Vysvetlenie pojmu „veda“
„Myšlienkami Stvoriteľa“
I. diel: Vysvetlenie základných pojmov
3. časť: Veda
Fyzika v dobe 16. – 18. storočia
História vzniku pojmu veda
Poznatky o svete pribúdali. Bolo ich už veľa pod jednou strechou s pomenovaním Fyzika a došlo k tomu, že vznikli samostatné obory s vlastným pomenovaním ako: Chémia, Biológia, Astronómia, Kozmológia a ďalšie. K tomuto začalo postupne a nebadateľne dochádzať od 16. storočia a nove obory a medziobory vznikajú aj v súčasnosti. Zatiaľ čo pred touto dobou všetko skúmanie prírody patrilo pod pomenovaním Fyzika dnes jednotlivé prírodovedné obory špecificky skúmajú už len niektorú jednu stránky materiálneho bytia, materiálneho sveta.
Nová situácia si vyžiadala nový pojem pre zastrešenie tej istej ľudskej činnosti. Tým novým pojmom sa stalo slovo veda.
Históriu vzniku slova veda, ukážeme na zrode vedného odboru Chémia, ktorému vznik a osamostatnenie predchádzala alchýmia.
Zrod vedného oboru Chémia
Prvé predstavy o štruktúre telies pochádzajú zo starovekuA) (5. storočie pred Kr.; Gréci: Leukipos a Demokritos). Neskôr to boli alchymisti, ktorí sa zaoberali štruktúrou a vlastnosťami látky (telies). V 16.-17. storočí po Kr. sa alchýmia prekrývala s medicínou a skúmaním prírody. Od 17. storočia alchýmia postupovala cestami meraní, pokusov a overených tvrdení, a tak sa postupne pretransformovala na dnešnú chémiu ako jednu zo súčasných vedných disciplín.
Pritom hlavným cieľom alchymistov v tejto dobe bolo premeniť obyčajné kovy na zlato, nájsť akýsi „kameň mudrcov“ a „elixír života“. Zdalo sa im, že olovo je možné premeniť na zlato.
Pod kameňom mudrcov si predstavovali tajomnú látku, ktorá by umožnila premieňať kovy na zlato a podľa niektorých predstáv aj liečiť choroby či predlžovať život. Alchymisti verili, že kameň mudrcov predstavuje dokonalosť a najvyššie tajomstvo prírody.
Hľadali elixír života, v ktorom videli prostriedok, ktorý by dokázal vyliečiť všetky choroby a zabezpečiť dlhovekosť. Experimentovali s minerálmi, kovmi a rastlinami. Ich pokusy prispeli k vzniku a rozvoju chémie a prípravy liečiv.
Alchymisti síce nedokázali vyrobiť zlato z olova bežnými chemickými postupmi, ale ich experimenty pomohli rozvinúť laboratórne techniky, napríklad destiláciu a kryštalizáciu. Ich práce sa stali jedným z historických základov modernej chémie. Čo je na alchýmii tiež pozoruhodné, že pracovali cieľavedome s konkrétne vytýčeným cieľom a pracovali systematicky. Chémia veľmi tesne súvisí s fyzikou.
Obsah a definícia pojmu veda
Poznatkov o svete, o jeho podstate a vlastnostiach látky pribúdalo. Napriek tomu, že stále išlo o skúmanie toho istého jedného sveta aj cieľ bol stále rovnaký, pre novo vzniknutú situáciu bol potrebný nový, širší pojem, nová strecha pre zastrešenie tej istej, ale už rozsiahlej činnosti. K tomu v tomto období aj došlo a novým pojmom ľudskej činnosti venovanej skúmaniu podstaty našej materiálnej existencie sa stalo slovo veda. Táto činnosť bola pred vznikom tohto pojmu pod strechou pomenovanou fyzika – a teraz je tá istá činnosť pod strechou pomenovanou veda.
Definícia pojmu veda:
Veda je činnosť spojená so systematickým a cieľavedomým získavaním poznania o podstate sveta. Je založená na pozorovaní, experimentovaní, dokazovaní a overovaní získaných poznatkov o zákonitostiach reálne a v prítomnosti existujúcich opakujúcich sa alebo pretrvávajúcich dejov, procesov a javov materiálneho sveta. Získané poznanie formuluje do tvrdení, vedeckých zákonov a teórií.
