Seriál o svetových ríšach v starozákonných a novozákonných proroctvách
Kniha Daniel 11. kapitola
A ja som stál v prvom roku Méda Dária, aby som ho posilňoval a bol mu na pomoc.
Daniel 11:1
Úvod
Videnie zapísané v tejto 11. kapitole je pokračovaním videnia zapísaného v 9. kapitole. Daniel ho dostal v prvom roku Méda Dária (Daniel 9:12) ktorý bol poverený vládcom nad práve podmanenou Novobabylonskou ríšou. Dárius bol niečo ako guvernér alebo miestodržiteľ. V celej Perzskej (Achajmenovskej) ríši kráľom bol Kýros Veľký II (kráľom bol v rokoch 559 – 530 pred Kr.). Danie tu predstavuje seba ako pomocníka Méda Dária.
Daniel tu predstavuje seba ako pomocníka Méda Dária. Bol jeden z dvadsiatich satrapov, ktorých Méd Dárius ustanovil, aby vládli po celom kráľovstve (Daniel 6:1). Nachádzal sa v Dáriovej blízkosti, teda v meste Babylone.
Toto je už tretia kapitola v knihe Daniel, ktorá sa vzťahuje na dobu vlády Méda Dária. V šiestej kapitole je zapísaná udalosť, keď Daniel bol hodený do jamy s levmi. Počas prvého roku vládnutia Dária Daniel dostal jedno videnie a zapísal ho do troch kapitol, V deviatej začína záznam videnia o sedemdesiatch „týždňoch“ vymeraných na izraelský národ a Jeruzalem (9:24). Zápis videnia pokračuje v jedenástej kapitole a je dokončený v kapitole dvanástej.
Danielovo videnie
Podľa veršov deviatej kapitoly súdime, že táto kapitola nie je ukončená, ako to Daniel robí v predchádzajúcich kapitolách. A z prvých dvoch veršov tejto kapitoly usudzujeme, že jedenásta kapitola je pokračovaním videnia zapísaného v deviatej kapitole. Zápis tohto videnia pokračuje ešte aj v dvanástej kapitole a až tu končí. Daniel na začiatku tejto jedenástej kapitole nič nepíše o tom, kto mu posolstvo priniesol, ani kde sa nachádzal, ako to robil v predchádzajúcich kapitolách. Druhý verš začína priamo slovami toho, ktorý s nim hovoril bez toho, aby ho predstavil: „A teraz ti oznámim pravdu…“. A ten, ktorý s ním hovoril bol anjel Gabgriel (verš 9:21). V tomto verši sa Daniel slovami „muž Gabriel, ktorého som videl vo videní tam na počiatku“ odkazuje na videnie, ktoré dostal v treťom roku perzského kráľa Kýra (548 – 547 pred Kr.) a toto videnie je zapísané v predchádzajúcej 10. kapitole.
Zápis videnia v deviatej kapitole Daniel jednoducho prerušil a pokračoval v ňom jedenástou a dvanástou kapitolou. Medzi deviatu a túto jedenástu vsunul desiatu kapitolu, v ktorej opisuje videnie, ktoré dostal v treťom roku perzského kráľa Kýra, ktorý spadá do rokov 548 – 547 pred Kr. Ide o tretí rok kraľovania Kýra v Perzii nie vzhľadom na jeho kraľovanie nad bývalým územím Novobabylonskej ríši. V tomto roku Daniel dostal uistenie, že videnia, ktoré sú mu zjavované sú pravdivé (verš 10:21 a predchádzajúci diel tejto série). Verš 11:2 začína práve slovami uistenia z videnia, ktoré Daniel dostal v prvom roku Méda Dária. Medzi videním zapísaným v kapitolách 9.,11.,12 a videním v 10. kapitole – medzi veršom 10:21 a veršom 11:2–, je odstup asi desať rokov. Ak po deviatej kapitole čítame hneď 11. kapitolou zistíme, že text 11. kapitoly je plynulým a logickým pokračovaním textu z 9. kapitoly.
Gabriel Danielovi v 9. kapitole (verše 21-27) najprv načrtol čo Izraelský národ čaká od skončenia babylonského zajatia až po dobu skonania sveta, ku ktorému dôjde záhubou pustošiteľa (Antikrista; verš 9:27). Zápis Gabrielovho posolstva z 9. kapitoly pokračuje v 11. kapitole, preto Daniel v 11. kapitole nepredstavuje toho, kto s ním hovorí, lebo tým poslom je stále Gabriel. Jediné, čo Daniel v tomto zmysle oznamuje, že ide o ten istý prvý rok Méda Dária ako aj v 9. kapitole.
