponechaná. Znamená to, že Antikrist bude bojovať s Baránkom, ale nezvíťazí nad ním. Zvíťazí Baránok, lebo on je už Kráľom a Pánom nad celou zemou (Zjavenie 17:14). Súd zasadal počas Antikristovej vlády, preto sa hovorí o odňatí jeho panstva (verš 26).

b) Antikristovi odňali vládu „aby ho vyplienili a zahubili až do konca“ (verš 26). Slovám do konca rozumieme tak, že Antikrist nebude odstránený okamžite, ale až na konci jeho tri a pol ročnej vlády. A tiež to, že jeho záhuba má byť definitívna (verš 7:11).

c) Z presného znenie tohto verša: „Ale potom zasadne súd, a odnímu jeho panstvo, aby ho vyplienili a zahubili až do konca“ sa dozvedáme aj to, akým spôsobom mu má byť odňaté panstvo. Má to byť spôsobom: aby ho vyplienili až do konca– teda vojenskou silou. A kto to má urobiť hovoria verše Zjavenie 17:14 a Zjavenie 19:19-21„14) Tí [desať kráľov] budú bojovať s Baránkom, a Baránok zvíťazí nad nimi, pretože je Pánom pánov a Kráľom kráľov, aj tí, ktorí sú s ním, povolaní, vyvolení a verní“ (Zjavenie 17:14) a

„19) A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská, zhromaždené bojovať s tým, ktorý to sedel na tom koni, aj s jeho vojskom.

20) A lapená bola šelma a s ňou falošný prorok, ktorý robil pred ňou divy, ktorými zviedol do bludu tých, ktorí prijali znamenie šelmy a tých, ktorí sa klaňali jej obrazu. Tí dvaja boli hodení živí do ohnivého jazera, horiaceho sírou.

21)  A ostatní boli pobití mečom toho, ktorý to sedel na tom koni, mečom, vychádzajúcim z jeho úst. A všetko vtáctvo sa nasýtilo ich tiel.“ (Zjavenie 19:19-21).       

Antikrist (šelma, malý roh) bude odstránený v boji s Baránkom a tými, ktorí budú s ním (Zjavenie 147:14). K jeho záhube dôjde na základe rozhodnutia súdu.

d) Kráľovstvá pod všetkými nebesami (kráľovstvá sveta) budú dané svätým Najvyšších (Cirkvi), ako je to uvedené aj vo verši 18 a vyhlásené v Knihe Zjavenia Jána: „a učinil si nás nášmu Bohu kráľmi a kňazmi, a budeme kraľovať na zemi“ (verš 5:10). Rozhodnutie tohto súdu (verš 26) nadobudne okamžitú právoplatnosť. Súčasne s týmto súdnym výnosom nadobudne právoplatnosť aj rozhodnutie súdu z veršov Daniel 7:13-14 a už  všetka vláda a moc na nebi a zemi bude skutočne (de facto) patriť Synovi človeka.       

Kráľmi a kňazmi nášmu Bohu z nás učiní náš nebeský ženích (manžel), Pán a Kráľ na nebi a na zemi, Ježiš Kristus. Dôjde k tomu po súde pred súdnou stolicou Kristovou a svadbou Baránkovou (Zjavenie 19:7-8 a 14).       Po svadbe Baránkovej Ježiš Kristus spolu so svojím vojskom zostúpi z nebies ako Kráľ kráľov a Pán pánov (Zjavenie 19:16) a v bitke na zemi porazí Antikrista a jeho vojsko (verše 19 a 21).       

Antikrist (šelma) a jeho falošný prorok budú hodení do ohnivého jazera horiaceho sírou (Zjavenie 19:20), čím sa naplní Danielovo proroctvo z verša 7:11 a 26 . Satan o vládu nad svetom prišiel tak, že ju sám odovzdal Antikristovi a ten bol porazený Kráľom a Pánom Ježišom Kristom. Satan bude zviazaný a na tisíc rokov uvrhnutý do podzemného žalára, aby viac nezvádzal národy (Zjavenie 20:1-3).       