Aj tu, keď hovoríme o podstate sveta, máme na mysli podstatu v onkologickom zmysle.
Toto je základná a podstatná charakteristika, ktorou je vymedzená ľudská činnosť, ktorú je možné nazvať veda alebo vedecká činnosť. Definícia pojmu veda je taká istá ako definícia pojmu fyzika, len slovo fyzika je nahradené slovom veda a do definícii vedy bolo pridané prídavné mená systematický a cieľavedomý. Teraz už ide o systematické a cieľavedomé získavaním poznania o podstate sveta. Skúmanie podstaty bytia sa v súčasnosti deje s konkrétne vytýčeným cieľom. Ukázali sme si to na histórii chémie a v posledných rokoch to bolo hľadanie elementárnej častice s pomenovaním Higgsov bozón v Cerne, kde sa nachádza laboratórium Európskej organizácie pre jadrový výskum. Higgsov bozón bol najprv teoretický predpovedaná a experimentálne verifikovaný v roku 2012. Experiment bol ukončený 4. júla 2012.
Fyzika si aj v novej situácii zachovala prioritné postavenie v skúmaní podstaty sveta, ktoré dovtedy mala. Aj ako už jedna z vedeckých disciplína, stále sa vyznačuje najvyšším stupňom abstrakcie z pomedzi všetkých prírodných vied.
Základné pojmy, základné stavebné kamene vedy sú tie isté, ako boli pod strechou fyziky a sú nimi stále fyzikálne veličiny. Vo vedeckých zákonoch a vedeckých teóriách sa dávajú do súvisu len fyzikálne veličiny a výrazy. Aj pre vedu sú fyzikálne veličiny základnými, neodmysliteľnými a nenahraditeľnými pojmami – sú jej charakteristickými signifikantnými znakmi. Fyzika si zachovala dominantné postavenie v skúmaní podstaty sveta.
Aj prostriedky vedy sú tie isté, ako prostriedky fyziky (pozorovanie, experiment). Rovnaký je aj postup zovšeobecnenia (hypotéza – overovanie/testovanie – zákon – teória – opakované testovanie).
Zhrnutie
Úlohou a cieľom vedy je systematicky a cieľavedome poznávať, skúmať a vysvetľovať vlastnosti materiálneho sveta, ktorý nás obklopuje – a iba tohto sveta. Vo vedeckom poznávaní ide o objavovanie a poznávanie zákonitostí materiálneho sveta – teda stále existujúcich, pretrvávajúcich či opakujúcich sa dejov, javov (udalostí) v ňom. Zatiaľ čo vlastnosti prítomného materiálneho sveta sú vedeckému poznávaniu dostupné, pôvod (vznik) a dávna minulosť materiálneho sveta vedeckému poznávaniu dostupné nie sú. Toto je, voľne povedané, pravá alebo skutočná veda – veda v pravom zmysle slova.
Veda – nový pojem so starým obsahom
Pojem veda svojim obsahom znamená to isté, čo bolo predtým obsahom pojmu fyzika, len veda je širší pojem ako predtým fyzika.
Dnes povieme: fyzika je veda a do pojmu veda patrí fyzika + ostatné vedné disciplíny ako chémia, astronómia atď.
Empirická a exaktná veda
Výrazy pravá veda, skutočná veda, veda v pravom zmysle slova, si teraz zavedieme v odbornom zmysle ako empirická veda a exaktná veda.
Empirická veda
Empirická veda skúma a prináša poznanie o javoch, ktoré sú prístupné zmyslovej skúsenosti (empírii).B) Empirická veda je teda postavená na pozorovaní, meraní a pokuse (experimente).
Pod pojmom empirická veda rozumieme činnosť spojenú so získavaním poznania o zákonitostiach reálne a v prítomnosti existujúcich opakujúcich sa alebo pretrvávajúcich dejov, procesov a javov materiálneho sveta a ich formulovanie vo forme tvrdení, vedeckých zákonov a teórií.
Okrem toho pravá, skutočná, empirická veda finálne predkladá poznanie (teórie), ktoré nie je závislé od svetonázoru vedca, ktorý interpretuje vedecké pozorovania či experimenty. To je veľmi dôležitá skutočnosť, črta, charakterizujúca vedu (pravú, skutočnú).