To, čo Gabriel len stručne načrtol vo veršoch 9:25-27 podrobnejšie oznamuje v tejto 11. kapitole a tiež aj v 12. kapitole, v ktorej je zápis Gabrielovho posolstva ukončený. Teda: Zápis Gabrielovho posolstva začína veršom 9:21, pokračuje celou 11. kapitolou a je ukončený v 12. kapitole veršom 13, v ktorom mu je povedané, aby išiel odpočívať, čomu rozumieme, že jeho služba nateraz skončila.
11. kapitola
Gabrielovo posolstvo pokračuje proroctvom o Perzskej ríši a jej zánikom – verše 2-3. Po jej zániku celosvetovou vládnucou ríšou sa v roku 330 pred Kr. stala Grécka ríša Alexandra Veľkého. Po jeho smrti v roku 323 sa Grécka ríša rozpadla na štyri nástupnícke, ale stále Grécke ríše (diadochie) – verše 3-4. Diadochie proti sebe bojovali, ako to čítame aj v tejto kapitole.
Výklad 11. kapitoly je sám osebe náročný, lebo králi nie sú uvádzaní menom. Nie sú menovaní perzskí králi ani vládcovia diadochií (diadochi). Diadochi sú oznamovaní len výrazmi: kráľ severu a kráľ juhu. To, že sa hovorí len o kráľovi severu a kráľovi juhu znamená, že reč je len o dvoch diadociách. A ako píšeme nižšie, pod výrazom kráľ severu treba rozumieť odpovedajúcich kráľov Seleukovej ríše a pod výrazom kráľ juhu odpovedajúcich kráľov Ptolemajovej ríše, ktorá bola menovaná aj ako grécky Egypt, alebo Ptolemajovský Egypt.
Výklad tejto kapitoly v časti, v ktorej sa týka minulosti, sa robí podľa naplnenia tohto proroctva. K tomu je potrebná znalosť dobových pôvodných historických dokumentov, ktoré ale mne nie sú dostupné. Obraciam sa preto na zdroje, ktoré považujem za dôveryhodné.Vychádzame tiež z toho, že Danielove proroctvá a udalosti v nich ohlasované sa doslova naplnili (a naplnia), lebo Daniel bol Boží prorok a to, čo ohlasoval sú Božie slová a videnia zjavené mu Bohom, teda Danielovo posolstvo je to pravdivé. To, čo hovorí Boh sa do bodky aj stane – Boh bdie nad svojím slovom, aby ho vykonal (Jeremiáš 1:12).
Božími prorokmi (nie inými) prorokované minulé udalosti sa v histórii aj naplnili. Preto tieto prorokmi predpovedané a v histórii už naplnené udalosti (nie iné) môžeme použiť aj pri výklade príslušných textov PísmaA).
Podrobnejšie o veršoch 2-4
Vo verši 2 sú ohlásení štyria Perzský králi, ktorí budú v Perzii kraľovať po práve vládnucom Kýrovi Veľkom. Sú nimi: Kambryses (530-522 pred Kr.), Gaumát (tri mesiace v roku 522 pred Kr.), Dárius I. (522 – 486 pred Kr.). Štvrtým kráľom bol Ahasver, menovaný tiež ako Xerxes I. (486 – 465 pred Kr.). Perzská ríša vo svojom najväčšom rozkvete sa rozprestierala od Lýdie v Malej Ázii (dnešné Turecko) až po ústie rieky Indus v Indii – vrátane Sýrie, Palestíny, Egypta, Mezopotámie a iránskych planín –, spolu 27 krajín (Ester 1:1).
Keď štvrtý perzský kráľ (Ahasver) zosilnel (verš 2) išiel v roku 480 pred Kr. s vojskom všetkých svojich poddaných krajín do boja s Gréckym kráľovstvom s cieľom rozšíriť svoje územie, ale neuspel. Územie Perzskej ríše končilo v Malej Ázie (Turecka). Tak to zostalo až do doby Alexandra veľkého, ktorý v roku 334 pred Kr. porazil Peržanov na území Malej Ázie a začal svoje víťazné ťaženie na východ proti Perzskej ríši, ktorú do roku 330 pred Kr. celú ovládol (verš 3). Týmto rokom definitívne zanikla Perzská ríša a jej celé obrovské územie sa dostalo pod Grécku nadvládu, ktorá sa tým stala treťou svetovou ríšou.
