Základy súčasnej vedy

 „Myšlienkami Stvoriteľa“

 1. diel: Vysvetlenie základných pojmov

5. časť: Osobnosti histórie fyziky a vedy

Šestnástym storočím začalo obdobie podstatných objavov a výrazných osobností, ktoré svojimi prácami výrazne prispeli k poznaniu nášho materiálneho bytia. Zo všetkých tu spomenie Mikuláša Koperníka, Galilea Gelileu, Johanesa Keplera a Isaaca Newtona. S ich menami sa spája položenie základov súčasnej fyziky a vedy.

Mikuláš Koperník (*1473 – †1543 po Kr.)

Z pozorovania planét usúdil, že stredom slnečnej sústavy je Slnko. V jeho predstave heliocentrickej sústavy sa planéty ešte pohybovali po kruhových dráhach. Jeho dielo tlačou vyšlo tesne pred jeho smrťou v roku 1 543.

Galileo Galilei  (*1564 – †1642 po Kr.)

Galileo bol všestranným učencom, experimentátorom, konštruktérom,  teoretikom a filozofom. Prijal Koperníkovu heliocentrickú predstavu, čím sa dostal do známeho konfliktu s cirkvou. Do fyziky ako prvý zaviedol princíp relativity. Vynašiel  ďalekohľad.

Skúmal pohyb telies a voľný pád. Zistil, že v gravitačnom poli Zeme sa všetky telesá pohybujú s rovnakým zrýchlením.   

Johannes Kepler (*1571 – †1630 po Kr.)

Definitívne rozriešil spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom. Odhalil matematické pravidelnosti pohybu planét. Sformuloval tri zákony o pohybe planét okolo Slnka. Porozumel, že planéty okolo Slnka sa pohybujú po eliptických dráhach. Keplerove zákony majú univerzálnu platnosť pre pohyb nebeských telies.

Isaac Newton (*1643 – †1727 po Kr.)

Je jedným z najväčších osobností ľudského poznania. Bol polyhistor; matematik, fyzik, alchymista, astronóm, teológ. Nadviazal na diela svojich predchodcov, hlavne na: Galilea, Keplera a Descarta.  Sformuloval zákony mechaniky, geometrickej optiky, teóriu gravitačného poľa.  Jeho práce sú základom súčasnej fyziky a vedy vôbec.

Jeho hlavné dielo Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica (Matematické princípy prírodnej filozofie) vyšlo v latinčine v roku 1687. Až do konca 19. storočia sa zdalo, že jeho zákonmi z mechaniky, gravitačného poľa a geometrickej optiky je možné prakticky vysvetliť všetko dianie v materiálnom svete.

Prechod na Predslov a Obsah cyklu

Návrat na Úvodnú stránku