Exaktná veda
Keď empirická veda okrem kvalitatívneho (slovného) opisu prírodných zákonitostí (kameň padá k zemi, voda tečie z kopca) poskytuje aj ich kvantitatívnu formuláciu (Newtonov zákon gravitácie, Coulombov zákon atď.), hovoríme o exaktnej vede.C) V kvantitatívnom opisu ide o matematické formulácie vzťahov medzi fyzikálnymi veličinami vo forme matematických rovníc.
Matematické vyjadrovanie fyzikálnych zákonov nemá jediného pôvodcu ani jeden presný dátum. Dochádzalo k tomu postupne a výrazne v 16. a 17. storočí, keď sa prírodné javy začali nielen opisovať slovami, ale aj merať, experimentálne skúmať a vyjadrovať pomocou matematických vzťahov.
Prvou osobnosťou v tomto smere bol Galileo Galilei (1564 – 1642). Výrazné systematické matematické formulovanie základných zákonov mechaniky pochádza od Isaaka Newtona. Urobil to tak v roku 1 687 vo svojom diele Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica (Matematické princípy prírodnej filozofie).
Veda v inom zmysle slova
Vedu, ako sme si ju predstavili v jej definícii a vysvetleniach nazývame aj ďalej jednoducho: pravá alebo skutočná veda. Preto skutočná, len takáto veda je vedou. Tak ako sme si pojem veda vysvetlili, vyjadruje jeho historicky pravý, skutočný obsah a význam.
Toto zdôrazňujeme preto, lebo pojem veda sa používa aj v inom zmysle, v ktorom má iný obsah. Tu sa vedou označuje každé poznanie. Tento iný obsah je pojmu veda daný jeho pôvodom, etymológiou.
Pôvod (etymológia) slova veda
Naše slovenské slovo veda pochádza zo staroslovanského koreňa ved-, ktorého základný význam je „vedieť, rozumieť, mať poznanie“. Pritom od tohto koreňa je odvodené aj slovo „vidieť“. Slovo veda teda znamená „poznanie“ a svojim koreňom je príbuzné aj so slovom „vidieť“. Súvislosť medzi týmito slovami je očividná a logická, lebo „vidieť znamená poznať“ alebo „uvidieť, a tým spoznať“. Dostávame tým etymologický reťazec: „ved-“ – vidieť – poznať – veda/vedec.
Podľa publikácie „Duša vědy“ slovo vedec, ako názov profesie, sa prvýkrát objavilo v roku 1 833 v angličtine ako „scientist“, do ktorej sa dostalo z latinčiny. Na Slovensku pojem vedec v dnešnom ponímaní sa údajne objavil v časopise Jozefa Miloslava Hurbana (*1817 – †1888) Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, v článkoch z rokov 1 846 – 1 847. Časopis vychádzal v rokoch 1 846 – 1 851.
Toto je pôvod, etymológia, slova veda a vedec, ale pred etymológiou je dôležitejší predovšetkým ich obsah. V etymologickom zmysle sa oba pojmy používajú vo veľmi širokom zmysle. V tomto ponímaní sa pod vedou rozumie súhrn všetkých činností, ktoré sú spojené so získavaním informácií označených ako poznanie.
Povedané jednoducho: V etymologickom zmysle sa pod vedou rozumie každé poznanie. Tu sa vedou označuje prakticky všetko, teda aj to, čo sa nedá overiť, napríklad: hypotézy o počiatkoch vesmíru a života. Takéto chápanie pojmu veda zahmlieva a zneplatňuje jeho pôvodný historický zmysel a obsah, ktorý sa sformoval z praktickej činnosti získavania len overiteľného poznania prírodných javov. Takéto zahmlievanie a znejasňovanie pôvodného historického obsahu pojmu veda je účelové a zavádzajúce najmä v otázke svetonázoru.
V tomto ponímaní veda nestojí na fyzikálnych veličinách, ktoré tu nie sú jej základné výrazové prostriedky. Veda v tomto ponímaní nie je ohraničená a „vedecky“ sa vysvetľujú aj počiatky, čo nie je nič iné ako to, že hypotézy sú prehlasované za dobre overené a dokázané vedecké teórie – a to zase nie je nič iné ako podvod a klamstvo materialistickej ideológie. Ako pravdivé sú tu prijímané aj iné neoverené a nedokázané tvrdenia. Na vede v tomto zmysle nie sú postavené žiadne technológie, či zariadenia.