Rozdelenie Alexandrovej ríše
4 A vtedy, keď už bude stáť, bude skrúšené jeho kráľovstvo a bude rozdelené vo štyri nebeské vetry, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to už nebude panstvo aké bolo jeho panstvo, nad ktorým panoval, lebo jeho kráľovstvo bude vykorenené a dostane sa iným, mimo nich.
Alexander Veľký onemocnel a zomrel v meste Babylone v roku 323 pred Kr. Po jeho smrti sa ríša rozpadla na štyri menšie nástupnícke ríše, diadochie (Seleukova, Ptolemajova, Kassandrova a Lysimachova), ale stále to bola grécka nadvláda nad svetom. Diadochi boli sprvu len poverenými správcami nad príslušným územím, ale neskôr sa sami etablovali na kráľov. Toľko k Danielovým proroctvám o ríšach (Daniel 2., 7., 8., 9. kapitola a verše 2-4 tejto kapitoly) a ich historické naplnenie. Vládcovia Seleukovskej ríše sú v tejto kapitole uvádzaní pod pomenovaním kráľ severu a vládcovia Ptolemajovskej ríše pod výrazom kráľ juhu. Orientačne a zjednodušene si pod Seleukovskou ríšou môžeme predstaviť územie dnešnej Sýrie (severné kráľovstvo; králi severu) a pod Ptolemajovskou ríšou územie Egypta (južné kráľovstvo; králi juhu).
Králi severu a králi juhu
V ďalšom texte v hranatých zátvorkách a kurzívou do veršov tejto kapitoly (a tiež v poznámkach pod textom článku) doplníme mená kráľov, ako ich v poznámkach k 11. kapitole uvádza Študijná Biblia (Slovenský ekumenický preklad, Banská Bystrica 2015) a pridáme náš výklad, resp. komentár. Text veršov je podľa prekladu prof. Roháčka.
5 A zmocnie kráľ na juhu [Grécky Egypt, Ptolemajos I. Sotér, 323-285 pred K.], a jedno z jeho kniežat [z kniežat Alexandra Veľkého, Seleukos I. Nikator, 312/311-280 pred Kr., ktorého diadochia bola územím najväčšou zo všetkých štyroch], a bude mocnejšie nad neho a bude panovať, a jeho panstvo bude veľkým panstvom.
6 Ale po niekoľkých rokoch sa spolčia, a dcéra kráľa juhu [dcéra Berenika, kráľ juhu (jej otec) bol Ptolemajos II. Filadelfos, 285-246 ] príde ku kráľovi severu [Antiochus II., 261-246], aby učinila mier. Ale nezadrží v sebe sily ramena, ani neobstojí on ani jeho ramä, lež bude vydaná ona i tí, ktorí ju dovedú, i ten, ktorý ju splodil, ako i ten, ktorý ju posilňoval v tých časoch [Berenika a Antiochus II. Uzavreli dohodu, ale dohoda sa nedodržala, lebo obaja boli zavraždení].
7 No, potom povstane muž z mládnika jej koreňov [Berenikin brat Ptolemajos III. 246-221 pred Kr.] na jeho mieste a príde k vojsku a vojde do pevnosti kráľa severa [Seleukos II., 246-226, Sýria] a bude konať proti nim a zmocní sa ich.
8 Áno, aj ich bohov s ich kniežatami, s ich vzácnymi nádobami, zo striebra a zo zlata, zavedie do zajatia do Egypta a on bude stáť nejaké roky dlhšie od kráľa severu [ich bohovia: obrazy sýrskych božstiev a tiež aj egyptských, ktoré dal Peržan Kambryses odniesť po dobytí Egypta v roku 525 pred Kr.]
9 a príde do kráľovstva kráľa juhu, ale sa navráti do svojej zeme.
10 No, jeho synovia [Seleukos III. 226-223 a Antiochus III. Veľký 223-187 pred Kr. Sú to synovia Seleuka II.] sa dajú do vojny a zhromaždia množstvo veľkých vojsk, ktoré príde a zaplaví zem ako povodeň a prejde, a zase sa dajú do vojny, a prederú sa až k jeho pevnosti [Ptolemajova pevnosť – dnešný Rafah ležiaci juhozápadne od Gazy].