Porazením Antikrista a jeho vojska navždy zaniknú všetky zemské ríše (kráľovstvá), lebo bude porazený a zabitý celosvetový vládca, ktorým vtedy bude Antikrist (šelma) a jeho vojsko. Po tejto udalosti nastúpi vláda a kráľovstvo Pána Ježiša Krista, ktoré nebude nikdy zničené.

Poznámky

A) a) Identifikácia je podľa apoštola Jána v Zjavenie 12:9, kde je uvedené: „A zvrhnutý bol veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satanáš, ktorý zvodí celý svet; zvrhnutý bol na zem, a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním“.

b) Apoštol Ján písal Knihu Zjavenia na ostrove Patrmos v deväťdesiatych rokoch n.l., teda koncom 1. storočia. O Satanovi, že zvádza cely svet, píše v prítomnom čase. To znamená, že koncom 1. storočia vládu nad svetom má stále Satan (Veľký drak, Starý had.) 

B) O Jakobovom súžení alebo dni Hospodinovom, hovorili starozákonní proroci. Výraz Jakobovo súženie pochádza od Jeremiáša (Jeremiáš 30:7).   

Význam predložky „pre“ vo verši Matúš 24:22

21  Lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz,

ani už nikdy viac nebude.

22 A keby neboli skrátené tie dni, nebolo by zachránené niktoré telo;

ale pre vyvolených budú skrátené tie dni.

Zaujímame sa o význam predložky „pre“ vo verši Matúš 24:22.  Chceme vedieť, ako predložku „pre“ správne chápať z hľadiska významu, aby sme zostali v súlade, v harmónii s biblickým učením. Nesprávne chápanie predložiek v biblickom texte vyvoláva protirečenie s inými veršami a tým aj s príslušným učením Písma.

       Význam predložky „pre“, ako aj každej inej predložky, je rôzny. Základný význam predložiek napríklad je: príčina, dôvod; zreteľ; prospech; účel, cieľ. Predložka „pre“ okrem toho môže mať význam vymedzovací. Použitím predložky „pre“ niečo vymedzujeme. Napríklad názvom učebnice: „Slovenčina  pre 4. ročník základných škôl“, sa vymedzuje rozsah použitia tejto učebnice. Táto učebnica nie je určená pre 1. ročník základných škôl, nie je určené pre gymnáziá ani vysoké školy a pod. Je určená iba pre 4. ročník základných škôl.   

       V súvise s osobami môže vymedzovať ich pôsobenie, účinkovanie, či poverenie. Napríklad: zástupca riaditeľa pre zahraničné styky. Môže ísť o spojenia, v ktorých sa predložkou „pre“ vymedzuje rozsah pôsobenia predchádzajúceho slova, ako: zásady pre prácu s kyselinami (a tiež príklad s názvom učebnice v predchádzajúcom odseku).

       Vo veršoch Matúš 24:21-22 predložka „pre“ je použitá vo vymedzovacom význame. Vymedzuje skupinu ľudí, ktorým bude skrátený pobyt vo veľkom, čiže Jakobovom súžení. Tou vymedzenou skupinou osôb sú vyvolení.  Jakobovo súženie sa nebude skracovať, bude trvať presne tri a pol roka. Skrátená bude dĺžka pobytu v ňom pre (len, iba pre) vyvolených (Cirkvi). Skrátenie dĺžky pobytu v dňoch súženia platí iba pre vyvolených nie pre ostatných ľudí. Všetci ostatní sa budú nachádzať v celom súžení, teda budú v súžení celých tri a pol roka.

Späť na Vychvátenie Cirkvi – 3. časť

Prechod na úvodnú stránku – Úvod

Prechod na Prológ 

Prechod na pokračovanie v Časti 4

Prechod na Najnovšie články na stránke

Umiestnené: 11. júla 2025

N. S. Clarková, Slová Pána Ježiša,

(Čítanie na každý deň)

vydavateľstvo SOLAS, Žilina 2013, 34 strán.

Odoberateľom časopisu Solas bola publikácia zaslaná bezplatne ako príloha k číslu 21, zima 2013.

Prijali sme Ježiša Krista z Nazareta, Božieho Syna prišlého v ľudskom tele, za svojho Pána. Je užitočnú pripomínať si túto skutočnosť každý deň, aj jeho slová, ktoré sú pre nás smernicou a silou v každodenných zápasoch.