Jedna vec je pôvod slova a druhá vec je jeho obsah. Slová nepoužívame podľa (alebo kvôli) ich etymologického pôvodu, ale podľa ich obsahu – podľa toho, čo vyjadrujú. V tomto cykle, ale aj vo všetkých našich prácach slovo veda používame v zmysle jej vyššie predloženej definície, ktorá je sformovaná v zmysle historického poznávania ontologickej podstaty materiálneho sveta.
Ďalšie charakteristiky pravej vedy
Za jednu zo všeobecných charakteristík účelu vedy môžeme považovať aj nasledovné tvrdenie:
Veda je hľadanie pravdy o celom nás obklopujúcom materiálnom svete vedeckými prostriedkami a metódami (pozorovanie, pokus, experiment, meranie a pod.).
Poučný a pravdivý je aj výrok:
„Veda a lži nemôžu existovať vedľa seba. Nemôžete vysloviť vedeckú lož ani nemôžete vedecky klamať. Základom vedy je hľadanie pravdy.„ (Bruce Alberts – citované podľa publikácie Jonathan Wels, Ikiony evolúcie, Návrat domů, Praha 2005)
Poznámky
A) Za starovek sa považuje obdobie rokov 2 520 pred Kr. až po 476 po Kr. V roku 2 520 pred Kr. skončila Noachova potopa. Potopou zahynul predchádzajúci svet a nanovo sa začali písať dejiny ľudstva.
Starovek sa skončil rokom 476 po Kr. zánikom Západorímskej ríše a začal stredovek. Posledného zápodorímskeho cisára Romulusa Augustusa zosadil germánsky vojvodca Odoakek.
Prechod zo stredoveku do novoveku nenastal z jedného dňa na druhý. Išlo o postupnú zmenu spoločnosti, kultúry, hospodárstva a poznania, preto historici používajú viacero významných udalostí ako orientačné medzníky. Za koniec stredoveku sa uvádzajú viaceré dátumy:
1. Jedným je rok 1 453 po Kr., v ktorom Osmanskí Turci Dobyli Konštantinopol (Carihrad, čiže Istambul), čím zanikla Byzantská ríša, čo bol iný názov Vychodorímskej ríše.
Carihrad je tradičný slovenský názov Konštantínopola. Mesto Konštantínopol založil rímsky cisár Konštantín I. v roku 330 po Kr. tak, že rozšíril pôvodné mesto Byzantion (Byzancia), ktoré bolo založené Grékmi v roku 657 pred Kr. Konštantínopol (meno po cisárovi Konštantínovi I.) sa v roku 330 po Kr. stal novým cisárskym mestom celej Rímskej ríši. Rímska ríša sa v roku 395 rozdelia na Západorímsku ríšu s hlavným mestom Rím a Východorímsku ríšu s hlavným mestom Konstantínopol.
2. Druhým je rok 1 492. V tomto roku Krištof Kolumbus objavil Ameriku.
3. Ďalším je rok 1 450. Tento rok sa považuje za vynález kníhtlače Johannesom Gutenbergom.
B) empíria (gr. empeiria) znamená: skúsenosť, poznanie získané vlastným pozorovaním a praktickým overovaním.
Empirický výskum znamená, že poznatky sa získavajú: pozorovaním, meraním alebo experimentom.
Empíria je poznanie, ktoré nevychádza iba z toho, čo si myslíme, ale predovšetkým z toho, čo sme skutočne zažili, pozorovali alebo overili.
C) exaktný znamená: presný, jednoznačný, dôsledný a matematicky alebo logicky overiteľný.
Pochádza z latinského slova exactus, ktoré súvisí s presnosťou a dôkladnosťou.
Exaktná veda je vedná disciplína, ktorá sa usiluje o čo najpresnejšie a objektívne poznanie skutočnosti. Využíva meranie, výpočty, matematické vzťahy, logiku a experimenty.
Jej teórie a tvrdenia sú overiteľné a opakovateľné.
Empíria hovorí, čo sme zistili skúsenosťou. Exaktnosť hovorí, nakoľko presne a jednoznačne to vieme vyjadriť a overiť. Tieto dva princípy sa vo vede navzájom dopĺňajú.
Prechod na Predslov a Obsah cyklu
Návrat na Úvodnú stránku