11 Na to sa rozhorčí kráľ juhu [Ptolemajos IV Filopató, 221-203 pred Kr. Z Egypta] a vyjde a bude s ním bojovať, s kráľom severu [Antiochus III.], a postaví veľké množstvo, a to množstvo bude dané do jeho ruky [pri Rafii v roku 217 pred Kr.].
12 A pojme množstvo, ale jeho srdce sa povýši, a tak síce porazí desaťtisíce, ale nebude dosť mocný,
13 lebo zase postaví kráľ severu veľké množstvo, väčšie ako bolo to prvé, a ku koncu časov a rokov príde s veľkým vojskom a s veľkým imaním.
14 V tých časoch povstanú mnohí proti kráľovi juhu [Ptolemajos V. Epifanes 203-181, z Egypta], a synovia násilníkov z tvojho ľudu sa pozdvihnú [Židia, ktorí sa pridali k vojsku Antiocha. Ptolemajov generál Skopas rozdrvil ich vzburu v roku 200 pred Kr.], aby postavili videnie, a padnú.
15 Potom príde kráľ severu a nasype val a zaujme opevnené mesto [stredomorský prístav Sidó], a neobstoja pomocné ramená juhu ani jeho vybraný ľud ani nebude sily obstáť.
16 A ten, ktorý príde [Antiochus, ktorý do roku 197 pred Kr. Dostal pod kontrolu Svätú zem ] proti nemu, bude robiť podľa svojej vôle, a nebude nikoho, kto by obstál pred ním. A postaví sa i v Krásnej zemiB), a skaza bude v jeho ruke,
17 a obráti svoju tvár, aby prišiel s mocou celého svojho kráľovstva, a úprimní s ním, a bude konať. A dá mu dcéru žien [Antiochus dal svoju dcéru Kleopatru I. za manželku Ptolemajovi V. v roku 194 pred Kr.], aby to skazila; ale ona neobstojí ani nebude za neho.
18 Tu zase obráti svoju tvár k ostrovom [tento výraz sad á chápať aj ako pobrežie Malej Ázie a Grécka, ale pri meste Magnesia bol porazený] a zaujme mnohé z nich; ale knieža urobí prietrž jeho hanobeniu a nad to jeho pohanu obráti na neho.
19 Potom obráti svoju tvár k pevnostiam svojej zeme a klesne a padne ani sa nenájde viacej [Antiochus zomrel v roku 187 pred Kr. Pri pokuse vybudovať chrám v provincii Elymais].
20 A na jeho mieste povstane taký [Seleukos IV. Filipatór 187-175, syn a nástupca predchádzajúceho Antiocha Veľkého], ktorý pošle vyberajúceho dane v sláve kráľovstva, ale bude skrúšený v niekoľkých dňoch, a to nie v hneve ani nie v boji [Ide o Heliodorosa, ministra financii Seleukosa IV. Seleukos IV. Sa stal obeťou vzbury (sprisahania) Heliodorosa].
21 A zase na jeho mieste povstane opovrhnutý človek [je ním mladší brat Seleuka IV. menom Antiochus IV. Epifanes 175-164 pred Kr.], na ktorého nedajú slávy kráľovstva, ale príde v pokoji a zmocní sa kráľovstva úlisnosťou.
22 A ramená záplavy budú odplavené sťa povodňou spred jeho tvári, a budú skrúšení, áno i knieža zmluvy.
23 Lebo od toho času, ako sa spolčia s ním, bude robiť falošne a príde hore a zmocní sa kráľovstva s malým počtom ľudu.C)
24 V bezpečnosti vnikne i do najtučnejších miest krajiny a bude robiť to, čoho nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; lúpež a korisť a imanie im bude rozhadzovať, i na opevnené mestá bude vymýšľať svoje výmysly, a to do času [Antiochus IV. Epifanes].
25 A zobudí svoju silu a svoje srdce proti kráľovi juhu s veľkým vojskom. A kráľ juhu sa pustí do boja s náramne veľkým a mocným vojskom; ale neobstojí, lebo vymyslia proti nemu výmysly [kráľom juhu je Ptolemajos VI.].
26 A tí, ktorí jedia jeho kráľovský pokrm, ho skrúšia, a jeho vojsko [Ptolemajovo] zaplaví zem, a padnú pobití mnohí.
27 Srdce obidvoch tých kráľov [obaja králi – Antiochus a Ptolemajos, ktorý bol pod Antiochovým dozorom] bude myslieť urobiť zlé, a za jedným a tým istým stolom budú hovoriť lož, ale sa nepodarí, lebo koniec bude ešte odložený na určený čas.
28 A navráti sa do svojej zeme s veľkým imaním, a jeho srdce bude proti svätej zmluve, a vykoná a navráti sa do svojej zeme.D)
29 Potom na určený čas sa vráti a príde na juh, ale to posledné už nebude ako to prvé.
30 Lebo priplávajú na neho kittejské lode E) , a ochabne a navráti sa a bude sa zlostiť na svätú smluvu a bude konať. A navráti sa a bude pozorovať na tých, ktorí opustili svätú zmluvu.F)
31 A budú stáť z jeho strany ramená a poškvrnia svätyňu, pevnosť, a odstránia ustavičnú obeť a dajú na to miesto pustošiacu ohavnosť.G)
32 A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči zmluve, zvedie k pokrytectvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.
33 A rozumní z ľudu [zbožní ľudia židovského hnutia odporu tiež nazývaný “chasidi”] dajú rozumieť mnohým, ale budú klesať od meča [zomrú zabití mečom] a od plameňa, v zajatí a v zboji určené dni.
34 A keď budú klesať dostane sa im nejaká malá pomocH) , a pripoja sa k nim mnohí v úlisnosti.
35 A niektorí z tých rozumných klesnú prečistiť medzi nimi sťa ohňom, očistiť ich a zbieliť až do konečného časuI) , lebo to tak potrvá ešte až do určeného času.
Tu končia proroctvá týkajúce sa Seleukovskej a Ptolemajovskej diadochie a dopĺňanie poznámok o kráľoch severu a juhu zo Študijnej Biblie.
36 A rečený kráľ bude robiť podľa svojej vôle a bude sa povyšovať a zvelebovať nad každého boha, i proti silnému Bohu bohov bude hovoriť podivné veci, a šťastne sa mu bude vodiť, dokiaľ sa nedovŕši zúrivý hnev, lebo to, čo je určené, sa vykoná.
Výklad: Veršom 35 končí videnie a proroctvo o Antiochovi IV. Epifanovi. Od verša 36 vrátane až do konca kapitoly detaily už nezodpovedajú tomu, čo je známe o tomto kráľovi (Antichovi IV.), ktorý zomrel v roku 164 pred Kr. Proroctvo zapísané v ostávajúcich veršoch, sa týka poslednej doby. Ide o dobu posledného sedemročného obdobia Danielovho týždeň-roka. Nie je priamo oznámené kedy vznikne Antikristova ríša ako posledná, piata celosvetová ríša. Z Danielovho proroctva 9. kapitoly ale vieme, že v polovici Danielovho týždeň-roka celosvetový vládca vstúpi do dejín ako pustošiteľ, Antikrist (Daniel 9:27). V polovici tohto obdobia do dejín viditeľne vstúpi a jeho celosvetová ríša.
Verš 36 už hovorí o Antikristovi. Výraz rečený kráľ sa vzťahuje už na Antikrista, ktorý bude vládcom poslednej celosvetovej ríše. Tento výraz nám dáva aj najavo, že o Antikristovi už bola reč v predchádzajúcich veršoch, aj keď sa jeho meno v nich priamo nevyskytuje. Tento rečený kráľ (Antikrist s veľkým „A“) je v predchádzajúcich veršoch predstavený cez Antiocha IV. Epifana, ktorý je antikrist (s malým „a“) a ktorý je predobrazom budúceho skutočného Antikrista.
Mame zato, že v nasledujúcich veršoch sú opísané charakterove vlastnosti a skutky vládcu poslednej celosvetovej ríše ešte pred jeho zviditeľnením sa ako Antikrista – ešte pred tým, ako sa v Jeruzaleme posadí do chrámu a bude chcieť, aby ho uctievali ako Boka .
37 Nebude dbať o bohov svojich otcov ani o pôvab žien ani o niktorého boha nebude dbať, lebo sa bude zvelebovať nad to nado všetko.
38 Ale na to miesto bude ctiť boha pevnosti, a boha, ktorého neznali jeho otcovia, bude ctiť zlatom a striebrom, drahými kameňmi a inými drahocennosťami.
39 A narobí hradieb pevností s cudzím bohom. Toho, kto ho uzná, obdarí veľkou slávou, a takým dá, aby panovali nad mnohými, a za odmenu im rozdelí zem.
40 A v tom čase, keď tomu bude mať byť koniec, podrgá sa s ním kráľ juhu. A kráľ severu príde na neho ako víchrica s vozmi a s jazdcami a s mnohými loďami a príde do zemí, zaplaví a prejde.
41 Potom príde do Krásnej zeme, a mnohé zeme klesnú, ale títo uniknú z jeho ruky: Edom a Moáb a prvotina synov Ammonových.
42 A vystrie svoju ruku na zeme, a Egyptská zem neunikne.
43 A bude vládnuť nad pokladmi zlata a striebra a nad všetkými drahocennosťami Egypta. A budú ho sledovať Lýbovia i Ethiopi.
44 Ale ho predesia zvesti od východu a od severu, preto vyjde vo veľkom hneve, aby zahladil a zničil mnohých.
45 A postaví stány svojho paláca medzi morami a medzi vrchom krásy svätosti. Potom príde k svojmu koncu, a nebude mať spomocníka.
Poznámky
A) Možno sa tento postup zdá nebiblickým, teda nesprávnym. Pretože platí princíp, že Písmo vykladáme Písmom a Starý zákon Novým zákonom. Je to nespochybniteľne tak, je to správne a biblické. Na vedomie však musíme vziať ešte jednu pravdivú skutočnosť. Boží proroci oznamovali to, čo im uložil Hospodin, Boh všetkého poznania a múdrosti. Všetko to, čo oznamovali Boží proroci vzťahom na našu minulosť, teda na dobu pre nás už minulú, sa aj do bodky naplnilo. Preto môžeme s istotou dávať do súvisu (korelovať) historické udalosti – udalosti, ktoré už sa udiali –, s proroctvami Božích prorokov. To, čo Boží proroci prorokovali o minulosti sa do bodku už všetko aj naplnilo, lebo im ich oznamoval pravdivý Boh. Z tohto istého dôvodu si môžeme byť istý aj v tom, že proroctvá, ktoré sa týkajú doby ležiacej pred nami (našej budúcnosti) sa tiež rovnako do bodky naplnia.
O Danielovi nemusíme ani v najmenšom pochybovať, že bol Božím prorokov. Preto môžeme smelo a s istotou korelovať, dávať do súvisu overenú históriu s Danielovými proroctvami, ako to aj robíme.
Boží neprajníci a skeptici spochybňujú Danielovo autorstvo Knihy Daniel a dobu, v ktorej bola táto kniha napísaná. Ako argument uvádzajú, že Daniel v dobe, v ktorej žil, nemohol poznať historické detaily udalostí, ako ich vo svojej knihe uvádza. Je to ale presne naopak. Práve skutočnosť, že sa Danielovo proroctvo do bodky naplnilo hovorí o tom, že Daniel bol Boží prorok a on je aj autorom Knihy Daniel a nie niekto iný, ktorý žil až v dobe, keď sa proroctvo naplnilo.
Pre nás je Daniel Božím prorokom. Je autorom Knihy Danie, ktorú napísal ešte počas svojho života. Zaručene ešte žil v prvom roku kraľovania Méda Dária (539-538 pred Kr.) aj keď už bol vo vysokom roku. Na Daniela sa odvolal Pán Ježiš (Matúš 24:15), keď svojim apoštolom odpovedal na otázku o jeho druhom príchode a skonaní sveta (Matúš 214:3; Marek 13:3).
B) Výraz Krásna zem je pomenovanie územia, ktoré Hospodin dal synom Izraelovým. V 5. knihe Mojžišovej, v Knihe Józuovej i Jeremiášovj je slovo krásna v tvare prídavného mena. V knihe Daniel 8:9, 11:16, 41 je tento výraz pomenovaním, vlastným menom krajiny, vlasti izraelského národa.
C) ako sa spolčia s Antiochom
D) Antiochus vyplienil chrám v Jeruzaleme, umiestnil tam vojenskú posádku a zabil veľa Židov
E) Kittejské lode = Rímska flotila
F) Židovskí odpadlíci
G) Antiochus IV. Epifanes v roku 167 pred Kr. v jeruzalemskom chráme postavil oltár pohanskému bohu a čo je predobraz pustošiacej ohavnosti
H) povstanie Makabejcov, ktoré sa začalo kňazom Matatiášom v roku 167 pred Kr.
I) Daniel končí predpovede o Antiochovi IV. Epifanovi a začína prorokovať o skutočnom Antikristovi a udalostiach skončenia sveta
